Podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti, Medik. 1787)

Identita

Podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti Medik., 1787) je prijatý druh rodu Abutilon z čeľade Malvaceae, po slovensky slezovité. V angličtine je známy ako Velvetleaf. POWO pripisuje meno botanikovi Medikusovi a roku 1787; jeho prirodzený areál kladie do strednej Ázie a západnej Číny. ¹

Druhový prívlastok theophrasti odkazuje na gréckeho botanika Theofrasta, ktorého pripomína aj slovenský názov. Francúzsky register INPN uvádza najmä meno abutilon de Théophraste. Tela Botanica potvrdzuje výskyt druhu vo Francúzsku, predovšetkým v Akvitánsku a na Korzike. Historické pomenovanie odkazujúce na čínsku jutu zas pripomína využitie jeho textilného vlákna. ^{2 3}

V západnej Európe sa tento druh neodporúča ako záhradná rastlina. Semená môžu v pôde pretrvať v pokoji vyše päťdesiat rokov, preto sa už usadená burina odstraňuje veľmi ťažko. Pozornosť si zaslúži najmä pre minulosť vláknitej plodiny v Číne a súčasný význam sledovanej buriny veľkoplošných poľných kultúr. ⁷

Poznávacie znaky

Vzpriamená chlpatá stonka podslnečníka sa vetví len málo a zvyčajne dorastá do výšky 60 cm až 1,20 m. Za priaznivých podmienok však dosahuje približne 2,40 m. Široké srdcovité listy pokrývajú jemné chĺpky, ktoré vysvetľujú anglické meno rastliny, doslova zamatový list. Po rozotretí listov sa uvoľňuje výrazný pach, užitočný ako doplnkový určovací znak. ⁴

Žltooranžové kvety s piatimi korunnými lupienkami majú priemer asi 1,5–2,5 cm. Objavujú sa od leta do začiatku jesene, jednotlivo alebo v malých skupinách v pazuchách listov. Ich farba je nápadná, sama osebe však na spoľahlivé určenie nestačí. ⁴

Plod vytvára rebrovanú korunku z dvanástich až pätnástich oddielov. Drevnatejúce časti majú pri hornom okraji ostnaté výbežky. Počas dozrievania plod mení farbu zo zelenej na hnedú a napokon čiernu; z každého oddielu sa môže uvoľniť niekoľko sivastých obličkovitých semien. ⁵

Taxonómia a mená

Vedecké meno Abutilon theophrasti Medik. umožňuje spojiť aj staršie záznamy vedené pod inými názvami. POWO k rovnakému taxónu zaraďuje synonymá Abutilon avicennae Gaertn., Abutilon pubescens Moench, Malva abutilon (L.) E.H.L.Krause a Sida abutilon L.. Posledné z týchto mien predstavuje najstarší opis v uvedenej skupine. ¹

Niekedy sa uvádzajú dve botanické variety, Abutilon theophrasti var. chinense a var. nigrum. Rozlišujú sa najmä farbou semien. Pre bežné rozpoznanie druhu na poli však nemenia jeho základné určovacie znaky a nemožno ich zamieňať so samostatnými druhmi. ¹

Databáza EPPO vedie tento druh pod kódom ABUTH. Takýto identifikátor sa používa pri fytosanitárnom sledovaní na európskej úrovni a pomáha prepojiť záznamy, ktoré používajú rôzne miestne mená. ⁷

Stanovište a rozšírenie

Stredná Ázia a západná Čína tvoria prirodzený areál podslnečníka. Na ďalšie kontinenty sa rozšíril prostredníctvom poľnohospodárstva, najmä v súvislosti s pestovaním na textilné vlákno. Dnešný široký výskyt preto nemožno celý považovať za pôvodné rozšírenie druhu. ¹

Narušené pôdy poskytujú podslnečníku vhodné miesto na osídlenie: rastie na nezastavaných plochách, staveniskách, pri cestách, v sadoch a vo viniciach, no najmä v kukuričných a sójových poliach. Vo Francúzsku ho Tela Botanica zaznamenáva v Akvitánsku a na Korzike; nejde tam o plošne rozšírenú burinu celého územia. ^{5 3}

Štúdia z roku 2014 sleduje postup druhu v strednej Európe. Jeho šírenie súvisí s poľnohospodárskym obchodom a vykazuje podobnú dynamiku ako v Severnej Amerike. Záznamy tak zachytávajú meniaci sa rozsah výskytu, nie iba nemenný zoznam miest. ⁸

EPPO rozširuje opis prirodzeného areálu až po Mongolsko. Zároveň uvádza, že v iných častiach sveta sa rastlina niekedy zámerne pestuje ako okrasná či liečivá. Takéto využitie existuje popri jej povesti poľnej buriny v Severnej Amerike. ⁷

