Alstroemeria aurea


+33© fotografia
- fotografia 1 — iNaturalist User · cc-by · iNaturalist
- fotografia 2 — Joaquín Krasuk · cc-by · iNaturalist
- fotografia 3 — Jon Sullivan · cc-by · iNaturalist
Alstroemeria aurea vytvára trsy vzpriamených olistených stoniek, na ktorých v lete rozkvitajú žlté alebo oranžové kvety s tmavými pásikmi. Táto trvalka s podzemkom a hľuzovitými koreňmi v zime stráca listy. Vyhovuje jej úrodná, priepustná pôda na slnku alebo v polotieni.
Čítať ďalejAlstroemeria aurantiaca, Alstroemeria araucana, Alstroemeria chiloensis, Alstroemeria concolor, Alstroemeria mutabilis, Alstroemeria peruviana a Alstroemeria xanthina
Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.
Slnko alebo polotieň na chránenom stanovišti





© fotografia
iNaturalist User · cc-by
Joaquín Krasuk · cc-by
Jon Sullivan · cc-by
Taken Jan 9, 2020 by Dieter Wagner (cc-by-sa)
Taken Jan 10, 2020 by Dieter Wagner (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodná v strednom a južnom Čile a na juhu Argentíny; zavlečená do viacerých oblastí mierneho pásma.
- Pôvodná2
- Introdukovaná3
- Čile
- Južná Argentína
- Francúzsko
- Nový Zéland
- Austrália
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Alstroemeria aurea (Alstroemeria aurea Graham, 1833) nesie na vrcholoch vzpriamených olistených stoniek žlté alebo oranžové kvety s tmavými pásikmi a bodkami. Vytvára trváce trsy, ktoré sa rozrastajú z podzemných orgánov. Listy sú opadavé: zimné odumieranie stoniek patrí k prirodzenému životnému cyklu rastliny. 3 1
Francúzske mená „lys des Incas doré“ a „alstroemère orange“ označujú tento druh. Alstroemeria aurea patrí do čeľade Alstroemeriaceae a radu Liliales. Slovo „ľalia“ vo francúzskom ľudovom pomenovaní ju teda nezaraďuje medzi pravé ľalie. Pri výbere rastliny pomáha vedecké meno na štítku odlíšiť botanický druh od početných záhradných výberov tohto rodu. 2 1
Poznávacie znaky
Z podzemku a dužinatých hľuzovitých koreňov vyrastá viacero stoniek. Austrálsky botanický opis uvádza stonky vysoké až 1,2 m, lopatkovité listy dlhé najviac 10 cm a súkvetia s 2 až 8 kvetmi. Okvetie môže byť žlté, oranžové alebo oranžovočervené, s tmavšími škvrnami a pásikmi. Plodom je takmer guľovitá tobolka s vystupujúcimi rebrami. 5
Pri pestovaní v záhrade sa uvádza výška približne 0,9 až 1 m. Údaje o šírke trsu sa podľa záhradníckeho zdroja líšia: 0,1 až 0,5 m, prípadne 0,8 m. Ide o pestované trsy v rozličných podmienkach a štádiách vývoja. Rozmery stoniek z austrálskeho botanického opisu preto nemožno považovať za všeobecnú maximálnu výšku rastliny v každej záhrade. 3 2
Užitočná taxonómia
Akceptované meno Alstroemeria aurea bolo uverejnené v roku 1833. Meno Alstroemeria aurantiaca D.Don, s ktorým sa možno stále stretnúť v záhradníctve, je botanickým synonymom. Do synonymiky patria aj Alstroemeria peruviana Van Houtte a Alstroemeria chiloensis Phil.. Starší štítok s týmito menami teda môže označovať ten istý druh bez toho, aby išlo o osobitnú odrodu. 1
Druhové meno aurea znamená „zlatožltá“. Jeho význam však neurčuje jednotnú farbu všetkých kvetov: opisy druhu zahŕňajú aj oranžové až oranžovočervené kvety. Botanické meno a skutočne pozorovaná farba tak prinášajú dve navzájom sa dopĺňajúce informácie. 6 5
Stanovište a rozšírenie
Pôvodný areál Alstroemeria aurea siaha od stredného a južného Čile po juh Argentíny. Rastie prevažne v bióme mierneho pásma a nepriaznivé obdobie prečkáva vďaka podzemným orgánom. Do Francúzska, Veľkej Británie či na Nový Zéland bola zavlečená. Na Novom Zélande sa jej zdomácnenie datuje do roku 1945; tento miestny údaj neurčuje čas príchodu do ostatných krajín. 1 6
Na pestovanie vyberte úrodnú, mierne vlhkú a dobre priepustnú pôdu, slnko alebo polotieň a chránené miesto. Odvodnenie je zvlášť podstatné v zime: studený, premokrený substrát podporuje hnilobu koreňov. Ochrana mladých trsov počas prvých zím im pomáha úspešne sa ujať. 3 4
