Alocasia baginda

+10© fotografia
- fotografia 1 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 2 — Wikipedia · CC BY-SA · Wikipedia
- fotografia 3 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
Alocasia baginda z čeľade Araceae má tuhé kožovité listy s tmavozelenými a bledosivými vydutými plochami. Tento malý druh z Bornea sa líši od veľkých alokázií a ich hybridov.
Čítať ďalejDoprajte jej veľa rozptýleného svetla bez priameho slnka na listoch.
Jasné nepriame svetlo; chrániť pred prudkým slnkom


© fotografia
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
Wikipedia · CC BY-SA
Taken Dec 7, 2022 by Quinton Snow (cc-by-sa)
Celosvetové rozšírenie
Druh pochádza z Kalimantanu, indonézskej časti Bornea. Pôvodný opis uvádza východ Kalimantanu bez presnej lokality.
- Pôvodná1
- Kalimantan, Indonézia
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.3
Identita
Alocasia baginda (Alocasia baginda Kurniawan & P.C.Boyce, 2011) má hrubé listy, na ktorých sa medzi žilami vykleňujú bledosivé plochy. Druh patrí do čeľade Araceae. Francúzsky názov „oreille d’éléphant“, používaný pre alokázie aj pre ‘Silver Dragon’, sám osebe nestačí na určenie tejto malej rastliny. Presnú botanickú identitu vyjadruje dvojčlenné vedecké meno. 1 2 7
Pôvodný opis uvádza suchozemskú bylinu vysokú 25 až 30 cm. Krátka stonka sa s vekom mení na poliehavý podzemok. Uvedená výška sa vzťahuje na skúmaný botanický materiál, preto ju nemožno automaticky preniesť na všetky selekcie predávané pod menom tohto druhu. 3
Poznávacie znaky
Listy druhu Alocasia baginda sú široko vajcovité až takmer okrúhle a stopka sa pripája zo spodnej strany čepele. Vrchná strana spája matnú tmavozelenú farbu s bledosivými vydutými plochami. Spodná strana je bledozelená a časť žíl má tmavočervenú farbu. Pri porovnávaní teda treba prezrieť obe strany listu, pretože ich sfarbenie sa líši. 1
Opísané čepele sú dlhé 10 až 18 cm a široké 7 až 12 cm. Bledozelené stopky nemajú chlpy a v dolnej časti ich pokrývajú biele škvrnky. Listy sú tuhé a kožovité. Pri určovaní iba podľa farby by sa tento znak ich povrchu a pevnosti prehliadol. 3
Užitočná taxonómia
Alocasia baginda je botanický druh opísaný v roku 2011, nie súhrnný názov hybridov s výraznou žilnatinou. Agung Kurniawan a Peter Boyce vypracovali opis podľa rastliny pestovanej v botanickej záhrade na Bali. Ako jej pôvod bol uvedený východ Kalimantanu. Typový materiál má prírastkové číslo E20081015. 1 2
Druhové meno baginda pochádza z indonézskeho čestného titulu spojeného s kráľom alebo majestátom. Autori ho prirovnávajú k ďalším druhovým menám v tomto rode, ktoré odkazujú na kráľovskú hodnosť. Pôvod mena neoznačuje farbu listov ani spôsob pestovania a nemožno z neho odvodzovať pestovateľské nároky. 1
Stanovište a rozšírenie
Pôvodný areál druhu Alocasia baginda leží v Kalimantane na ostrove Borneo. Pôvodná publikácia uvádza východnú časť Kalimantanu, ale neudáva presnú lokalitu. Zaradenie do vlhkého tropického biómu opisuje všeobecné klimatické prostredie; nedokladá pôdne pomery na konkrétnom prírodnom stanovišti. Tieto dve úrovne údajov preto treba odlišovať. 1 3
