Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius, )


+31© fotografia
- fotografia 1 — no rights reserved, uploaded by 葉子 · cc0 · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Mike Palmer · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Ed Alverson · cc-by · iNaturalist
Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) je jednoročná bylina z čeľade Asteraceae s rozkonáreným bodliakovitým vzrastom, známa iba z kultúry. Pochádza zo stredného a východného Turecka a Iránu. Nesie guľovité žltooranžové, neskôr červené úbory s ostnitými listeňmi. Od staroveku sa pestuje na farbivo, dnes najmä na olej zo semien.
Čítať ďalejPožlt farbiarsky a Safflower






© fotografia
no rights reserved, uploaded by 葉子 · cc0
Mike Palmer · cc0
Ed Alverson · cc-by
Taken Aug 15, 1987 by Photoflora - Jean-Luc TASSET (©)
Taken Jul 12, 2020 by Gerda Teunissen (cc-by-sa)
Taken May 8, 2019 by natalia scrobota (cc-by-sa)
Taken Jul 12, 2022 by Debra Sweeney (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Predpokladaná oblasť pôvodu druhu Carthamus tinctorius leží v strednom a východnom Turecku a Iráne. Aj tam je známy iba ako pestovaná rastlina, pravdepodobne odvodená od divého druhu Carthamus persicus. Od staroveku sa rozšíril do mnohých suchých a polosuchých krajín, mimo polí však netvorí trvalé divé populácie.
- Pôvodná2
- Introdukovaná1
- Turecko
- Irán
- Francúzsko
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Guľovité úbory druhu Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius L., 1753) majú priemer 2 až 4 cm a ostnité zákrovné listene. Tento znak ho odlišuje od pravého šafranu (Crocus sativus) z čeľade Iridaceae, pri ktorom sa zbierajú tri blizny z každého kvetu, nikdy celý úbor. Požlt je bohato rozkonárená jednoročná bylina z čeľade Asteraceae s bodliakovitým vzrastom. Známy je len z kultúry. POWO kladie jeho pôvod do stredného a východného Turecka a Iránu, kde mohol vzniknúť z divého druhu Carthamus persicus. 1 3
Pod označením Safflower sa rastlina objavuje aj v medzinárodných zdrojoch. Zámena so šafranom má dávnu obchodnú históriu: obchodníci predávali sušené úbory požltu namiesto pravého korenia získavaného z blizien. Druhové meno tinctorius pripomína farbiarske využitie. Rodové meno Carthamus pochádza zo stredovekého latinského carthamo, prevzatého z arabského qurtum. 8
Poznávacie znaky
Belavá vzpriamená stonka dorastá do výšky 30 až 150 cm a silno sa rozkonáruje. Na každej vetve vzniká niekoľko úborov. Sediace kopijovité až elipsovité listy merajú 7 až 15 cm na dĺžku a 2,5 až 6 cm na šírku. Zubatý, ostnitý okraj je výraznejší na horných listoch, preto je nápadný aj bez kvetov. 3 4
Ostnité zákrovné listene obklopujú guľovité úbory široké 2 až 4 cm a dávajú im vzhľad bodliaka. Jednotlivé kvety sa otvárajú žlté až oranžové a so starnutím úboru červenejú. V jednej hlávke vzniká 15 až 50 semien. Farba sa teda mení počas vývoja toho istého súkvetia. 4 3
Pod povrchom pôdy rastie hlboký kolový koreň, ktorý rastlinu ukotvuje a vysvetľuje jej dobrú odolnosť proti suchu. Tým sa odlišuje od bežných bodliakov s plytším zakorenením. Biele až sivé vajcovité nažky sú dlhé 6 až 8 mm. Chýba im perovitý chocholec, aký nesú plody mnohých iných zástupcov čeľade Asteraceae. 4
Užitočná taxonómia
POWO/WCVP prijíma meno Carthamus tinctorius L. Ide o jediný druh rodu pestovaný vo veľkom rozsahu. Pri pestovaní sa rozlišujú dve botanické variety. Ostnitá varieta tinctorius, bližšia predpokladanému divému predkovi, prevláda pri produkcii olejnatých semien. Bezostná varieta inermis Kitam. umožňuje ľahší ručný zber úborov na farbivo a suché kytice.
