Breza papierová (Betula papyrifera, Marshall 1785)

Identita

Breza papierová (Betula papyrifera Marshall, 1785) je opadavý strom rodu Betula z čeľade Betulaceae. Používa sa aj meno breza papierovitá. Americký botanik Humphry Marshall ju opísal v roku 1785; jej areál pokrýva väčšinu severnej časti Severnej Ameriky, od Aljašky až po Newfoundland. ^{1 8}

Meno brezy papierovej vystihuje jemnú bielu kôru dospelého stromu, ktorá sa oddeľuje od kmeňa v papierovitých plátoch. Anglické Canoe birch pripomína konkrétne historické využitie: pôvodné národy Severnej Ameriky z veľkých plátov kôry stavali ľahké nepremokavé kanoe. Ďalšími medzinárodnými menami sú Paper birch a White birch. ^{5 6}

Krátkoveká pionierska drevina Betula papyrifera osídľuje holú pôdu po požiari vďaka bohatej tvorbe okrídlených semien. Vo veku 5 až 20 rokov dosahuje výšku 8 až 15 m a približne za 20 až 40 rokov dorastá do 25 m. Takýto rast jej umožňuje obsadiť miesto skôr, než ju v lesnej sukcesii vystrieda ihličnan, napríklad smrek čierny. ⁵

Poznávacie znaky

Dospelá breza papierová bežne dorastá do 15 až 25 m; výnimočné jedince v dobre vyvinutom boreálnom lese presahujú 30 m. Kôra mladého kmeňa je hladká a červenohnedá. Medzi 5. a 20. rokom bledne, až je kriedovobiela a oddeľuje sa v širokých papierovitých pásoch, na ktorých vidno tmavé vodorovné lenticely. ^{3 5}

Striedavé listy sú vajcovité so zaoblenou bázou, pretiahnutou špičkou a výrazne dvojito pílkovitým okrajom. Nesú ich tenké stopky. Pred opadom sa listy na jeseň sfarbujú dožlta, takže dospelý strom možno v krajine rozpoznať aj z väčšej vzdialenosti. ^{3 4}

Strom je jednodomý. Samčie jahňady visia a zakladajú sa už predchádzajúcu jeseň; kratšie samičie sú spočiatku vzpriamené, po dozretí ovisnú. Oba typy nesie ten istý jedinec. Koncom leta sa z rozpadávajúcich súplodí uvoľňujú drobné okrídlené plody, ktoré vietor rozptyľuje do širokého okolia. ⁴

Svetlé ľahké drevo sa láme pod hmotnosťou námrazy a ľadu. Odolnosť voči vetru sa preto hodnotí ako stredná. Na príliš otvorenom stanovišti zostávajú hlavné konáre zraniteľné najmä počas zimných ľadových búrok, keď sa na nich hromadí ľadová záťaž. ²

Užitočná taxonómia

Humphry Marshall pomenoval druh Betula papyrifera v roku 1785 a zaradil ho do čeľade Betulaceae spolu s jelšami a hrabmi. Rod Betula zahŕňa niekoľko desiatok druhov. Breza papierová patrí medzi jeho najpremenlivejších zástupcov, čo sa odráža v mnohých historicky opísaných geografických varietách. ^{1 8}

Pri staršej literatúre a určovaní treba poznať najmä tieto synonymá a variety:

• Betula alba var. papyrifera (Marshall) Spach, synonymné pomenovanie
• Betula lenta var. papyrifera (Marshall) Castigl.
• Betula papyrifera var. commutata (Regel) Fernald
• Betula papyrifera var. kenaica (W.H.Evans) A.Henry
• Betula papyrifera var. neoalaskana (Sarg.) Raup

V teréne sa Betula papyrifera najčastejšie zamieňa s varietou neoalaskana, pestovanou pod menom Betula neoalaskana. Táto aljašská breza si zachováva oranžovejšiu kôru a odlupuje sa menej výrazne než základná forma. Rozdiel je zvlášť jasný pri porovnaní oboch kmeňov vedľa seba. Stabilným vodidlom zostáva prijaté vedecké meno Betula papyrifera. ¹

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál brezy papierovej zaberá sever Severnej Ameriky, od Aljašky a Yukonu po Newfoundland. Na juh zasahuje k Veľkým jazerám, do Nového Anglicka a Apalačí v Západnej Virgínii. Druh prevláda vo veľkých častiach boreálnych a chladných zmiešaných lesov, často pri jazerách a riekach. Areál zodpovedá zónam USDA 2 až 6 a tolerancii klesajúcej pod −45 °C. Patrí tak medzi najodolnejšie brezy voči kontinentálnym mrazom. ^{8 5}

