Gaštan japonský (Castanea crenata, Siebold & Zucc. 1846)

Identita

Gaštan japonský (Castanea crenata Siebold & Zucc., 1846), v japončine nazývaný kuri, je opadavý strom z čeľade Fagaceae. V dospelosti dosahuje výšku 8 až 15 m. Prírodovedci Philipp Franz von Siebold a Joseph Gerhard Zuccarini ho opísali v roku 1846 pri výskume japonskej flóry. POWO prijíma toto vedecké meno od jeho uverejnenia bez zásadnej taxonomickej revízie. ^{1 2}

Latinské druhové meno crenata znamená „vrúbkovaná“ a opisuje jemne zubatý okraj listov, spoločný aj ďalším gaštanom rodu Castanea. Japonské kuri označuje strom aj jeho gaštany. Tie sa na jeseň v domácnostiach podávajú napríklad v ryži s gaštanmi (kuri gohan) alebo kandizované (kuri kanro-ni). ⁶

Poznávacie znaky

Dospelý gaštan japonský bežne meria 8 až 15 m na výšku a 8 až 12 m na šírku. Široká nízka koruna je zavalitejšia než pri gaštane jedlom (Castanea sativa) a druhu Castanea dentata. Podlhovasto kopijovité listy s jemne zubatým okrajom majú dĺžku 8 až 19 cm a šírku 3 až 5 cm. Sú o niečo menšie než listy gaštana jedlého. ^{4 6}

Koncom jari sa objavujú vzpriamené jahňady dlhé 7 až 20 cm. Krémové samčie kvety sú v ich hornej časti, samičie pri báze toho istého súkvetia. Oplodnený samičí kvet vytvorí ostnatý obal s priemerom 5 až 7 cm, ktorý dozrievaním hnedožltne. Otvára sa tromi chlopňami a uvoľňuje 2 až 3 hnedé lesklé gaštany. ^{4 6}

Užitočná taxonómia

Do čeľade Fagaceae zaraďuje POWO gaštan japonský spolu s tromi ďalšími pestovanými gaštanmi: gaštanom jedlým (Castanea sativa), druhom Castanea dentata a gaštanom čínskym (Castanea mollissima). Meno Castanea crenata zostáva stabilné od uverejnenia v roku 1846. Nemá takú zložitú synonymiku ako niektoré dávno pestované záhradnícke druhy. ¹

Začiatočník potrebuje predovšetkým rozlíšiť dva rody. Castanea nie je príbuzná pagaštanu konskému Aesculus hippocastanum z čeľade Sapindaceae. Podobné bežné pomenovania nesmú viesť k zámene plodov: pagaštan má v obale jedno jedovaté semeno, gaštan japonský 2 až 3 jedlé gaštany. ³

Stanovište a rozšírenie

Japonské ostrovy od juhu po Hokkaidó a Kórejský polostrov tvoria pôvodný areál druhu. Gaštan japonský tu rastie v lesoch mierneho pásma, v nížinách aj stredných horách. Vytvára druhotné porasty na miestach starých sadov alebo lesných výrubov. ^{1 8}

Za hranicami domoviny sa pestuje pre plody vo východnej Číne a na Taiwane. Do Severnej Ameriky a Európy bol zavedený najmä ako odolný rodič pri šľachtení gaštanov. Doložený je v siedmich krajinách alebo územiach, od Japonska po metropolitné Francúzsko. IUCN ho hodnotí ako málo dotknutý druh bez významnej hrozby pre prirodzené populácie v Japonsku a Kórei. ^{7 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Prevažuje cudzie opelenie, pri ktorom peľ iného jedinca oplodní samičie kvety. Samoneznášanlivosť výrazne obmedzuje samooplodnenie. Výsledné miešanie dedičných vlastností vysvetľuje veľký počet pomenovaných japonských odrôd, vybraných pre určitú veľkosť plodov, chuť či odolnosť. ⁶

Čerstvý gaštan po stratifikácii v chlade klíči za 2 až 4 týždne. Semenáč však pre miešanie génov verne neopakuje vlastnosti rodičovskej odrody. V sadoch preto zostáva základnou metódou štepenie, ktoré zachováva konkrétnu odrodu. Prvú významnú úrodu skracuje na 4 až 6 rokov, kým semenáč ju prináša po 8 až 15 rokoch. ⁴

Využitie a riziká

Najväčší úžitok poskytujú plody. V porovnaní s gaštanom jedlým sú väčšie a ľahšie sa lúpu. V Japonsku a Kórei patria k základným jesenným potravinám a konzumujú sa pečené, ako pyré alebo kandizované. Sladkú dužinu obaľuje trpká vnútorná šupka, ktorú treba pred jedlom odstrániť, podobne ako pri väčšine gaštanov. ^{6 5}

Pre šľachtenie je dôležitá prirodzená odolnosť voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica) a atramentovej chorobe. Obe choroby v 20. storočí zdecimovali populácie Castanea dentata. Severoamerickí šľachtitelia používajú gaštan japonský od 30. rokov 20. storočia ako peľového rodiča pri spätnom krížení. Cieľom je odolný gaštan blízky pôvodnému americkému druhu. ^{7 1}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Japonské odrody 'Tsukuba' a 'Ginyose' boli vybrané pre pravidelnú veľkosť plodov. 'Tanzawa' pridáva odolnosť voči rakovine kôry a hrčiarke gaštanovej, škodcovi vytvárajúcemu hálky na mladých výhonkoch. Okrasný výber 'Silverleaf' má striebristý rub listov vďaka hustejšiemu ochlpeniu než pri divej forme. ⁶

Najdôležitejšia zámena sa týka pagaštanu konského (Aesculus hippocastanum). Jeho menej ostnatý obal obsahuje jedno jedovaté semeno, botanicky aj kuchynsky odlišné od jedlých gaštanov. Od gaštana jedlého (Castanea sativa) sa gaštan japonský odlišuje nižším a rozložitejším tvarom koruny a o niečo menšími listami. ^{3 4}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Castanea crenata Siebold & Zucc.
• Tela Botanica eFlore, Castanea crenata Siebold & Zucc., 1846
• INPN / MNHN, Castanea crenata Siebold & Zucc., 1846
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Castanea crenata
• USDA PLANTS Database, gaštan japonský, Castanea crenata
• Encyclopaedia Britannica, gaštan japonský
• IUCN Red List, Castanea crenata, hodnotenie ohrozenia
• GBIF, Castanea crenata Siebold & Zucc., profil druhu