Breza papierová (Betula papyrifera, Marshall 1785)

Breza papierová (Betula papyrifera) je opadavý pioniersky strom z čeľade Betulaceae, pôvodom zo severu Severnej Ameriky, od Aljašky po Newfoundland. Spoznáva sa podľa kriedovobielej kôry odlupujúcej sa v širokých papierovitých pásoch, vajcovitých dvojito pílkovitých listov a mimoriadnej odolnosti voči chladu. Je pomerne krátkoveká a osídľuje spálené či narušené pôdy, kým ju vystriedajú ihličnany.

Čítať ďalej
Vedecký názovBetula papyrifera
RodBetula
RadFagales

Breza papierová, Breza papierovitá, Paper birch, Canoe birch a White birch

Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia · Netoxická : deti, mačky, psy a zvieratá · Na overenie : kone
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
KanadaSpojené štáty
Biotop
Boreálne a chladné zmiešané lesy, brehy vôd, spálené či narušené pôdy; pionier po požiari alebo výrube
Sezónnosť
Kvitnutie
Jar
Zber
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
7/10
Čas dozrievania
Prvé semená okolo 15 rokov, plná plodnosť medzi 40 a 70 rokmi
Rozmnožovanie
Výsev, Odrezkovanie, Štepenie
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Stredná, drevo sa láme pod hmotnosťou námrazy a ľadu
Vlhkosť
40–80 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Priepustná pôda, Ľahká piesočnatá pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Plné slnko, v mladosti znáša mierny polotieň
Exteriér
Záhon, Voľná pôda
Vzhľad
Výška1500–2500 cmŠírka600–900 cm
Listy
ZelenáŽltá
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — listy 1
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — listy 2
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — listy 3
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — listy 4
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
ŽltáZelená
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kvety 1
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kvety 2
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kvety 3
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kvety 4
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kvety 5
Plody
Hnedá
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — plody 1
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — plody 2
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — plody 3
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — plody 4
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — habitus 1
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — habitus 2
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — habitus 3
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — habitus 4
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
Biela
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kôra 1
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kôra 2
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kôra 3
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kôra 4
Breza papierová (Betula papyrifera): pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál Betula papyrifera pokrýva sever Severnej Ameriky od Aljašky a Yukonu po Newfoundland, na juh po Veľké jazerá, Nové Anglicko a Apalače v Západnej Virgínii. Druh prevláda vo veľkých častiach boreálnych a chladných zmiešaných lesov, často ako pioniersky porast po požiari. V Európe sa pestuje pre bielu kôru, bez hláseného splanenia či inváznosti.

  • Pôvodná2
  • Kanada
  • Spojené štáty

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Breza papierová (Betula papyrifera Marshall, 1785) je opadavý strom rodu Betula z čeľade Betulaceae. Používa sa aj meno breza papierovitá. Americký botanik Humphry Marshall ju opísal v roku 1785; jej areál pokrýva väčšinu severnej časti Severnej Ameriky, od Aljašky až po Newfoundland. 1 8

Meno brezy papierovej vystihuje jemnú bielu kôru dospelého stromu, ktorá sa oddeľuje od kmeňa v papierovitých plátoch. Anglické Canoe birch pripomína konkrétne historické využitie: pôvodné národy Severnej Ameriky z veľkých plátov kôry stavali ľahké nepremokavé kanoe. Ďalšími medzinárodnými menami sú Paper birch a White birch. 5 6

Krátkoveká pionierska drevina Betula papyrifera osídľuje holú pôdu po požiari vďaka bohatej tvorbe okrídlených semien. Vo veku 5 až 20 rokov dosahuje výšku 8 až 15 m a približne za 20 až 40 rokov dorastá do 25 m. Takýto rast jej umožňuje obsadiť miesto skôr, než ju v lesnej sukcesii vystrieda ihličnan, napríklad smrek čierny. 5

Poznávacie znaky

Dospelá breza papierová bežne dorastá do 15 až 25 m; výnimočné jedince v dobre vyvinutom boreálnom lese presahujú 30 m. Kôra mladého kmeňa je hladká a červenohnedá. Medzi 5. a 20. rokom bledne, až je kriedovobiela a oddeľuje sa v širokých papierovitých pásoch, na ktorých vidno tmavé vodorovné lenticely. 3 5

