Aloa ostitá (Aristaloe aristata, (Haw.) Boatwr. & J.C.Manning, 2014)

Aloa ostitá (Aristaloe aristata) je malý trváci sukulent z čeľade Asphodelaceae, pôvodom z južnej Afriky. Listy v ružici nesú biele bodky a končia sa mäkkou špičkou. Rúrkovité kvety sú oranžovočervené; rastlina potrebuje priepustný substrát.

Čítať ďalej
Vedecký názovAristaloe aristata
RodAristaloe
RadAsparagales

Aloa ostitá

Aloe aristata, Tulista aristata, Aloe aristata var. leiophylla, Aloe aristata var. parvifolia, Aloe ellenbergeri a Aloe longiaristata

Identita
Toxicita
Toxická : ľudia vrátane detí · Na overenie : mačky, psy, kone a zvieratá
Typ rastliny
Sukulent · Ružica
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
Južná AfrikaLesotho
Biotop
Suché piesky Karoo, horské lúky a podrast pririečnych lesov južnej Afriky.
Sezónnosť
Kvitnutie
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
Pri pestovaní pomalý.
Čas dozrievania
Dospelú veľkosť dosahuje za 5 až 10 rokov podľa podmienok.
Rozmnožovanie
Delenie odnoží, Výsev
Klíma a voda
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
Typy pôdy
Substrát pre kaktusy, Priepustná pôda
Slaná pôda
Tolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.

Slnečné chránené miesto; prezimovanie bez mrazu.
Interiér
Veranda, Svetlý parapet
Exteriér
Nezamŕzajúca skalka
Kvetináče
Pálená hlina, Priepustný kvetináč
Vzhľad
Výška10–50 cmŠírka10–50 cm
Listy
ZelenáBiela
Kvety
OranžováČervenáVeľkosť4 cm

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný druh Juhoafrickej republiky a Lesotha; uvádza sa ako zavlečený vo Francúzsku a Veľkej Británii.

  • Pôvodná2
  • Introdukovaná2
  • Juhoafrická republika
  • Lesotho
  • Francúzsko
  • Veľká Británia

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Aloa ostitá (Aristaloe aristata (Haw.) Boatwr. & J.C.Manning, 2014) je malý trváci sukulent z čeľade Asphodelaceae. Na bielo bodkovaných listoch má mäkkú koncovú špičku, podľa ktorej možno túto ružicu rozlíšiť medzi sukulentmi podobného tvaru. Vo francúzskych škôlkach sa pre druh používajú názvy „aloès aristé“ aj „aloès nain“. Ide o pomenovania tej istej rastliny, nie o názvy odlišných záhradníckych výberov. 126

Vždyzelené olistenie zachováva okrasnú hodnotu rastliny v nádobe aj mimo obdobia kvitnutia. Rúrkovité oranžovočervené kvety poskytujú ďalší poznávací znak. Pri určovaní ich preto treba odlišovať od samotnej bielej kresby na listoch, ktorá sa môže podobať olisteniu iných ružicových sukulentov. 2

Poznávacie znaky

Ružicu tvoria dužinaté kopijovité listy s bielymi škvrnami. Na okrajoch nesú drobné mäkké zuby a na konci každého listu pokračuje biela špička. Rastlina vytvára trsy bez zreteľnej stonky a tvorí odnože. Pri pozorovaní teda možno odlíšiť pôvodnú ružicu od nových ružíc vyrastajúcich pri nej. 2

Samotná ružica dosahuje približne 20 cm na výšku, zatiaľ čo kvetné metliny môžu mať 50 cm na dĺžku. Rúrkovité kvety merajú 4 cm. Údaj o výške kvitnúcej rastliny preto nemusí opisovať výšku jej olistenia: vyvýšené súkvetie a nízka listová ružica sú rozdielne časti rastliny. 2

Záhradnícke údaje uvádzajú výšku a šírku 10 až 50 cm a pomalý rast. Tieto rozmery sa vzťahujú na pestované rastliny a závisia od toho, ako je trs vyvinutý. Nejde o merania voľne rastúcich populácií, ktoré by sa dali bez rozlíšenia preniesť na každú mladú ružicu v predaji. 6

Užitočná taxonómia

Akceptovaný názov je Aristaloe aristata, kombinácia publikovaná v roku 2014. Na záhradníckych štítkoch zostáva prítomný aj starší názov Aloe aristata Haw., 1825. Oba názvy tu označujú ten istý druh. Odlišné rodové zaradenie preto neznamená odlišné rastliny, ktoré treba ošetrovať podľa rozdielnych pestovateľských nárokov. 16

Medzi synonymami sú aj Tulista aristata (Haw.) G.D.Rowley, 2013, Aloe ellenbergeri Guillaumin a Aloe longiaristata Schult. & Schult.f.. Za synonymá sa považujú aj staré názvy Aloe aristata var. leiophylla a var. parvifolia. Ich výskyt na staršom štítku sám osebe nepotvrdzuje samostatný kultivar. 1

