Caper bush (Capparis spinosa, L. 1753)

Identita

Capparis spinosa (Capparis spinosa L., 1753) je poloker s dlhými ohybnými výhonkami z rodu Capparis a čeľade Capparaceae. Voľne rastie v celom Stredomorí. Z pukliny múra či skaly vyháňa previsnuté alebo plazivé stonky dlhé 1 až 3 m, hoci pri báze nemusí byť viditeľná žiadna pôda. Prijaté meno a jeho autorstvo potvrdzujú Plants of the World Online aj International Plant Names Index. ^{1 2}

Pomenovanie kapary pochádza z gréckeho kapparis. V niektorých jazykoch sa však názvoslovie približuje kapucínke, napríklad nemeckému menu Kapuzinerkresse, spätému so slovom kapucňa. Slovná podobnosť sprevádza skutočnú kuchynskú zámenu. Nakladané kvetné puky kapucínky väčšej (Tropaeolum majus) totiž často slúžia ako lacnejšia náhrada pravých kapár. ⁷

Pestovanie aj zber voľne rastúcich rastlín sú známe už od staroveku. Dioskorides spomínal kapary ako tovar predávaný Grékmi a písal o nich aj Plínius Starší v Ríme. Pravdepodobný pôvod druhu sa hľadá v suchých oblastiach západnej alebo strednej Ázie. ⁶

Poznávacie znaky

Previsnuté či plazivé stonky dávajú druhu Capparis spinosa výrazný rozložitý vzrast. Ker býva vysoký 50 cm až 1 m, no do šírky sa rozrastá výraznejšie, často na 1 až 3 m. Najlepšie sa to prejaví, keď výhonky voľne prevísajú z múra alebo svahu. ^{3 4}

Zaokrúhlené až vajcovité listy sú hrubé, sivozelené a majú krátku stopku. Pri najrozšírenejšej voľne rastúcej forme vyrastajú pri báze každého listu dva zahnuté tŕne. Na tento znak odkazuje prívlastok spinosa. Pri dotyku odlišuje tŕnistú rastlinu od beztŕňového výberu var. inermis predávaného v škôlkach. ^{3 8}

Veľké jednotlivé kvety sú biele až ružovkasté a dosahujú priemer 5 až 7 cm. Štyri korunné lupienky obklopujú zväzok fialových tyčiniek, ktoré ďaleko vyčnievajú z koruny. Každý kvet sa otvorí iba na jediný deň. Celá rastlina však postupne kvitne od mája do septembra. ^{4 5}

Užitočná taxonómia

Prijaté meno Capparis spinosa L. bolo uverejnené v roku 1753 v diele Species Plantarum. V komplexe sa rozlišujú viaceré poddruhy a variety. Patria k nim subsp. spinosa, subsp. parviflora od východného Stredomoria po západnú Indiu a var. herbacea od Krymu a Turecka po Mongolsko. ^{1 2}

Pre beztŕňovú formu rastúcu na skalách sa používalo viacero názvov. To vysvetľuje, prečo sa v škôlkach dodnes objavujú rôzne menovky:

• Capparis spinosa var. inermis Knoche (historické taxonomické meno)
• Capparis rupestris Sm. (historické taxonomické meno)
• Capparis spinosa var. rupestris (Sm.) Viv. (historické taxonomické meno)
• Capparis spinosa var. aegyptia (Lam.) Boiss. (historické taxonomické meno)

Stálym orientačným bodom v botanike aj pri nákupe v škôlke ostáva prijaté binomické meno Capparis spinosa. Platí bez ohľadu na to, či má konkrétna pestovaná rastlina tŕne alebo ide o beztŕňovú formu. ¹

Stanovište a rozšírenie

Kanárske ostrovy a Maroko tvoria západnú časť pôvodného areálu, ktorý ďalej siaha po Čierne more, Irán a Himaláje. Na skalných stenách druh vystupuje až do výšky 3 600 m. Oddelené pôvodné populácie žijú aj na severe Austrálie, kde sa používa miestne meno Flinders rose. ^{5 4}

Vo Francúzsku rastie Capparis spinosa spontánne na starých múroch, skalách a výhrevných svahoch v Provensalsku, na Korzike, v Languedocu, Roussillone a Gironde. Stačí jej jednoduchá puklina bez zjavnej pôdy, pokiaľ voda môže dokonale odtekať a nezostáva pri koreňoch. ^{7 8}

