Rozmarín lekársky (Salvia rosmarinus, )


+3© fotografia
- fotografia 1 — Anna C · cc0 · iNaturalist
- fotografia 2 — Kathryn Cooper · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — zebedeugalinha · cc-by · iNaturalist
Rozmarín lekársky (Salvia rosmarinus), predtým Rosmarinus officinalis, je vždyzelený poloker z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae), pôvodom zo Stredomoria. Úzke, kožovité a výrazne aromatické listy vyrastajú na spočiatku štvorhranných, neskôr drevnatejúcich stonkách. Vďaka nim sa uplatňuje v suchých záhradách aj ako kuchynská korenina.
Čítať ďalejRozmarín lekársky, Rozmarín a Rosemary
Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.






© fotografia
Anna C · cc0
Kathryn Cooper · cc0
zebedeugalinha · cc-by
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
POWO uvádza pôvodný areál Salvia rosmarinus v Stredomorí. Vo Francúzsku je pôvodný miestne v stredomorskej oblasti; nejde o rovnomerné zdomácnenie na celom území krajiny.
- Pôvodná6
- Introdukovaná3
- Stredomorské Francúzsko
- Španielsko
- Taliansko
- Grécko
- Maroko
- Tunisko
- Spojené kráľovstvo
- Nemecko
- Spojené štáty
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Rozmarín lekársky (Salvia rosmarinus Spenn., 1835) je prijatý druh rodu Salvia z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Meno Rosmarinus officinalis sa stále objavuje v kuchárskych knihách, škôlkach a starších botanických záznamoch. POWO ho však považuje za homotypické synonymum prijatého mena. 1 3
Tento aromatický vždyzelený ker až poloker pochádza zo stredomorského prostredia. Bežne sa označuje aj ako rozmarín; v anglických zdrojoch sa používa meno Rosemary. Zaradenie do rodu Salvia nemení jeho totožnosť ani známe kuchynské využitie. 3 9
Obe vedecké mená preto zostávajú užitočné: Salvia rosmarinus pri súčasnej taxonómii a Rosmarinus officinalis pri historickom, kuchynskom a záhradníckom vyhľadávaní. Neoznačujú dve odlišné rastliny. 1 2
Poznávacie znaky
Vždyzelené kríčky rozmarínu majú podľa výberu vzpriamený, oblúkovitý, zaoblený alebo poliehavý rast. RHS uvádza široké pestovateľské rozpätie od nízkych foriem okolo 15 cm až po kry vysoké približne 2 m. Dospelé rastliny môžu dosiahnuť šírku 1,5 až 2,5 m. 5
Mladé výhonky rozmarínu sú štvorhranné, čo je častý znak hluchavkovitých, a neskôr drevnatejú. Protistojné jednoduché listy sú čiarkovité, úzke, kožovité a výrazne voňavé, zhora tmavozelené a zdola belavo plstnaté. Podvinutý okraj im dodáva vzhľad drobných ihličiek. 6 5
Drobné dvojpyskové kvety rozmarínu bývajú bledomodré až fialové, pri niektorých kultivaroch biele alebo ružovkasté. Objavujú sa najmä od jari do leta; za priaznivých podmienok sa kvitnutie môže zopakovať na jeseň. Suchý plod sa rozpadá na drobné hnedé tvrdky, ktoré sa pri bežnom určovaní využívajú málo. 5 6
Užitočná taxonómia
Za prijaté meno POWO považuje Salvia rosmarinus, ktoré Spenner uverejnil v roku 1835. Medzi podkladmi uvádza aj prácu Drew a kolektívu z roku 2017. Tá odporúča zahrnúť viacero menších vnorených rodov vrátane Rosmarinus do široko chápaného rodu Salvia. 1 4
V literatúre, katalógoch a na etiketách sa oplatí rozoznať najmä tieto mená:
- Rosmarinus officinalis L.
- Rosmarinus angustifolius Mill.
- Rosmarinus officinalis var. angustifolius (Mill.) DC.
