Lipkavec marinkový (Galium odoratum, (L.) Scop. 1771)

Identita

Lipkavec marinkový (Galium odoratum (L.) Scop., 1771), známy aj ako marinka voňavá či lipkavec voňavý, je trváca podzemkatá bylina z čeľade marenovité (Rubiaceae), vysoká 15 až 45 cm. POWO a GBIF ho prijímajú ako druh rodu Galium. Bazionym Asperula odorata L. uverejnil Linné v roku 1753; Giovanni Antonio Scopoli ho v roku 1771 preradil do dnešného rodu. ^{1 2}

Pomenovania Sweet woodruff a Waldmeister, používané v angličtine a nemčine, označujú tú istú lesnú bylinu. Jej výraznou črtou je vôňa čerstvo pokoseného sena, ktorá vzniká až pri sušení listov, nie na čerstvej rastline. Aromatický kumarín zodpovedný za vôňu sa uvoľní až po narušení a odvodnení listových buniek. Práve preto rastlina hneď po odtrhnutí zostáva bez vône. ^{4 9}

Poznávacie znaky

Porast lipkavca marinkového tvorí hustý koberec vzpriamených štvorhranných stoniek. Kopijovité listy na nich vyrastajú v praslenoch po šesť až deväť, čo pomáha pri určovaní aj mimo obdobia kvitnutia. ^{4 3}

V riedkych vrcholíkoch na vrchole stoniek sa objavujú kvety s priemerom iba 0,4 až 0,7 cm. Každý má štyri biele korunné lupienky zrastené pri báze, takže pripomína drobnú hviezdu. Podľa miestneho podnebia sa otvárajú od apríla do júna. ^{3 6}

Takmer bezvonné čerstvé listy získajú vôňu pokoseného sena až po usušení alebo po požmolení a následnom zvädnutí. Medzi zberom a objavením arómy teda uplynie určitý čas. Okamžitá vôňa po trení listov sa pri tejto rastline očakáva mylne. ⁴

Užitočná taxonómia

Asperula odorata L. je bazionym, ktorý Linné uverejnil v roku 1753. Časť záhradníckej literatúry a bylinkárov ho používa dodnes, hoci Giovanni Antonio Scopoli preradil druh do rodu Galium už v roku 1771. Francúzsky nomenklatorický register Tela Botanica ho stále uvádza vedľa prijatého mena Galium odoratum. ^{1 2 8}

Staršie flóry obsahujú aj ďalšie homotypické či nelegitímne synonymá:

• Chlorostemma odoratum (L.) Fourr., homotypické synonymum;
• Asperula odora Salisb., nelegitímne meno;
• Galium matrisylva F.H.Wigg., nelegitímne meno;
• Asterophyllum asperula K.F.Schimp. & Spenn., staršie synonymum.

Pri identifikácii zostáva stálym bodom prijaté meno Galium odoratum v čeľadi Rubiaceae a rade Gentianales. ¹

Stanovište a rozšírenie

Vymedzenie prirodzeného areálu podľa POWO zahŕňa mierne pásmo Eurázie od Európy po Sibír, s populáciami uvádzanými až z Alžírska. ¹

Britská BSBI ho radí medzi indikátory starobylých lesov, predovšetkým bučín na pôdach od neutrálnych vápenatých po hnedé kyslé pôdy. Hustá populácia často naznačuje súvislé zalesnenie trvajúce celé storočia. ⁷

Dôležitou podmienkou pre lipkavec marinkový je výrazný tieň. Na plnom slnku rýchlo chradne, na rozdiel od mnohých záhradných pôdopokryvných rastlín znášajúcich priamejšie svetlo. Po zavlečení do Severnej Ameriky sa miestami udomácnil, najmä na severovýchode v pozmenenom lesnom podraste, bez právne stanoveného invázneho statusu. ^{7 4}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Hlavný spôsob rozmnožovania predstavujú plazivé podzemky pod lesnou hrabankou. V priaznivej pôde dokážu za jednu až dve sezóny vytvoriť súvislý koberec. ^{5 4}

Opeľovanie zabezpečuje viacero skupín hmyzu, najmä drobné muchy a samotárske včely, ktoré láka ľahko dostupný nektár hviezdicovitých kvetov. Následný plod je suchá nažka pokrytá háčikovitými chlpmi. Tie sa zachytávajú o zvieraciu srsť a prenášajú semená ďaleko od materskej rastliny. ³

Jarné delenie trsu lipkavca marinkového v záhrade rýchlo založí zapojený koberec. Funguje aj priamy výsev, ale vzchádzanie trvá tri až šesť týždňov, zatiaľ čo časť podzemku sa ujíma takmer okamžite. ⁵

Využitie a riziká

Vôňa sena zo zvädnutej rastliny sa využíva hlavne na ochucovanie májového vína, v Nemecku označovaného ako Maiwein či Waldmeister. Mladé, mierne zvädnuté stonky zozbierané pred kvitnutím sa na tento účel macerujú v bielom víne. ^{9 5}

Pri vysokých dávkach vyvoláva kumarín obavy. Nemecko zakázalo jeho používanie v priemyselnej výrobe cukroviniek už v roku 1974 po štúdiách preukazujúcich toxicitu u potkanov a myší. Pri obvyklých kulinárskych dávkach neexistuje rovnocenný dôkaz u ľudí. ^{9 5}

Sušenie v príliš vlhkých podmienkach môže viesť k premene kumarínu na dikumarol, účinnú protizrážavú látku. PFAF odporúča vyhnúť sa nadmerným dávkam, najmä počas tehotenstva alebo pri užívaní antikoagulancií. Pri bežnom použití nie je doložená toxicita pre mačky ani psy. ⁵

Usušené listy slúžia aj ako odpudzovač molí medzi bielizňou. Toto staré využitie výrazne predchádza kulinárskemu používaniu rastliny v strednej Európe. ⁹

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Na rozdiel od mnohých záhradníckych rastlín nemá lipkavec marinkový žiadny uznávaný záhradnícky kultivar. V predaji je iba divorastúci typ, niekedy ešte pod menom Asperula odorata. ¹

Pri určovaní sa najčastejšie zamieňa s týmito rastlinami:

• lipkavec obyčajný (Galium aparine), jednoročná zachytávajúca sa bylina s háčikovitými chlpmi po celej stonke, bez vône sena;
• kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), ktorý má rovnaké druhové meno odoratum a obýva podobný svieži podrast, ale patrí do čeľade Asparagaceae a nesie previsnuté zvončeky namiesto hviezdičiek;
• konvalinka voňavá (Convallaria majalis), takisto s bielymi kvetmi v lesnom podraste, no v podobe voňavých zvončekov, nie drobných štvorpočetných hviezd.

Praslenité usporiadanie listov spolu s vôňou sena objavujúcou sa až pri sušení odlišuje lipkavec marinkový od druhov Galium aparine, Polygonatum odoratum a Convallaria majalis. Ani jeden z nich nespája oba tieto poznávacie znaky.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Galium odoratum (L.) Scop.
• GBIF Backbone Taxonomy, Galium odoratum (L.) Scop.
• Royal Horticultural Society, Galium odoratum - lipkavec marinkový
• NC State Extension, Galium odoratum
• Plants For A Future, Galium odoratum
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Galium odoratum
• Botanical Society of Britain and Ireland, Galium odoratum (L.) Scop.
• Tela Botanica eFlore, Galium odoratum (L.) Scop.
• Wikipedia EN, Galium odoratum