Striedavé listy sú vajcovité so zaoblenou bázou, pretiahnutou špičkou a výrazne dvojito pílkovitým okrajom. Nesú ich tenké stopky. Pred opadom sa listy na jeseň sfarbujú dožlta, takže dospelý strom možno v krajine rozpoznať aj z väčšej vzdialenosti. 3 4

Strom je jednodomý. Samčie jahňady visia a zakladajú sa už predchádzajúcu jeseň; kratšie samičie sú spočiatku vzpriamené, po dozretí ovisnú. Oba typy nesie ten istý jedinec. Koncom leta sa z rozpadávajúcich súplodí uvoľňujú drobné okrídlené plody, ktoré vietor rozptyľuje do širokého okolia. 4

Svetlé ľahké drevo sa láme pod hmotnosťou námrazy a ľadu. Odolnosť voči vetru sa preto hodnotí ako stredná. Na príliš otvorenom stanovišti zostávajú hlavné konáre zraniteľné najmä počas zimných ľadových búrok, keď sa na nich hromadí ľadová záťaž. 2

Užitočná taxonómia

Humphry Marshall pomenoval druh Betula papyrifera v roku 1785 a zaradil ho do čeľade Betulaceae spolu s jelšami a hrabmi. Rod Betula zahŕňa niekoľko desiatok druhov. Breza papierová patrí medzi jeho najpremenlivejších zástupcov, čo sa odráža v mnohých historicky opísaných geografických varietách. 1 8

Pri staršej literatúre a určovaní treba poznať najmä tieto synonymá a variety:

  • Betula alba var. papyrifera (Marshall) Spach, synonymné pomenovanie
  • Betula lenta var. papyrifera (Marshall) Castigl.
  • Betula papyrifera var. commutata (Regel) Fernald
  • Betula papyrifera var. kenaica (W.H.Evans) A.Henry
  • Betula papyrifera var. neoalaskana (Sarg.) Raup

V teréne sa Betula papyrifera najčastejšie zamieňa s varietou neoalaskana, pestovanou pod menom Betula neoalaskana. Táto aljašská breza si zachováva oranžovejšiu kôru a odlupuje sa menej výrazne než základná forma. Rozdiel je zvlášť jasný pri porovnaní oboch kmeňov vedľa seba. Stabilným vodidlom zostáva prijaté vedecké meno Betula papyrifera. 1

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál brezy papierovej zaberá sever Severnej Ameriky, od Aljašky a Yukonu po Newfoundland. Na juh zasahuje k Veľkým jazerám, do Nového Anglicka a Apalačí v Západnej Virgínii. Druh prevláda vo veľkých častiach boreálnych a chladných zmiešaných lesov, často pri jazerách a riekach. Areál zodpovedá zónam USDA 2 až 6 a tolerancii klesajúcej pod −45 °C. Patrí tak medzi najodolnejšie brezy voči kontinentálnym mrazom. 8 5

Dva severoamerické regióny prijali tento druh za symbolický strom. Je oficiálnym stromom štátu New Hampshire a provinčným stromom Saskatchewanu. Také postavenie odráža jeho hojnosť aj výraznú úlohu v tamojšej lesnej krajine. 9

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí Betula papyrifera ako menej ohrozený druh, čo zodpovedá rozsiahlemu areálu a početným populáciám. V Európe sa obmedzuje na okrasné výsadby v záhradách, bez hláseného splanenia. 7

Životný cyklus a rozmnožovanie

Opeľovanie brezy papierovej zabezpečuje vietor na jar, pred rozvinutím listov. Bohato uvoľňovaný peľ obsahuje ako pri iných brezách proteín Bet v 1, častý respiračný alergén. U citlivých ľudí sa môžu objaviť aj skrížené reakcie na jablko alebo lieskovec. 4 6

Drobné okrídlené semená dozrievajú koncom leta v samičích jahňadách. Tie sa pri dozretí rozpadajú a umožňujú rozptyl semien na veľké vzdialenosti. Prvá tvorba semien začína približne v 15 rokoch, ale plnú plodnosť strom dosahuje až medzi 40. a 70. rokom. 5

Na lesnú drevinu má druh krátky život. Väčšina jedincov začína chradnúť pred dovŕšením 140 rokov. V porovnaní s ihličnanmi, ktoré po ňom prirodzene nastupujú vo vyspelom boreálnom lese, ide o rýchly životný cyklus. 5

