Rough bindweed (Smilax aspera, L. 1753)

Identita

Smilax aspera (Smilax aspera L., 1753) je prijatý druh rodu Smilax z čeľade Smilacaceae. Linné ho opísal v roku 1753 v diele Species Plantarum; POWO ho zaraďuje medzi liany mierneho biómu rozšírené od Portugalska po Mjanmarsko. ^{1 2}

Dvojica prílistkových úponkov na báze každej listovej stopky umožňuje stonke prichytiť sa o okolité kry bez tvorby adventívnych koreňov, aké má brečtan. Ovíjavá stonka s háčikovitými ostňami po celej dĺžke bežne dosahuje 1 až 3 m a na vhodnej opore v miernom stredomorskom podnebí vystúpi do 4 m. ^{4 3}

Francúzske pomenovanie salsepareille pochádza zo španielskeho zarzaparrilla, zloženého zo slov zarza („ostružina“) a parrilla, zdrobneniny slova parra („viničová mreža“). Do francúzštiny prešlo cez portugalské salsaparrilha. Francúzske meno liseron épineux znamená ostnatý pupenec, hoci druh nemá príbuzenskú väzbu na pravé pupence rodu Convolvulus. ⁸

Poznávacie znaky

Striedavé vždyzelené listy sú kožovité a lesklé, srdcovité až pikovité, s ostnatým okrajom. Čepeľou prechádza 5 až 7 hlavných žíl, zdanlivo rovnobežných a navzájom pospájaných sieťou vedľajších žíl. U jednoklíčnolistovej rastliny je to zriedkavé usporiadanie, ktoré pripomína skôr list dvojklíčnolistovej rastliny než trávy alebo ľalie. ^{6 5}

Dvojdomosť znamená, že drobné žltkastobiele, veľmi voňavé kvety v malých pazušných okolíkoch rastú na oddelených samčích a samičích jedincoch. Na plodenie teda Smilax aspera potrebuje blízke rastliny oboch pohlaví; bez nich sa plody netvoria ani po bohatom kvitnutí. Guľaté tmavočervené až černasté bobule sú zoskupené ako strapce ríbezlí a v zrelosti merajú 4 až 6 mm v priemere. ^{4 6}

Užitočná taxonómia

Prijatým menom zostáva Smilax aspera L. POWO a WCVP k tomuto druhu priraďujú viaceré variety a poddruhy opísané v minulosti samostatne: Smilax aspera var. nigra (Willd.) A.DC., Smilax aspera var. balearica Willk. ex A.DC., Smilax aspera var. mauritanica (Poir.) Gren. aj odlišné synonymum Smilax picta K.Koch. ¹

Francúzske floristické diela niekedy tie isté taxóny stále zaraďujú ako poddruhy (aspera, balearica, mauritanica, nigra), referenčné databázy ich však všetky považujú za synonymá typového druhu. Úplné meno s autorom, Smilax aspera L., 1753, preto na menovke v škôlke alebo v určovacích poznámkach predchádza zámenám spôsobeným týmito nestálymi pododdeleniami. ^{1 6}

Stanovište a rozšírenie

Stredomorie a Makaronézia, teda Kanárske ostrovy, Madeira a Azory, tvoria západnú časť pôvodného areálu. Ten pokračuje do tropickej východnej Afriky (Etiópia, Keňa, Tanzánia) a miernej Ázie, od Turecka po Indiu a Mjanmarsko. V európskej časti Francúzska je druh pôvodný pozdĺž celého stredomorského pobrežia a na pahorkoch, no chýba v chladnejších oceánskych a kontinentálnych oblastiach. ¹

Vápencová priepustná pôda garíg, pobrežných makchií či okrajov dubín ponúka vhodné stanovište; plné slnko podporuje kvitnutie Smilax aspera rovnako ako polotieň. Drevnaté stonky, príliš pevné na zlomenie rukou, sa prepletajú s ďalšími ostnatými krami a sťažujú priechod niektorými stredomorskými garigami. Bez ochrany proti mrazu znesie −10 °C, ale oblastiam s tuhšími a dlhotrvajúcimi mrazmi sa vyhýba. ^{5 6 4}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Silne voňavé kvitnutie trvá podľa miestnej klímy od konca leta do začiatku jesene. Hmyz prilákaný vôňou prenáša peľ medzi samčími a samičími rastlinami rozptýlenými v tom istom hostiteľskom kre alebo v susedných kroch. ^{3 4}

Oplodnené samičie kvety vytvárajú pomaly dozrievajúce bobule, ktoré zostávajú na rastline viditeľné až do zimy. Vtáky ich požierajú a rozširujú semená k novým hostiteľským krom, kde na pôde garigy klíčia pomaly a nepravidelne. ⁴

Pestovatelia využívajú tri spôsoby rozmnožovania: výsev po niekoľkých týždňoch studenej stratifikácie, jarné delenie podzemkatého trsu alebo letné odrezky polodrevnatých stoniek podľa zvoleného termínu. Ak mladá liana nedostane pevnú oporu už pri výsadbe, zostáva nízka a kvitne až po viacerých rokoch. ³

Využitie a riziká

Mladé výhonky, označované aj ako turióny, sa jedia varené ako špargľa. Krátke blanšírovanie znižuje prirodzenú horkosť; podľa talianskych a tureckých zvyklostí sa potom podávajú varené s olivovým olejom a citrónom alebo v omelete. ³

Do historických liečivých prípravkov vstupovali iba korene. Tradične sa používali na podporu močenia a potenia pri reumatizme, dne alebo niektorých kožných ochoreniach. PFAF pre tento druh neuvádza nijaké známe nebezpečenstvo a viaceré severoamerické druhy rodu Smilax eviduje ASPCA ako netoxické pre psy, mačky a kone. ^{3 7}

Zrelé plody však nie sú bežnou potravinou: čerstvé zostávajú horké a príležitostne sa miestne spracúvajú na džem, ako sa uvádza zo Sicílie. Ak pre konkrétnu neznámu rastlinu chýbajú spoľahlivé podklady, je lepšie obmedziť konzumáciu na dobre určené tradičné prípravky. ⁶

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pre Smilax aspera sa neeviduje nijaký uznávaný záhradnícky kultivar. Je to divá rastlina občas pestovaná v stredomorských parkoch a záhradách, ktorá sa nikdy komerčne nešľachtila. ⁴

Pri určovaní v teréne je najdôležitejšie odlíšiť Dioscorea communis, inú lianu rovnakého stanovišťa. Jej hladká stonka bez ostňov a úponkov sa ovíja priamo okolo opory, kým Smilax aspera sa prichytáva prílistkovými úponkami na ostnatej stonke. Dotyk holej ruky so stonkou preto rozdiel odhalí za pár sekúnd: ostne oproti hladkému povrchu. ^{6 5}

Mimo Európy označuje francúzske meno salsepareille aj druhy bez priamej súvislosti so Smilax aspera. V Québecu ide o podrastovú Aralia nudicaulis z čeľade Araliaceae a niekedy sa ľudovo používa aj pre chmeľ (Humulus lupulus). Pred kuchynským či liečivým použitím sa týmto zámenám predchádza overením úplného vedeckého mena. ⁸

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Smilax aspera L.
• International Plant Names Index, Smilax aspera L.
• Plants For A Future, Smilax aspera
• Royal Horticultural Society, Smilax aspera
• INPN, Smilax aspera L., 1753, francúzsky salsepareille
• Tela Botanica / eFlore BDTFX, Smilax aspera L.
• ASPCA, záznam o toxicite Greenbrier (Smilax)
• CNRTL, etymológia francúzskeho slova salsepareille