Životný cyklus a rozmnožovanie
Vo Francúzsku sa kvitnutie uvádza od júna do septembra. Pozorovania z Nového Zélandu zaznamenávajú december a január, teda leto na južnej pologuli. Kalendár vychádzajúci z francúzskych podmienok zhŕňa sezónne pestovateľské odporúčania; stupne potreby vody a rastu vyjadrujú relatívne trendy. Mesiace južného leta nemožno priamo prenášať do kalendára pre severnú pologuľu. 2 6
Rastliny tohto rodu sa vysádzajú na jar alebo na jeseň. Pri alstromériách v nádobách treba počas rastu sledovať vlhkosť a v lete používať hnojivo bohaté na draslík v dávkach odporúčaných výrobcom. Presádzanie nádobových rastlín sa odporúča každé dva roky; jarné termíny v kalendári súvisia s obnovením rastu. Nádoby prezimujú na mieste chránenom pred mrazom. 4
Delenie tohto druhu sa robí na jeseň alebo celkom na začiatku jari. Mladé trsy nechajte najprv zakoreniť a s krehkými koreňmi zaobchádzajte jemne. Alstromérie sa vo všeobecnosti dajú rozmnožovať aj výsevom, no klíčenie býva nepravidelné a potomstvo sa môže líšiť od materskej rastliny. Delenie zachováva vlastnosti rozmnožovaného jedinca. 3 4
Využitie a riziká
Alstroemeria aurea sa pestuje v záhonoch aj na rez kvetov. Vysokým stonkám prospieva opora, ktorá obmedzuje ich lámanie vo vetre alebo daždi. Počas prvého leta po výsadbe sa stonky pri zbere alstromérií režú, aby sa nenarušilo zakoreňovanie. Pri už dobre zakorenenom trse podporuje odstraňovanie odkvitnutých stoniek pri báze tvorbu nových kvitnúcich výhonkov. 3 4
Druh sa uvádza ako kožný alergén, preto pri manipulácii používajte rukavice. Opatrnosť sa týka dospelých aj detí pri dotyku s rastlinou; osobitná citlivosť detí nie je preukázaná. Toxicita tohto druhu pre mačky, psy, kone a ostatné zvieratá zostáva neznáma. Kožné riziko pre človeka samo osebe neurčuje veterinárne hodnotenie. 3
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Výber „Orange King“, uvádzaný pod menom Alstroemeria aurea, má sýtooranžové kvety, ktorých dva horné okvetné lístky sú červenohnedo pásikované. Platnosť záhradníckeho názvu zostáva nevyriešená. Opis ani šírka tohto výberu nevystihujú všetky populácie druhu. „Dr. Salter’s hybrids“ sú skupinou hybridov rodu s rôznymi farbami a nejde o synonymum druhu Alstroemeria aurea. 7 8
Alstroemeria psittacina sa odlišuje drobnými zelenými a červenými kvetmi. Listy alstromérií sú resupinátne: stopka sa skrúca a spodná strana listu smeruje nahor. Tento znak rodu pomáha rozpoznať alstromériu, no sám osebe neodlíši Alstroemeria aurea od príbuzných druhov. 8
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online, Alstroemeria aurea
- Floriscope, Alstroemeria aurea
- Royal Horticultural Society, Alstroemeria aurea
- Royal Horticultural Society, pestovanie alstromérií
- New South Wales Flora Online, Alstroemeria aurea
- New Zealand Plant Conservation Network, Alstroemeria aurea
- Royal Horticultural Society, Alstroemeria aurea ‘Orange King’
- NC State Extension, Alstroemeria
Časté otázky
Stráca Alstroemeria aurea listy?
Áno, Alstroemeria aurea je opadavá trvalka. Olistené stonky v zime odumierajú a z podzemných orgánov vyrastajú v ďalšej sezóne nové výhonky.
Kedy deliť Alstroemeria aurea?
Tento druh sa delí na jeseň alebo celkom na začiatku jari. S koreňmi zaobchádzajte opatrne a mladé trsy nechajte zakoreniť, kým ich premiestnite.
Treba alstromérie v kvetináčoch prihnojovať?
Pre tento rod pestovaný v nádobách sa v lete odporúča hnojivo bohaté na draslík v dávkach podľa výrobcu. Rovnaké prihnojovanie sa tým automaticky nepredpisuje rastlinám vo voľnej pôde.
Môže byť dotyk s Alstroemeria aurea rizikový?
Druh sa uvádza ako kožný alergén. Pri manipulácii používajte rukavice. Veterinárne hodnotenie toxicity tohto konkrétneho druhu tu zostáva neurčené.
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.