Využitie a riziká

Najvýznamnejším historickým využitím bola stavba kanoe z kôry. Pôvodné národy Severnej Ameriky oddeľovali veľké pláty kôry, ľahké a vďaka betulínu nepriepustné pre vodu. Zošívali ich na drevenej kostre, čím vznikali odolné člny. Rovnaká kôra slúžila aj na pokrývanie vigvamov a výrobu nepriepustných nádob. 5 6

Svetlé a ľahko opracovateľné drevo sa dnes používa najmä na buničinu, dyhy a kúrenie. Betula papyrifera pri požití nie je jedovatá pre ľudí ani domáce zvieratá. Je však citlivá na krasoňa Agrilus anxius, drevokazný hmyz napádajúci prednostne oslabené stromy. Dlhšie trvajúce teploty nad 30 °C citlivosť výrazne zvyšujú, čo je podstatné počas najsuchších kontinentálnych liet. 5

Druh zle znáša posypovú soľ. Povrchové korene prijímajú soľ rozpustenú v zimnom odtoku, a preto sa strom dlhodobo nehodí na okraje solených komunikácií. Táto citlivosť sa týka podmienok miesta výsadby. 3

Rez na samom začiatku jari, počas stúpania miazgy, spôsobuje jej silný a dlhotrvajúci výtok z rezných rán. Skúsení pestovatelia preto zasahujú skôr uprostred zimy alebo na úplnom konci leta, aby sa tomuto nežiaducemu jarnému výtoku vyhli. 2

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Šľachtenie prinieslo kultivary so zvýšenou odolnosťou voči krasoňovi Agrilus anxius. Renaissance Reflection patrí k najrozšírenejším v Severnej Amerike; Prairie Dream je prispôsobený drsným zimám kanadských prérií. Oba výbery si zachovávajú bielu kôru charakteristickú pre základný druh. 3

Zámeny sa pravidelne týkajú troch druhov. Betula neoalaskana má oranžovejšiu kôru a areál obmedzený na severozápad kontinentu. Betula populifolia nesie sivobielu kôru, ktorá sa na rozdiel od brezy papierovej neoddeľuje v širokých pásoch. V Európe možno mladý strom zameniť aj s Betula pendula, ktorej kôra sa odlupuje v tenších a pravidelnejších pruhoch. 4 2

Hlavné zdroje

Časté otázky

Ako odlíšiť brezu papierovú od Betula neoalaskana?

Betula neoalaskana, niekedy chápaná ako varieta Betula papyrifera, má oranžovejšiu a menej výrazne sa odlupujúcu kôru. Najistejším vodidlom je areál, pri Betula neoalaskana obmedzený na Aljašku a severozápad Kanady.

Je breza papierová jedovatá?

Nie. Druh sa pri požití nepovažuje za jedovatý pre ľudí ani domáce zvieratá. Hlavným zdravotným rizikom je jeho peľ, bežný jarný respiračný alergén.

Prečo sa kôra brezy papierovej odlupuje v širokých pásoch?

Je to prirodzená vlastnosť tenkej vrstvenej zrelej kôry bohatej na betulín. Pôvodné národy Severnej Ameriky ju využívali na získavanie veľkých plátov kôry bez usmrtenia stromu.

Vyvoláva peľ brezy papierovej alergiu?

Áno. Ako iné brezy tvorí proteín Bet v 1, ktorý spôsobuje mnohé prípady jarnej peľovej alergie. U citlivých ľudí sa často pridružujú skrížené reakcie na jablko alebo lieskovec.

Prečo sa z brezy papierovej vyrábali kanoe?

Ľahká, nepriepustná kôra sa dala ľahko oddeliť vo veľkých ohybných plátoch. Poskytovala pevný a vode odolný materiál na trup, dobre doložený v tradičnej severoamerickej stavbe kanoe z kôry.

Kedy možno bezpečne rezať brezu papierovú?

Uprostred zimy alebo na samom konci leta, nikdy začiatkom jari. Rez počas intenzívneho prúdenia miazgy spôsobuje silný a dlhotrvajúci výtok z rán.

Je breza papierová v Európe invázna?

Nie. Mimo pôvodného severoamerického areálu sa pestuje ako okrasný strom pre bielu kôru, bez hláseného splanenia či invázneho správania.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.