V čase vypracovania opisu bola ekológia druhu výslovne neznáma. Autori na základe porovnania s príbuznými druhmi zvažovali možnú väzbu na vápencové alebo ultramafické výchozy, no žiadali terénny výskum. Označenie Alocasia baginda za rastlinu, ktorá nevyhnutne vyžaduje vápenec, by túto hypotézu zmenilo na nepodloženú istotu. 1
Životný cyklus a rozmnožovanie
Súkvetie druhu Alocasia baginda tvorí šúľok obklopený krémovobielym tulcom. Tulec je v dolnej časti zúžený a má tmavočervený okraj. Autori pôvodného opisu nepoznali plody ani súplodie. Ich vzhľad sa preto z tejto publikácie nedá odvodiť a opis súkvetia nemožno považovať za opis plodov. 1
Pri pestovaní v črepníku možno vychádzať zo sezónnych odporúčaní pre rod Alocasia. Na jar presaďte rastlinu, ak korene už nemajú dosť miesta, a v rovnakom období možno oddeliť odnože. Delenie podzemku sa odporúča aj koncom jari alebo začiatkom leta. Každú oddelenú časť pestujte v priepustnej zmesi, v teple a pri dostatku svetla. 4
Počas rastu potrebujú alokázie viac vody a pri zimnom spomalení podstatne menej. Dlhodobo vlhký substrát v období pokoja zvyšuje riziko hniloby. Kalendár zodpovedá tomuto spôsobu pestovania na severnej pologuli; stav substrátu v črepníku a pozorovaný rast majú pri polievaní prednosť pred pevným dátumom. 4
Využitie a riziká
Alocasia baginda sa pestuje pre ozdobné listy. Záhradnícke odporúčania pre rod uprednostňujú jasné nepriame svetlo, vlhký vzduch a rovnomerné teplo. Prudké slnko môže listy popáliť. Tekuté hnojivo pre izbové rastliny sa podľa britského návodu používa počas rastu od apríla do októbra, vždy v dávke uvedenej na obale výrobku. 4
Nerozpustné šťavelany vápenaté v alokáziách sú toxické pre mačky, psy a kone. Žuvanie spôsobuje najmä bolesť a podráždenie úst, slinenie a ťažkosti s prehĺtaním. Vracanie sa týka mačiek a psov, nie koní. Šťava môže podráždiť aj ľudskú pokožku, preto pri delení rastliny používajte rukavice. 6 4
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
‘Dragon Scale’ je selekcia druhu Alocasia baginda s hrubými, štruktúrovanými striebristozelenými listami a tmavozelenou žilnatinou. ‘Silver Dragon’ sa predáva pre striebristé čepele. Rozmery ani odtieň jedného kultivaru neopisujú automaticky celý botanický druh. Pri čítaní predajného opisu preto treba rozlišovať meno druhu a meno konkrétnej selekcie. 5 7
Od príbuzných druhov Alocasia melo a Alocasia reginula pomáha Alocasia baginda odlíšiť povrch listov. Alocasia melo má jemne, ale výrazne drsný povrch. Alocasia reginula má takmer čiernu vrchnú stranu so svetlými žilami a celú spodnú stranu tmavočervenú. Alocasia baginda sa líši bledosivými vydutými plochami a prevažne bledozelenou spodnou stranou listov. 1
Hlavné zdroje
Časté otázky
Je Alocasia baginda hybrid?
Nie. Alocasia baginda je botanický druh opísaný v roku 2011; Dragon Scale a Silver Dragon označujú záhradnícke selekcie.
Ako odlíšiť Alocasia baginda od Alocasia melo?
Vrchná strana listov druhu Alocasia baginda má bledosivé vyduté plochy, kým Alocasia melo má jemne a výrazne drsný povrch.
Je Alocasia baginda toxická pre mačky?
Áno. ASPCA zaraďuje rod Alocasia medzi rastliny toxické pre mačky, psy a kone pre obsah nerozpustných šťavelanov vápenatých.
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.