- Rosmarinus laxiflorus de Noé
- Rosmarinus prostratus H.J.Veitch
- Salvia fasciculata Fernald
Podobnosť názvov môže zavádzať: Salvia rosmarinus nie je Salvia officinalis. Prvý druh je rozmarín lekársky, druhý šalvia lekárska. Oba patria medzi aromatické hluchavkovité, no ich využitie ani bezpečnostné odporúčania sa nedajú automaticky zamieňať. 1 3
Stanovište a rozšírenie
Pôvodný areál rozmarínu podľa POWO zahŕňa Stredomorie, okrem iného Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Grécko, severnú Afriku, Turecko a stredomorské ostrovy. NC State uvádza rovnaké celkové rozšírenie a odlišuje oblasti zavlečenia, napríklad Veľkú Britániu a Spojené štáty. 1 6
Francúzsky pôvodný výskyt sa týka stredomorskej oblasti, nie celého štátu. Rozmarín rastie v nízkych suchých krovinách, na svahoch, skalách a pri pobreží, aj v priepustných záhradách. Mimo takýchto podmienok sa pestuje najmä v nádobách, nízkych živých plotoch, skalkách a na slnečných stanovištiach. 9 5
Z prirodzeného stanovišťa vyplývajú aj nároky rozmarínu: plné slnko, chudobný až stredne úrodný substrát, dôsledná priepustnosť a dobré prúdenie vzduchu. Sucho a soľ znáša lepšie než studenú pôdu nasýtenú vodou. Premokrený kvetináč v zime býva nebezpečnejší než krátky chlad v suchej zemi. 5 6
Použité zdroje rozmarín neoznačujú za invázny druh v kontinentálnom Francúzsku. V jeho stredomorskej časti je miestne pôvodný a inde sa pestuje. Toto hodnotenie sa vzťahuje na uvedené územie, nie automaticky na každú krajinu. 1 6
Životný cyklus a pestovanie
Ako drevnatá trvalka si rozmarín zachováva listy počas celého roka. Rastie stredne rýchlo: podľa RHS dosiahne dospelú veľkosť za 5 až 10 rokov. NC State opisuje pri pestovaní spravidla vzpriamený, zaoblený ker vysoký približne 1,2 až 1,5 m. 5 6
Jarné kvitnutie rozmarínu často pokračuje do leta. Kvety lákajú včely, motýle a ďalších návštevníkov, takže rastlina má význam aj pre opeľovače v suchých záhradách, popri svojom kuchynskom využití. 5 6
Rozmarín možno rozmnožovať semenami, tie však klíčia pomaly a nemusia verne zachovať vlastnosti kultivaru. Pri konkrétnom výbere záhradnícke zdroje odporúčajú najmä polodrevnaté stonkové odrezky, potápanie výhonkov alebo delenie už zakorenených foriem. 5 6
Vlhkosť podporuje viaceré uvádzané choroby rozmarínu: múčnatku, pleseň sivú a hnilobu bázy či koreňov. V interiéri treba sledovať aj vošky, červce, molice a roztoče. Vonku RHS upozorňuje najmä na liskavku rozmarínovú, cikádku šalviovú a červce. 5 6
Využitie a riziká
Kuchynské využitie rozmarínu je najlepšie doložené: listy ochucujú mäso, zeleninu, chlieb, ocot, bylinné nálevy a zmesi korenín. NC State uvádza ako jedlé aj kvety, no hlavným používaným orgánom zostáva list. 6
Okrasnú úlohu má rozmarín v suchých záhradách, lemoch, nádobách, nízkych živých plotoch, skalkách a pri pobreží. Vetvičky sa používajú do suchých kytíc, vonných zmesí a vrecúšok. Kozmetika a éterický olej pracujú s inými koncentráciami než bežné kuchynské použitie listov. 5 6 9
Bezpečnosť rozmarínu pre domáce zvieratá priamo hodnotí ASPCA. Záznam Rosemary, vedený ešte pod menom Rosmarinus officinalis, ho označuje za netoxický pre psy, mačky a kone. Veľké množstvá však zvieratám nepatria: hryzenie akejkoľvek rastliny môže spôsobiť tráviace ťažkosti. 7