Životný cyklus a tvorba semien

Jarné klíčenie otvára jedinú vegetačnú sezónu podslnečníka. Rastlina potom kvitne od júla do septembra a po prvom mraze odumiera. Celý cyklus od semena po dospelú rastlinu produkujúcu ďalšie semená prebieha v jednom roku. ⁵

Jeden jedinec môže podľa podmienok vytvoriť 700–17 000 životaschopných semien. Tie zostávajú v pokoji a dokážu vyklíčiť aj po viac než päťdesiatich rokoch. Životaschopnosť si môžu zachovať dokonca po prechode tráviacou sústavou zvieraťa. Práve táto vytrvalosť vysvetľuje, prečo sa pôdna zásoba semien vyčerpáva tak ťažko. ^{4 5}

Jednorazová hlboká orba preto problém nevyrieši. Predovšetkým presunie spiace semená bližšie k povrchu, kde môžu vyklíčiť hneď, ako im vyhovuje teplota. Neprítomnosť nadzemných rastlín po zásahu teda ešte neznamená odstránenie zásoby semien z pôdy. ⁵

Historické využitie a toxicita

V Číne sa podslnečník pestoval pre vlákno podobné jute už približne dvetisíc rokov pred naším letopočtom. Vlákno sa získavalo máčaním a používalo sa na laná, hrubé tkaniny alebo papier. Ide o hospodársku minulosť odlišnú od jeho dnešného významu ako buriny. ⁴

Mladé listy a semená slúžili aj ako potravina. Rastlina sa objavuje v tradičnej čínskej liečbe dyzentérie a niektorých očných ťažkostí. Tieto údaje opisujú historické používanie, nie súčasný bežný predaj potraviny. ⁶

Pri domácom prostredí sa potravinová toxicita pre človeka, mačku ani psa neuvádza. Pri koňoch zostáva stav neistý, pretože chýbajú údaje. Rozdiel medzi týmito skupinami je potrebné zachovať a chýbajúce poznatky nemožno vykladať ako potvrdenú bezpečnosť. ⁶

Vplyv na poľnohospodárstvo a regulácia

Kukurici a sóji podslnečník silno konkuruje o svetlo, vodu a dusík. Ak sa neodstráni pred štádiom štyroch listov pestovanej plodiny, môže výrazne znížiť jej úrodu. Po zničení uvoľňuje aj látku, ktorá spomaľuje alebo blokuje klíčenie niektorých semien susedných poľných plodín. ⁴

Viaceré americké štáty vrátane Colorada, Iowy, Oregonu a Washingtonu ho zaraďujú medzi škodlivé buriny. V okrese King v štáte Washington miestny karanténny zoznam dokonca zakazuje jeho predaj. Tieto pravidlá sa vzťahujú na uvedené americké územia a nepredstavujú opis slovenskej legislatívy. ^{6 5}

V praxi sa uprednostňuje vytrhávanie alebo kosenie ešte pred vytvorením plodov. Samotná hlboká orba nestačí. Cieľom zásahov je súčasne obmedziť vznik nových semien aj návrat starších semien z hĺbky bližšie k povrchu pôdy. ⁵

Zámeny a manažment vo Francúzsku

Mladé zamatovo chlpaté srdcovité listy pripomínajú niektoré slezy alebo záhradné ibišteky. Spoľahlivejším znakom je rebrovaný plod s viacerými oddielmi, ktorý tieto okrasné rastliny nemajú. Pri určovaní pomáha viac než samotná farba kvetu, pretože jeho základná stavba sa medzi jednotlivými rastlinami nemení. ⁵

Francúzske záznamy zostávajú sústredené na jednotlivé oblasti, najmä Akvitánsko a Korziku. Rozsah výskytu je menší než vo Švajčiarsku alebo v strednej Európe, kde je postup buriny v poľnohospodárskej krajine podrobnejšie zdokumentovaný. Tieto rozdiely je potrebné čítať ako zemepisne konkrétne údaje. ^{3 8}

Pri každom určovaní v teréne zostáva užitočné overiť vedecké meno. Ľudové názvy sa totiž medzi oblasťami menia a samy osebe nezaručujú, že pozorovateľ alebo použitý prameň hovorí o rovnakom druhu. ²

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Abutilon theophrasti Medik.
• INPN, Abutilon theophrasti Medik., 1787
• Tela Botanica / register BDTFX, Abutilon theophrasti Medik.
• University of Wisconsin Extension, Velvetleaf, Abutilon theophrasti
• King County Noxious Weeds, rozpoznávanie a regulácia podslnečníka
• Plants For A Future, Abutilon theophrasti
• EPPO Global Database, Abutilon theophrasti (ABUTH)
• Follak, Aldrian & Schwarz 2014, dynamika šírenia Abutilon theophrasti v strednej Európe