Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella, L. 1753)

Identita

Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella L., 1753) je bylinná trvalka z čeľade Oxalidaceae. Grécke oxys znamená kyslý a latinské acetosella označuje malú šťaveľovitú rastlinu: obe časti botanického mena opisujú kyslastú chuť listov, nie ich tvar či farbu. V medzinárodných prameňoch sa objavuje aj anglické označenie Wood sorrel. ^{7 3}

Francúzska prezývka alléluia súvisí s kvitnutím od apríla do mája, keď sa vracia kukučka a kedysi zaznieval rovnomenný liturgický spev. Rastlina nemá pravú vzpriamenú nadzemnú stonku. Listy aj kvety vyrastajú priamo z tenkého plazivého podzemku, ktorý sa rozrastá tesne pod povrchom pôdy. ³

Poznávacie znaky

Prízemné listy na dlhých stopkách tvoria tri obrátene srdcovité lístky. Podľa množstva svetla majú svetlozelenú až sýtozelenú farbu. Stopky dosahujú až 10 cm a lístky sa dvakrát denne sklápajú nadol. Tento nastický pohyb riadia motorické bunky na báze každého lístka, nejde teda o náhodné vädnutie rastliny. ⁷

Počas rastu meria porast zvyčajne 3 až 8 cm na výšku, kým bezlisté kvetné stopky môžu dosiahnuť 15 cm. Každá nesie jediný biely kvet s jemnými fialkastými až purpurovými žilkami. Korunné lupienky sú tri- až štyrikrát dlhšie než kalich. Ružové a purpurové odchýlky existujú, ale sú vzácne a viazané na jednotlivé lokality. ^{3 7}

Po rozotrení majú listy zreteľne kyslastú vôňu a chuť vďaka kyseline šťaveľovej. Tento znak pomáha pri určovaní rastliny, keď práve nekvitne a samotný pohľad na trojpočetný list neumožňuje bezpečne rozhodnúť medzi podobnými bylinami. ⁵

Užitočná taxonómia

Botanické meno Oxalis acetosella prijímajú POWO aj IPNI. V súčasnom vnútrodruhovom členení sa neuznáva žiadna varieta ani poddruh. V starších prameňoch sa však objavujú synonymá a mená spojené so širším chápaním druhu:

• Acetosella alba Kuntze, historické synonymum
• Oxalis acetosella var. parviflora (Lej.) P.Fourn., staršie meno variety
• Oxalis acetosella f. rhodantha (Fernald) Geerinck & Walravens, meno formy
• Oxalis acetosella subsp. montana (Raf.) Hultén, staršie meno poddruhu

Posledné meno ukazuje, prečo treba pri synonymách sledovať aj rozsah druhu. Staršie flóry niekedy spájali celý cirkumpolárny areál vrátane Severnej Ameriky do jediného premenlivého druhu. Dnešné klasifikácie oddeľujú severoamerickú rastlinu ako Oxalis montana. Kyslička O. acetosella v užšom zmysle sa tým obmedzuje na Euráziu. ^{1 2 7}

Stanovište a rozšírenie

Európu s Japonskom spája pôvodný areál uvedený v POWO, s izolovaným výskytom v Alžírsku. V Európe rastie od Islandu a severnej Škandinávie po pohoria stredného Španielska, Talianska a Grécka. Pri stredomorskom pobreží je vzácna a z tamojších ostrovov zasahuje iba na Korziku. V Ázii osídľuje subalpínske a alpínske polohy vo výškach 2 130 až 4 110 m. ^{1 7}

Francúzske registre Tela Botanica a INPN uvádzajú výskyt takmer v celej krajine na kremičitých pôdach, vo vlhkých lesoch a tienistých miestach. Vzácna je najmä na stredomorskom juhu. V častiach južného Anglicka slúži ako ukazovateľ starého lesa. Veľmi plytké korene ju totiž viažu na pôdy, ktoré nezažili dlhodobé sucho. ^{3 4}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Otvorené jarné kvety od apríla do mája priťahujú málo hmyzu a dávajú málo semien. Hlavná časť pohlavného rozmnožovania prichádza koncom leta. Vtedy vznikajú kvety bez korunných lupienkov, ktoré sa nikdy neotvoria a samoopelia sa už v puku. Ide o kleistogamiu. Vajcovitá tobolka dlhá 3 až 4 mm uvoľní až desať semien prudkým vystrelením, do vzdialenosti približne jedného metra od materskej rastliny. ⁷

Súbežne pokračuje vegetatívne rozmnožovanie plazivým podzemkom. Aj v hustom tieni môžu klonálne kolónie dosiahnuť priemer 50 cm a postupne navzájom splývať. Miestami tak prevládnu v bylinnom poschodí lesa, niekedy na úkor semenáčikov iných druhov, ktoré rastú v tom istom podraste. ⁷

Využitie a riziká

Mladé listy sa tradične jedia surové v šalátoch alebo v malom množstve pridávajú do jedál pre kyslastú chuť blízku octu. Častá je zámena so štiavom kyslým (Rumex acetosa), ktorý botanicky nie je príbuzný. Obsah kyseliny šťaveľovej môže dosiahnuť 7 % suchej hmotnosti, preto treba zachovať mieru. Nadbytok podporuje vznik obličkových kameňov, najmä u ľudí so sklonom k dne alebo reumatickým ťažkostiam. ^{7 5}

ASPCA hodnotí rod Oxalis ako toxický pre psy, mačky a kone. Rozpustné oxaláty môžu vyvolať slinenie a tras, pri masívnom požití aj zlyhanie obličiek. Najviac ohrozené sú hospodárske zvieratá. Približne 600 g rastliny môže u ovce spôsobiť závažný nedostatok vápnika, hoci výrazná kyslá chuť zväčša odrádza od požitia väčšieho množstva. ^{6 7}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V rámci kysličky Oxalis acetosella sa dnes neuznáva žiadny poddruh. Zriedkavé rastliny s ružovými alebo purpurovými kvetmi zostávajú miestnymi zvláštnosťami, skôr než ustálenými kultivarmi pravidelne ponúkanými na trhu. ⁷

Najčastejšia zámena nastáva s ďatelinami, najmä s ďatelinou plazivou (Trifolium repens) a ďatelinou pochybnou (Trifolium dubium). Spolu s lucernou ďatelinovou sa už vyše storočia uchádzajú o folklórne označenie pravého írskeho shamrocku. Rozhoduje tvar lístkov a kvetov: kyslička má obrátene srdcovité lístky a jednotlivý biely päťpočetný kvet. Ďatelina má oválne lístky a hustú hlávku drobných motýľovitých kvetov. ⁸

Pred kvitnutím môžu podobne pôsobiť aj mladé výhonky pakosta smradľavého. Kyslastá vôňa rozotretých listov kysličky však túto podobnosť rýchlo vyjasní a dopĺňa ostatné rozlišovacie znaky rastliny. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Oxalis acetosella L.
• International Plant Names Index, Oxalis acetosella L.
• Tela Botanica / eFlore BDTFX, Oxalis acetosella, súhrn
• INPN / MNHN, Oxalis acetosella L., 1753
• Plants For A Future, Oxalis acetosella, kyslička
• ASPCA, toxicita rastlín rodu Oxalis (Shamrock Plant)
• BSBI / Fermanagh Flora, Oxalis acetosella L., opis druhu
• Penn State Extension, botanika írskeho trojlístka