Éterický olej treba posudzovať samostatne. Merck Veterinary Manual pripomína, že ide o koncentrované prchavé výťažky vstrebateľné tráviacou sústavou, kožou aj dýchacími cestami. Mačky sú na niektoré expozície obzvlášť citlivé. Bez rady veterinára sa preto neodporúča olej nanášať na zvieratá ani ho rozptyľovať v ich blízkosti. 8
Pri manipulácii s rozmarínom RHS odporúča ochranu pre možnosť kožnej alergickej reakcie. Táto opatrnosť je zlučiteľná s bežným potravinovým použitím; týka sa najmä rezu, intenzívneho zberu a koncentrovaných prípravkov. 5
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Rozdiely medzi kultivarmi spočívajú hlavne v tvare rastu, relatívnej mrazuvzdornosti a farbe kvetov. NC State uvádza napríklad 'Arp', 'Prostratus', 'Tuscan Blue', 'Albus', 'Irene', 'Majorca Pink', 'Salem' a 'Severn Sea'. Tieto záhradnícke mená nenahrádzajú binomické meno Salvia rosmarinus. 6
Pri určovaní rozmarínu pomáha odlíšiť tieto rastliny:
- Salvia officinalis, šalvia lekárska, ďalší kuchynsky využívaný druh ;
- Lavandula angustifolia, rastie v suchých záhradách, má však iné listy ;
- Thymus vulgaris, nižší druh s oveľa menšími listami ;
- Santolina chamaecyparissus, sivé aromatické listy, ale odlišné kvety a vôňa ;
- poliehavé formy rozmarínu, ktoré napriek odlišnému rastu zostávajú S. rosmarinus.
Na spoľahlivé určenie rozmarínu skombinujte drevnatý vždyzelený vzrast, protistojné čiarkovité listy s belavou spodnou stranou, živicovú vôňu, dvojpyskové kvety a botanické meno na etikete. 5 6
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Salvia rosmarinus Spenn.
- International Plant Names Index, Salvia rosmarinus
- GBIF Backbone Taxonomy, Salvia rosmarinus Spenn.
- Drew et al. 2017, Salvia united: The greatest good for the greatest number
- Royal Horticultural Society, Salvia rosmarinus, rozmarín
- NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Salvia rosmarinus
- ASPCA, Rosemary, záznam o netoxickej rastline
- Merck Veterinary Manual, otravy zvierat éterickými olejmi
- Muséum national d'Histoire naturelle, rozmarín
Časté otázky
Prečo sa Rosmarinus officinalis teraz nazýva Salvia rosmarinus?
Súčasné taxonomické zdroje prijímajú meno Salvia rosmarinus. Rosmarinus officinalis zostáva užitočným synonymom pri vyhľadávaní v kuchárskych knihách, na etiketách a v staršej literatúre.
Je rozmarín lekársky jedlý?
Áno, listy a niekedy aj kvety sa používajú ako kuchynská korenina. Z toho však nevyplýva, že rozmarínový éterický olej je vhodný na jedenie alebo na veterinárne použitie.
Je rozmarín lekársky toxický pre mačky a psy?
ASPCA ho zaraďuje medzi netoxické rastliny pre psy, mačky a kone. Nezvyčajne veľké množstvo však môže vyvolať tráviace ťažkosti.
Môžem používať rozmarínový éterický olej v difuzéri pri zvieratách?
Je potrebná opatrnosť. Éterické oleje sú koncentrované a vstrebávajú sa vdýchnutím, cez kožu aj požitím. Podľa Merck sú mačky obzvlášť citlivé.
Prečo môj rozmarín v zime odumiera?
Najčastejšou príčinou je studený a mokrý substrát. Rozmarín znáša mierny chlad v priepustnej pôde lepšie než premokrený kvetináč.
Je rozmarín vo Francúzsku invázny?
Nie. Použité zdroje ho opisujú ako stredomorský druh, miestne pôvodný vo Francúzsku, a nie ako inváznu nepôvodnú rastlinu.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.


