Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis, )


+33© fotografia
- fotografia 1 — (c) lorenzodotti, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by lorenzodotti · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Mirko Ubović · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Thomas Dreux · cc-by · iNaturalist
Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je opadavý ker z čeľade ružovité (Rosaceae), ktorý rastie na skalnatých svahoch a vo svetlých lesoch. Mladé plstnaté listy sprevádzajú biele kvety s úzkymi lupienkami; plody v lete dozrievajú do modročiernej farby.
Čítať ďalejMuchovník vajcovitý
Mespilus amelanchier, Amelanchier rotundifolia, Amelanchier vulgaris a Aronia rotundifolia
Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.
Slnko až polotieň; vyhnúť sa hlbokému tieňu.





© fotografia
(c) lorenzodotti, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by lorenzodotti · cc-by-nc
Mirko Ubović · cc0
Thomas Dreux · cc-by
Taken Feb 18, 2017 by Yoan MARTIN (cc-by-sa)
Taken Mar 29, 2020 by Johanna Frommberger (cc-by-sa)
Taken Apr 6, 2014 by Tela Botanica − Michel GAU (cc-by-sa)
Taken Jun 7, 2022 by Nuno Bastos (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný druh Európy až po Kaukaz a severozápadnej Afriky; introdukovaný v Nórsku a v geografickej jednotke Česko-Slovensko.
- Pôvodná3
- Introdukovaná1
- Francúzsko
- Švajčiarsko
- Maroko
- Nórsko
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis Medik., 1793) je opadavý ker z čeľade ružovité. Zvyčajne dorastá do výšky 1 až 3 m a nemá tŕne. Na jar sa objavujú biele kvety, po ktorých nasledujú malé tmavé plody. Už neprítomnosť tŕňov pomáha oddeliť ho od viacerých krov rastúcich v rovnakých krovinách. 3 8 4 1
Plody pripomínajú čučoriedky: sú guľovité, dužinaté a sladké, po dozretí modročierne. Zámena s čučoriedkou je možná. Treba skontrolovať aj vzrast rastliny, listy a vytrvávajúci kalich na vrchole plodu. Francúzske názvy „amélanchier commun“ a „amélanchier à feuilles ovales“ označujú rovnaký ker, nie rôzne kultivary. 8 5 3 9
Poznávacie znaky
Na rube mladých listov je vločkovitá plsť, ktorá vekom mizne. Oválne listy merajú približne 2 až 4 cm a majú jemne zúbkatý okraj. Takmer holý dospelý list a belavý mladý list teda môžu pochádzať z toho istého jedinca. Pri určovaní kra treba porovnať viac listov v rôznom veku, nie len jeden izolovaný list. 3
Kvety majú päť bielych, úzkych a predĺžených lupienkov s dĺžkou 1,5 až 2 cm. Kalich je plstnatý a zostáva na plode. Zrelé plody merajú 5 až 10 mm a ich modročierny povrch pokrýva voskový povlak. Úzke jarné lupienky a neskoršie tmavé plody korunované kalichom spolu poskytujú výstižnejší obraz než samotná farba plodu. 35
Užitočná taxonómia
Meno Amelanchier ovalis Medik. bolo uverejnené v roku 1793, na strane 79 diela uvádzaného skratkou Gesch. Bot. Skratka „Medik.“ označuje botanika Medikusa. Toto meno nahradilo Mespilus amelanchier L., uverejnené v roku 1753. Údaj o autorovi je užitočný: rovnaké meno s iným autorom môže odkazovať na odlišné taxonomické použitie. 2
Medzi synonymami druhu sú mená Mespilus amelanchier L., Amelanchier rotundifolia Dum.Cours. a Amelanchier vulgaris Moench. Etikety v škôlkach a staršie flóry môžu tieto označenia stále používať. Súčasná klasifikácia uznáva tri poddruhy: typový poddruh, poddruh embergeri a poddruh integrifolia. Tieto botanické taxóny nie sú záhradníckymi výbermi. 1
Stanovište a rozšírenie
Muchovník vajcovitý rastie na skalách a dobre osvetlených svahoch. Vyskytuje sa v kamenistých lesoch, často na vápenci, aj v teplomilných krovinách. V horách môže zasahovať od pahorkatinného po subalpínsky stupeň. Nízky vzrast preto neznamená, že ide o výlučne stredomorskú rastlinu. Vo Francúzsku rastie najmä na juhu, na severe je vzácny, na západe chýba; vyskytuje sa aj na Korzike. 4 3 8
Vo francúzskom národnom červenom zozname je zaradený medzi najmenej ohrozené druhy, ale v Lotrinsku, Limuzínsku, Île-de-France a Dordogne je chránený. Ničenie, rezanie, zber alebo odoberanie celých voľne rastúcich jedincov či ich častí sú tam zakázané. 9
