Chren dedinský (Armoracia rusticana, G.Gaertn., B.Mey. & Scherb. 1800)

Identita

Chren dedinský (Armoracia rusticana G.Gaertn., B.Mey. & Scherb., 1800) je trváca bylina rodu Armoracia z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Známy je aj ako chren obyčajný či jednoducho chren. Mäsitý biely kolovitý koreň dosahuje 60 cm na dĺžku a približne 5 cm v priemere. Práve čerstvo nastrúhaný koreň so štipľavou chuťou je hlavným dôvodom pestovania tohto druhu. ^{4 1}

Francúzske pomenovanie raifort sa odvodzuje zo starofrancúzskeho raiz forz, doslova „silný koreň“, s pôvodom v latinských slovách radix a fortis. Anglické horseradish vyjadruje podobnú predstavu: predpona horse- označuje väčšiu a hrubšiu podobu reďkovky, nie veterinárne využitie. Nemecké Meerrettich označuje tú istú rastlinu. ⁶

Poznávacie znaky

Ružica veľkých listov chrenu pozostáva zo zvlnených, zubatých a lesklých čepelí, ktoré pripomínajú štiav a môžu presahovať 50 cm. Dospelá rastlina má obvykle výšku 60 cm až 1,5 m a šírku 60 až 90 cm. Rozrastajúca sa koreňová sústava však siaha ďaleko za obrys viditeľných listov. ^{6 5}

Drobné biele kvety so štyrmi korunnými lupienkami tvoria koncom jari a v lete vzpriamené strapce. V porovnaní s bujnými listami pôsobia nenápadne. Pestovaný chren zriedka vytvára životaschopné semená, pretože väčšina moderných odrôd je sterilná alebo málo plodná. Rozmnožovanie tak prebieha takmer výlučne koreňovými úlomkami. ^{4 5}

Neporušený koreň ešte nemá typickú štipľavosť. Tá vzniká až po poškodení pletív, napríklad rezaním alebo strúhaním, keď uvoľnený enzým premieňa sírne zlúčeniny bez výraznej vône na dráždivé prchavé silice. ⁴

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP uznáva meno Armoracia rusticana G.Gaertn., B.Mey. & Scherb., uverejnené v roku 1800 na základe bazionymu Cochlearia armoracia L. z roku 1753. Pred ustálením dnešného mena sa používali viaceré botanické synonymá:

• Cochlearia armoracia L., botanické synonymum
• Nasturtium armoracia (L.) Fr., botanické synonymum
• Rorippa armoracia (L.) Hitchc., botanické synonymum
• Armoracia armoracia (L.) Cockerell ex Daniels, botanické synonymum
• Cochlearia rusticana Lam., botanické synonymum
• Armoracia rustica Schur, botanické synonymum

Uvedené vedecké synonymá patria k chrenu dedinskému.

Do čeľade kapustovité patria aj kapusta, horčica, reďkovka a repka. S chrenom zdieľajú obranné látky nazývané glukozinoláty, ktoré po poškodení pletív vytvárajú podobnú ostrú chuť. Chren však zostáva samostatným druhom bez významného obchodného kríženia s týmito zeleninami. ^{1 8}

Stanovište a rozšírenie

Pôvod chrenu siaha do juhovýchodnej Európy a západnej Ázie, od južnej Ukrajiny po juh európskej časti Ruska. ⁸

Stáročné pestovanie pre koreň rozšírilo chren ďaleko za jeho pôvodný areál. Splanené populácie sú známe zo západnej Európy, Ruska, Číny, Japonska, Nového Zélandu a Severnej Ameriky, od Kanady po juhozápad Spojených štátov. ⁸

Americká komerčná produkcia sa od polovice 19. storočia sústreďuje na Stredozápade. Uvádzaná ročná úroda predstavuje približne 11 000 ton koreňov, teda 24 miliónov libier, prevažne v štáte Illinois. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Koncom jari a počas leta vyrastajú vzpriamené kvetné stonky s drobnými bielymi kvetmi. Keďže životaschopných semien býva málo, pestovatelia aj záhradkári používajú koreňové úlomky, ktoré na jar vysádzajú šikmo v rozstupoch približne 12 až 15 cm. ^{7 4}

Najintenzívnejšie hrubnutie koreňov pripadá na koniec leta a začiatok jesene. Chladnejšie obdobie podporuje hromadenie škrobu aj štipľavosť. Zber prebieha na jeseň alebo v zime, po prvých mrazoch zlepšujúcich chuť. Korene ponechané v pôde možno zberať celú zimu. ^{3 6}

Aj najmenší zabudnutý úlomok koreňa dokáže znovu vyrašiť. Úplné odstránenie už zakoreneného chrenu je preto náročné. Pre pestovateľa je takáto obnova výhodou, pre záhradkára obmedzujúceho jeho šírenie predstavuje problém. ⁴

Využitie a riziká

V kuchyni sa využíva predovšetkým čerstvo nastrúhaný koreň. Dodáva ostrú chuť chrenovej omáčke podávanej k mäsu, údeným rybám či vajciam natvrdo a pridáva sa aj do zálievok. Mladé listy možno jesť surové v šaláte alebo uvarené ako zeleninu. ⁴

Chren nie je klasifikovaný ako jedovatý pre mačky, psy ani ľudí. Väčšie množstvo však prchavými sírnymi silicami dráždi sliznice tráviacej a dýchacej sústavy. Tehotné a dojčiace ženy aj ľudia s ochoreniami štítnej žľazy, obličiek alebo žalúdka by mali jeho množstvo obmedziť. ⁴

V židovskej tradícii patrí chren k horkým bylinám označovaným ako maror. Pri pesachovej večeri pripomínajú trpkosť otroctva v Egypte.

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Medzi historickými pestovanými líniami vyniká Bohemian s hladkými listami, dnes prevládajúca v severoamerickej produkcii. Staršia línia Maliner Kren má zvráskavené listy a je náchylnejšia na choroby, no ďalej sa pestuje pre chuť. Okrasná forma Variegata sa vyznačuje bielo panašovanými listami. ⁶

Častou zámenou je japonské wasabi, Eutrema japonicum. Táto ďalšia kapustovitá rastlina má podobné štipľavé látky, ale jej pestovanie je oveľa náročnejšie a drahšie. Pre nedostatok pravej rastliny tvorí veľkú časť zelenej pasty predávanej mimo Japonska ako wasabi v skutočnosti prifarbený chren. ⁸

Pred kvitnutím sa listy chrenu podobajú lopúchu (Arctium) alebo štiavu (Rumex). Ich korene sú však hnedé, vláknité a chuťovo nevýrazné. Biely mäsitý koreň chrenu po narušení výrazne štípe, čím sa od nich odlišuje.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Armoracia rusticana G.Gaertn., B.Mey. & Scherb.
• Royal Horticultural Society, Armoracia rusticana (chren)
• Royal Horticultural Society, Ako pestovať chren
• Plants For A Future, Armoracia rusticana
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Armoracia rusticana
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Armoracia rusticana
• University of Missouri IPM, Chren, obľúbený americký koreň
• USDA GRIN Taxonomy, Armoracia rusticana