Dva severoamerické regióny prijali tento druh za symbolický strom. Je oficiálnym stromom štátu New Hampshire a provinčným stromom Saskatchewanu. Také postavenie odráža jeho hojnosť aj výraznú úlohu v tamojšej lesnej krajine. ⁹

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí Betula papyrifera ako menej ohrozený druh, čo zodpovedá rozsiahlemu areálu a početným populáciám. V Európe sa obmedzuje na okrasné výsadby v záhradách, bez hláseného splanenia. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Opeľovanie brezy papierovej zabezpečuje vietor na jar, pred rozvinutím listov. Bohato uvoľňovaný peľ obsahuje ako pri iných brezách proteín Bet v 1, častý respiračný alergén. U citlivých ľudí sa môžu objaviť aj skrížené reakcie na jablko alebo lieskovec. ^{4 6}

Drobné okrídlené semená dozrievajú koncom leta v samičích jahňadách. Tie sa pri dozretí rozpadajú a umožňujú rozptyl semien na veľké vzdialenosti. Prvá tvorba semien začína približne v 15 rokoch, ale plnú plodnosť strom dosahuje až medzi 40. a 70. rokom. ⁵

Na lesnú drevinu má druh krátky život. Väčšina jedincov začína chradnúť pred dovŕšením 140 rokov. V porovnaní s ihličnanmi, ktoré po ňom prirodzene nastupujú vo vyspelom boreálnom lese, ide o rýchly životný cyklus. ⁵

Využitie a riziká

Najvýznamnejším historickým využitím bola stavba kanoe z kôry. Pôvodné národy Severnej Ameriky oddeľovali veľké pláty kôry, ľahké a vďaka betulínu nepriepustné pre vodu. Zošívali ich na drevenej kostre, čím vznikali odolné člny. Rovnaká kôra slúžila aj na pokrývanie vigvamov a výrobu nepriepustných nádob. ^{5 6}

Svetlé a ľahko opracovateľné drevo sa dnes používa najmä na buničinu, dyhy a kúrenie. Betula papyrifera pri požití nie je jedovatá pre ľudí ani domáce zvieratá. Je však citlivá na krasoňa Agrilus anxius, drevokazný hmyz napádajúci prednostne oslabené stromy. Dlhšie trvajúce teploty nad 30 °C citlivosť výrazne zvyšujú, čo je podstatné počas najsuchších kontinentálnych liet. ⁵

Druh zle znáša posypovú soľ. Povrchové korene prijímajú soľ rozpustenú v zimnom odtoku, a preto sa strom dlhodobo nehodí na okraje solených komunikácií. Táto citlivosť sa týka podmienok miesta výsadby. ³

Rez na samom začiatku jari, počas stúpania miazgy, spôsobuje jej silný a dlhotrvajúci výtok z rezných rán. Skúsení pestovatelia preto zasahujú skôr uprostred zimy alebo na úplnom konci leta, aby sa tomuto nežiaducemu jarnému výtoku vyhli. ²

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Šľachtenie prinieslo kultivary so zvýšenou odolnosťou voči krasoňovi Agrilus anxius. Renaissance Reflection patrí k najrozšírenejším v Severnej Amerike; Prairie Dream je prispôsobený drsným zimám kanadských prérií. Oba výbery si zachovávajú bielu kôru charakteristickú pre základný druh. ³

Zámeny sa pravidelne týkajú troch druhov. Betula neoalaskana má oranžovejšiu kôru a areál obmedzený na severozápad kontinentu. Betula populifolia nesie sivobielu kôru, ktorá sa na rozdiel od brezy papierovej neoddeľuje v širokých pásoch. V Európe možno mladý strom zameniť aj s Betula pendula, ktorej kôra sa odlupuje v tenších a pravidelnejších pruhoch. ^{4 2}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Betula papyrifera Marshall
• Royal Horticultural Society, Betula papyrifera - breza papierová
• Missouri Botanical Garden, Betula papyrifera
• Plants For A Future, Betula papyrifera
• USDA Forest Service, Fire Effects Information System, Betula papyrifera
• Encyclopaedia Britannica, breza papierová
• IUCN Red List of Threatened Species, Betula papyrifera - hodnotenie
• USDA PLANTS Database, Betula papyrifera (BEPA)
• Vláda Saskatchewanu (archív), provinčný symbolický strom, Betula papyrifera