Pôvodný areál zahŕňa Európu až po Kaukaz a severozápadnú Afriku. Francúzsko, Švajčiarsko a Maroko patria medzi zaznamenané územia pôvodného výskytu. Nórsko a geografická jednotka „Česko-Slovensko“ sa uvádzajú ako územia introdukcie. Status záhradnej výsadby treba odlišovať od spontánnej pôvodnej populácie; údaj o introdukcii nie je tvrdením o naturalizácii. 1
Pre záhradu sú hlavné priepustná pôda a svetlé miesto. Záhradnícke výbery sa pestujú na slnku alebo v polotieni. Druh znáša suchšie podmienky a menej kyslé pôdy než mnohé ďalšie muchovníky. Táto tolerancia však neznamená, že nedávno vysadený ker netreba polievať. 6
Životný cyklus a rozmnožovanie
Kvitnutie prebieha najmä v apríli a máji. Biele kvety sa otvárajú vo vzpriamených strapcoch, plody potom dozrievajú v lete. Opeľovanie hmyzom a konzumácia plodov zvieratami sú súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Kvety poskytujú jarný zdroj potravy a plody neskôr prenášajú semená mimo materského kra. 3 4 8 6
Záhradnícke rozmnožovanie závisí od cieľa. Výsev je vhodný pre populáciu druhu, kým kultivar treba rozmnožovať vegetatívne, aby si zachoval svoje vlastnosti. Pri ‘Helvetia’ sa uvádzajú polodrevnaté odrezky; pri ‘Edelweiss’ potápanie a zimné odoberanie koreňových odnoží. Rastlina tvoriaca odnože tak môže vytvoriť niekoľko stoniek bez ďalšieho výsevu. 67
Muchovník vajcovitý rastie na jar, plodí v lete a potom prechádza do zimného pokoja. Počas ujímania treba polievanie prispôsobiť zrážkam a hĺbke pôdy. Ker v nádobe vysychá rýchlejšie než jedinec dobre zakorenený vo voľnej pôde. 4
Využitie a riziká
Zrelé plody sú jedlé, ostatné orgány však nemožno považovať za potraviny. Konzumujú sa čerstvé alebo varené, napríklad v džeme. Ich chuť sa niekedy hodnotí ako menej výrazná; prínos živého plota sa preto neobmedzuje na úrodu. Na územiach, kde je druh chránený, treba zbierať z vysadených krov a nie z voľne rastúcich jedincov. 4 8 9
S výnimkou plodov sa muchovník vajcovitý považuje za slabo jedovatý. Toto hodnotenie sa týka celej rastliny okrem bobuľovitých plodov. Konzumácia plodov preto nedokazuje bezpečnosť listov a konárikov. Opatrnosť sa týka predovšetkým vegetatívnych orgánov. Z potravinového použitia u ľudí nemožno odvodiť žiadnu bezpečnú dávku pre mačku, psa ani koňa. 5
Záhradnícke odrody
‘Helvetia’ sa hodí do menšieho priestoru než ‘Edelweiss’. Prvý výber dosahuje približne 1 až 1,5 m a má kompaktný, vzpriamený vzrast. Druhý môže dosiahnuť 2,5 až 4 m a tvorí koreňové odnože. Výber podľa týchto rozmerov predchádza potrebe opakovaným rezom obmedzovať príliš veľký ker. 67
Oba kultivary majú mladé vlnaté listy a biele jarné kvety. Ich plody prechádzajú od červenej do modročiernej. Oranžové či červené jesenné sfarbenie preto nestačí na určenie kultivaru. Zachovaná pôvodná etiketa je spoľahlivejšia než spätné odvodzovanie mena len podľa jesenných listov. 67
Hlavné zdroje
Nomenklaturálne referencie určujú prijaté meno; flóry opisujú orgány užitočné na určovanie. Záhradnícke listy rozlišujú rozmery kultivarov a veterinárna referencia spresňuje opatrnosť potrebnú pri ostatných častiach rastliny okrem plodov.
- Kew, Plants of the World Online : Amelanchier ovalis
- International Plant Names Index : Amelanchier ovalis
- Info Flora : Amelanchier ovalis
- Plants For A Future : Amelanchier ovalis
- Zürišská univerzita, jedovaté rastliny : Amelanchier ovalis
- Royal Horticultural Society : Amelanchier ovalis ‘Helvetia’
- Royal Horticultural Society : Amelanchier ovalis ‘Edelweiss’
- Tela Botanica, eFlore a Costeho opis : Amelanchier ovalis
- INPN, TAXREF : Amelanchier ovalis
Časté otázky
Ako spoznať muchovník vajcovitý?
Je to ker bez tŕňov, s mladými oválnymi listami na rube plstnatými a s bielymi kvetmi s piatimi dlhými úzkymi lupienkami.
Sú plody muchovníka vajcovitého jedlé?
Zrelé plody sa konzumujú čerstvé alebo varené. Jedlosť sa nevzťahuje na listy ani ostatné vegetatívne orgány.
Ktorý muchovník vajcovitý vybrať do malej záhrady?
Kultivar ‘Helvetia’ dosahuje približne 1 až 1,5 m, zatiaľ čo ‘Edelweiss’ môže merať 2,5 až 4 m.
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.