Za hranicami rozsiahleho pôvodného areálu sa Capparis spinosa predovšetkým pestuje na zber kvetných pukov alebo miestami zdomácňuje, napríklad v Kalifornii. Obchodné pestovanie sa sústreďuje najmä v Španielsku a Taliansku. Dopĺňa ho produkcia v Grécku, severnej Afrike a na Cypre. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Letné kvitnutie poskytuje nektár aj počas stredomorských horúčav. Kvety lákajú včely a nočné opeľovače v období, keď na suchých skalách kvitne už len málo iných rastlín. Po odkvitnutí vzniká podlhovastá dužinatá tobolka, označovaná ako caperberry. Pri dozrievaní sa otvára a odhaľuje červenkastú dužinu s množstvom drobných semien. ^{6 5}

Na rozmnožovanie slúži výsev semien s narušeným osemením. Klíčenie býva pomalé a nepravidelné. Druhou možnosťou sú letné polovyzreté odrezky, ktoré zakoreňujú v studenom parenisku. Po ošetrení zakoreňovacím hormónom sa uvádza úspešnosť približne 70 %. ^{5 6}

Hlboký hlavný koreň sa najprv upevňuje v podloží a až potom sa výraznejšie rozvíja nadzemná časť. Preto rastlina počas prvých dvoch rokov rastie pomaly. Plnú úrodu kvetných pukov zvyčajne poskytuje až po 3 až 4 rokoch. Výsadba potom môže zostať produktívna ďalších 20 až 30 rokov. ⁶

Využitie a riziká

Hlavné využitie kapár je kuchynské. Kvetné puky sa zbierajú skoro ráno ešte pred otvorením, nechajú sa zavädnúť a nakladajú sa do octu alebo soli. Následne sa triedia podľa veľkosti od drobných nonpareilles po väčšie communes. Štipľavú chuť vytvárajú sírne zlúčeniny uvoľnené enzymatickou hydrolýzou počas vädnutia, podobným chemickým mechanizmom ako pri horčici. ^{6 3}

Pri tomto druhu, bežne konzumovanom v stredomorskej kuchyni, nie je doložená toxicita pre mačky, psy ani ľudí. Pri koňoch ostáva status neznámy pre nedostatok osobitných údajov. Rastlina sa uvádza aj v tradičnom liečiteľstve, najmä tinktúra z koreňovej kôry pri tráviacich ťažkostiach. Takéto použitie nenahrádza lekársku radu. ⁵

Najvýraznejšie doložené pestovateľské riziko súvisí s vodou, nie s parazitmi. Pôda, ktorá v zime zostáva mokrá, spôsobí hnilobu koreňov ľahšie než mierny suchý mráz približne do -8 °C. Pri zimovaní preto záleží na odtoku vody aj na teplote. ^{4 3}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Beztŕňová forma predávaná ako var. inermis nepredstavuje samostatný druh. Je to záhradnícky výber, s ktorým sa manipuluje ľahšie než s tŕnistým voľne rastúcim typom. Pred nákupom je vhodné overiť celé binomické meno, pretože viaceré regionálne variety nesú podobné pomenovania. ^{3 1}

V kuchyni vedie k najčastejšej zámene kapucínka väčšia (Tropaeolum majus), ktorá patrí do celkom inej čeľade. Jej nakladané puky lacnejšie napodobňujú pravé kapary. Odlišuje ich jemnejšia chuť a chýbajúca typická vláknitá štruktúra. V záhrade sa rozdiel prejaví aj pri mraze. Capparis spinosa krátko znáša približne -8 °C v zónach USDA 8 až 10, kapucínka je citlivá aj na slabý mráz a v miernom pásme sa pestuje ako letnička. ^{7 4}

Ďalšie zámeny vyplývajú z taxonomickej histórie komplexu. Regionálne flóry uvádzali beztŕňové skalné formy ako Capparis rupestris alebo ako osobitnú varietu, kým sa rozšírilo ich priraďovanie k prijatému menu Capparis spinosa. Linného opis z roku 1753 ostáva spoločným východiskom aj pri rastlinách zo škôlky, bez ohľadu na meno variety na menovke. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Capparis spinosa L.
• International Plant Names Index, Capparis spinosa L.
• Royal Horticultural Society, Capparis spinosa – kapary
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Capparis spinosa
• Plants For A Future, Capparis spinosa
• Purdue University New Crop Resource Online Program, prehľad o kaparách
• INPN / MNHN, druhová stránka Capparis spinosa L., 1753
• Tela Botanica, digitalizovaná Flore de Coste, Capparis spinosa L. (BDTFX 12719)