Približne dvadsať druhov rodu Carthamus pochádza zo Stredomoria. Vo francúzskom záhradníckom predaji zostáva požlt farbiarsky jediným ponúkaným druhom tohto rodu. Pri nejasnom obchodnom označení preto pomáha úplné vedecké meno. Samotná podobnosť s bodliakom alebo odkaz na šafran na spoľahlivé určenie nestačí. 6 1
Stanovište a rozšírenie
Predpokladaná oblasť pôvodu v Turecku a Iráne má suché podnebie so sezónnymi zrážkami. Hlboký kolový koreň tam umožňuje rast aj na chudobných pôdach. Pestovanie od staroveku rozšírilo druh do strednej Ázie, Indie, Severnej Ameriky a Európy. V týchto oblastiach však nevytvára skutočne divé populácie. 1 3
Vo Francúzsku sa požlt oddávna pestuje na liečebné a farbiarske účely. V blízkosti obrábaných plôch sa môže ojedinele vysemeniť, mimo kultúry sa však trvalo neudržiava. Výskyt pri poli preto sám osebe neznamená vznik stabilnej divo rastúcej populácie. 6
K hlavným oblastiam dnešnej produkcie patria Kazachstan, Rusko, India a Mexiko. Ich kontinentálne alebo polosuché podnebie sa podobá podmienkam v predpokladanej oblasti pôvodu tejto plodiny. 4
Životný cyklus a rozmnožovanie
Jarný výsev do pôdy vyhriatej približne na 15 °C vzchádza za 3 až 8 dní. Mladé rastliny zostávajú 2 až 3 týždne v prízemnej ružici, až potom sa predlžuje stonka. Len v tomto skorom štádiu znášajú krátke mrazy približne do −7 °C. S rastom a rozkonárovaním stonky sa táto tolerancia stráca. 4
Po letnom kvitnutí dozrievajú nažky ďalších 30 až 35 dní. Celý cyklus od výsevu po zber suchých úborov trvá 110 až 150 dní podľa podnebia a termínu sejby. Dĺžku vegetácie preto treba posudzovať spolu s miestnymi podmienkami. 3
Rozmnožovanie prebieha výlučne semenami vysievanými plytko priamo na konečné miesto. Hlboký kolový koreň sa vytvára už v prvej sezóne a neskoré presádzanie znáša zle. Priamy výsev tak rešpektuje spôsob zakoreňovania rastliny. 3
Využitie a riziká
Najstaršie významné využitie predstavovalo farbenie textilu. Chemické analýzy zistili farbivá požltu na egyptských tkaninách z 12. dynastie, z rokov 1991 až 1785 pred naším letopočtom. Girlandy z jeho kvetov zdobili múmie 18. dynastie vrátane Tutanchamónovej. Červený kartamín a žltý kartamidín sa získavali z kvetov bez použitia moridla. 8
Dnes prevažuje produkcia oleja zo semien. Jedlý olej bohatý na nenasýtené mastné kyseliny sa používa v kuchyni aj kozmetike. Pri odrodách bohatých na kyselinu olejovú slúži aj ako biologicky odbúrateľné mazivo. Sušené úbory sa naďalej predávajú ako lacné potravinárske farbivo a vzhľadová náhrada šafranu. 7 8
ASPCA nezaraďuje požlt medzi rastliny jedovaté pre zvieratá. Jeho olej je súčasťou mnohých krmív pre mačky a psy. Väčšie množstvo požitého oleja alebo semien však môže spôsobiť mierne tráviace ťažkosti; údaj o netoxicite teda neznamená neobmedzenú vhodnosť na konzumáciu. 5
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Pestované výbery sa líšia najmä ostnitosťou a zložením oleja. Podľa selekcie v ňom prevláda kyselina olejová alebo linolová. Žiadna z týchto foriem nepredstavuje samostatný druh. Rozhodujúcim taxonomickým údajom zostáva celé meno druhu a prípadnej variety. 4
Najčastejšia zámena sa týka pravého šafranu (Crocus sativus). Z jeho kvetov sa ručne zbierajú tri červené blizny, čo je oveľa nákladnejšie než zber celých úborov požltu. Bodliakovité rastliny Cynara cardunculus a Silybum marianum patria tiež do Asteraceae a majú ostnitý vzrast. Ich väčšie fialkasté úbory sa však od žltooranžových hlávok požltu výrazne odlišujú. 7
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Carthamus tinctorius L.
- Royal Horticultural Society, Carthamus tinctorius (safflower)
- Plants For A Future, Carthamus tinctorius
- North Dakota State University Extension, Pestovanie požltu
- ASPCA, Požlt, údaje o toxicite
- INPN/MNHN, Carthamus tinctorius L., 1753
- PMC, Genetická rozmanitosť, klinické využitie a farmakologické vlastnosti požltu
- Purdue University NewCROP, Safflower
Časté otázky
Je požlt farbiarsky tá istá rastlina ako šafran?
Nie. Požlt (Carthamus tinctorius, Asteraceae) a šafran (Crocus sativus, Iridaceae) patria do rozdielnych čeľadí. Sušené celé úbory požltu slúžia ako lacné farbivo, pravý šafran tvoria tri červené blizny z každého kvetu.
Je požlt farbiarsky jedovatý pre mačky a psy?
Nie. ASPCA ho nezaraďuje medzi jedovaté rastliny a olej zo semien sa používa v mnohých krmivách. Väčšie požité množstvo však môže vyvolať mierne tráviace ťažkosti.
Na čo sa dnes používajú kvety požltu?
Sušené úbory slúžia najmä ako lacné potravinárske farbivo a vzhľadová náhrada šafranu. Kedysi poskytovali červené a žlté farbivá na textil, no v 20. storočí ich využitie obmedzili syntetické farbivá.
Prečo sa požlt pestuje predovšetkým na semená?
Semená poskytujú jedlý olej bohatý na nenasýtené mastné kyseliny pre kuchyňu a kozmetiku. Olej odrôd bohatých na kyselinu olejovú slúži aj ako biologicky odbúrateľné mazivo. Produkcia oleja dnes výrazne prevyšuje farbiarske využitie.
Je požlt farbiarsky vo Francúzsku invázny?
Nie. Dlho sa tam pestuje na farbiarske a liečebné účely. Občas sa vysemení pri poliach, mimo kultúry však netvorí trvalé divé populácie.
Prečo niektoré odrody požltu nemajú ostne?
Bezostné výbery označované var. inermis uľahčujú ručný zber úborov na suché kytice a farbenie. Ostnité typy, bližšie predpokladanému divému predkovi, sa uprednostňujú pri produkcii olejnatých semien.
Ako odlíšiť požlt od bežného bodliaka?
Rozhodujúci je guľovitý žltooranžový, neskôr červený úbor s ostnitými listeňmi, bez veľkého fialového súkvetia. Určenie potvrdzuje belavá, bohato rozkonárená stonka a nažky bez perovitého chocholca.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.