Stanovište a rozšírenie

Aloa ostitá je pôvodným druhom Juhoafrickej republiky a Lesotha. Jej areál zahŕňa Kapské provincie, Slobodný štát a KwaZulu-Natal. Francúzsko a Veľká Británia sa uvádzajú ako územia, kam bola zavlečená, a treba ich odlišovať od oblastí prirodzeného pôvodu druhu. 1

Prirodzené stanovištia siahajú od horúcich suchých pieskov Karoo po horské lúky Lesotha. Niektoré populácie rastú v hlbokom tieni pririečnych lesov. Táto rozmanitosť prostredí nedovoľuje opisovať alou ostitú iba ako púštnu rastlinu, ktorá je v celom svojom areáli vystavená plnému slnku. 3

Juhoafrické hodnotenie z roku 2018 zaraďuje druh do kategórie málo dotknutý, pretože je stále bežný a široko rozšírený. Napriek tomu sú hlásené miestne zániky populácií. Ich príčiny nie sú isté a celkový populačný trend zostáva neznámy. Národné zaradenie teda nezaručuje, že sa zachová každé jednotlivé nálezisko. 3

Životný cyklus a rozmnožovanie

Pri pestovaní v nádobe sa aloa ostitá počas rastu polieva mierne a v zimnom odpočinku len veľmi obmedzene. Potrebe priepustnosti zodpovedá bezrašelinová zmes na kaktusy alebo bezrašelinový substrát s prídavkom štrku. Odporúčanie priamo pre tento druh uvádza tekuté hnojivo raz mesačne od mája do augusta. 2

Pri sukulentoch pestovaných v nádobách sa všeobecne odporúča presádzanie na jar, keď korene vyplnia črepník. Nadmerne veľká nádoba udržiava vlhkosť príliš dlho a podporuje hnilobu. Z rovnakých všeobecných odporúčaní vychádza preschnutie povrchu medzi zálievkami aj odstránenie prebytočnej vody po poliatí. 4

Francúzsky pestovateľský opis uvádza kvitnutie v júni a júli, britský ho zaraďuje do jesene. Jediné obdobie preto nemožno uplatniť na všetky podmienky pestovania. Odnože sa oddeľujú na jar alebo začiatkom leta; semená sa vysievajú hneď po dozretí. 62

Využitie a riziká

Aloa ostitá sa pestuje v nádobách alebo v priepustnej skalke. Údaje o odolnosti voči mrazu sa medzi záhradníckymi opismi líšia. Prezimovanie bez mrazu vychádza z britského odporúčania; mimo stredomorských oblastí francúzsky opis odporúča preniesť rastliny v nádobách dovnútra už na jeseň. Rozdielne údaje preto nemožno zameniť za jednotnú záruku zimnej odolnosti. 26

Požitie aloy ostitej môže u človeka vyvolať výrazné ťažkosti. Opatrnosť sa týka aj detí, hoci osobitná citlivosť súvisiaca s ich vekom tu nie je doložená. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice a následné umytie rúk. Zdroj neuvádza bližšie, ktorá látka je za tieto účinky zodpovedná. 2

Údaj o škodlivosti pre človeka nestanovuje riziko pre mačky, psy ani kone. Neznámy status neumožňuje vyhlásiť rastlinu za neškodnú pre tieto zvieratá.

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Haworthiopsis fasciata má podobnú siluetu, jej tuhé listy však nesú priečne biele pásy na vonkajšej strane, zatiaľ čo horná strana je hladká. Drobné kvety sú biele, kým aloa ostitá má oranžovočervené kvety a mäkkú bielu špičku listu. Prezretie oboch strán listu pomáha porovnať ružice bez spoliehania sa iba na obchodný štítok. 52

Botanická položka Aristaloe aristata označuje samotný druh. Kultivar alebo hybrid treba určiť samostatne, kým sa mu pripíšu osobitné vlastnosti. Rodové presuny zachytené v synonymii aloy ostitej samy osebe nevytvárajú názvy záhradníckych odrôd. 1

Hlavné zdroje

Časté otázky

Ako rozpoznať alou ostitú?

Listy v ružici sú bielo bodkované a končia sa mäkkou bielou špičkou. Rúrkovité kvety sú oranžovočervené.

Kedy prihnojovať alou ostitú?

Záhradnícke odporúčanie pre tento druh uvádza univerzálne tekuté hnojivo každý mesiac od mája do augusta.

Môže aloa ostitá zostať cez zimu vonku?

Údaje o odolnosti voči mrazu sa líšia. Prezimovanie bez mrazu zodpovedá opatrnému pestovateľskému odporúčaniu prijatému pre tento druh.

Je aloa ostitá bezpečná pre zvieratá?

Požitie sa uvádza ako škodlivé pre ľudí. Status mačiek, psov a koní nie je pre tento druh stanovený; bezpečnosť pre zvieratá nemožno potvrdiť.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.