Chinese hawthorn (Crataegus pinnatifida, Bunge 1835)

Identita

Crataegus pinnatifida (Crataegus pinnatifida Bunge, 1835) je ker alebo malý strom z čeľade Rosaceae. Alexander von Bunge ho opísal v roku 1835 a POWO toto meno prijíma dodnes. Druhové epiteton pinnatifida spája latinské pinna (pero, krídlo) a -fida (rozdelená), čo odkazuje na hlboko vykrajované listy. ^{1 6}

Čínske meno shanzha (山楂) označuje strom aj jeho červené plody. Čerstvé, sušené či kandizované plody sú surovinou pouličných sladkostí aj tradičnej čínskej farmakopoeie. ⁶

Poznávacie znaky

Tŕne druhu Crataegus pinnatifida sú na rozdiel od väčšiny hlohov krátke a riedke, niekedy úplne chýbajú. Strom dorastá do 4 až 7 m a má podobnú šírku koruny, sivú kôru a mladé konáriky s červenofialovými púčikmi. ^{4 6}

Listové čepele dlhé 5 až 10 cm sú hlboko laločnaté, takmer perovité, s 3 až 5 pármi zárezov často siahajúcich do polovice čepele. Vykrojenie je výraznejšie než pri väčšine európskych hlohov s celistvou alebo len slabo zúbkatou čepeľou a zostáva najspoľahlivejším znakom pri určovaní. Na jeseň sa listy sfarbujú načerveno. ^{6 4}

Májové kvitnutie prináša malé biele kvety s priemerom približne 1,5 cm, usporiadané v chocholíkoch širokých 4 až 6 cm. Spočiatku voňajú slabo, neskôr príjemnejšie. Tmavočervená malvica shanzha je takmer guľatá až hruškovitá, meria 1 až 2,5 cm a dozrieva od konca augusta do októbra. ^{4 3}

Užitočná taxonómia

Pod druhom Crataegus pinnatifida uznáva POWO dve variety: typovú pinnatifida a pubescens Nakai, opísanú v Kórei podľa chlpatejších konárikov a listov. Viaceré mená z neskorších revízií dnes patria do synonymiky: Crataegus pinnatifida var. major N.E.Br., Crataegus pinnatifida f. psilosa C.K.Schneid. a Crataegus pinnatifida var. korolkowii (Regel ex C.K.Schneid.) Y.Yabe. ¹

Podobne znejúce meno Crataegus monogyna var. pinnatifida (Hartm.) Hartm. označuje iba varietu európskeho hlohu jednosemenného. Nejde o ázijský druh opísaný Bungem; spoľahlivým vodidlom je celý binomický názov Crataegus pinnatifida Bunge. ¹

Stanovište a rozšírenie

Severná a východná Čína vrátane provincií Hebei, Heilongjiang, Henan a Shandong, celý Kórejský polostrov a ruský Ďaleký východ tvoria pôvodný areál druhu. Rastie na kopcoch a v nízkych pohoriach, na slnečných svahoch, v svetlých lesoch, na okrajoch lesa a lúkach aj na piesčitých brehoch či kamenistých svahoch do 2 000 m. ^{6 3}

Hodnotenie IUCN zaraďuje druh medzi najmenej ohrozené (LC), bez zisteného ohrozenia ochrany. V Európe a Severnej Amerike ide prevažne o zbierkovú alebo okrasnú drevinu bez doteraz doloženého invázneho zdomácnenia. V pôvodnom areáli sa pestuje aj vo veľkých sadoch, najmä v provinciách Shandong a Hebei, známych produkciou shanzha pre cukrovinky a tradičné liečivé prípravky. ^{8 4}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obojpohlavné kvety opeľované hmyzom sa otvárajú v máji, krátko po rozvinutí listov. Plody rastú celé leto a dozrievajú od konca augusta do októbra, približne štyri až päť mesiacov po kvitnutí. ^{4 3}

Klíčenie vyžaduje dvojitú stratifikáciu, najprv teplú a potom studenú, a môže trvať vyše 18 mesiacov. To je hlavná prekážka rozmnožovania semenami. Semenáč zvyčajne rodí po 5 až 8 rokoch, zatiaľ čo štepenie na podpník rodu Crataegus umožňuje úrodu už v 3. roku. ^{3 4}

Využitie a riziká

V tradičnom využití prevládajú plody nad kôrou a listami. V severnej Číne sa shanzha obalené cukrovou polevou napichuje na špajdle ako tanghulu, obľúbená zimná pouličná sladkosť. Zo sladkej pasty sušenej v plátoch vzniká shanzhagao. Vyrábajú sa tiež šťavy, sirupy a alkoholické nápoje. ⁶

Liečebné použitie shanzha pri tráviacich a obehových ťažkostiach uvádza už Bencao Gangmu od Li Shizhena z roku 1593. Moderný výskum v plodoch identifikuje flavonoidy a triterpenoidy vrátane hyperínu a kyseliny ursolovej, spájané u zvierat s poklesom cholesterolu a rozšírením ciev. ^{9 6}

Podľa klasifikácie ASPCA je rod Crataegus pre psy, mačky a kone netoxický. Semená však obsahujú kyanogénne zlúčeniny, podobne ako iné jadroviny z čeľade Rosaceae. Pri spracovaní plodov sa odstraňujú a nemajú sa konzumovať vo väčšom množstve. ^{5 2}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Kultivar 'Big Golden Star', pochádzajúci z variety major, má väčšie plody než typ a tŕne riedke až chýbajúce. Európske škôlky najčastejšie ponúkajú práve túto formu ako ovocný aj okrasný strom. ²

Pri určovaní prichádzajú do úvahy najmä tieto zámeny:

• Crataegus monogyna, s menej vykrajovanými listami a jedinou kôstkou v plode;
• Crataegus laevigata, tiež s menej laločnatými listami, ale s dvoma až troma kôstkami;
• niektoré plané jablone (Malus spp.) s podobnými plodmi, no celistvými, nelaločnatými listami.

Hĺbka vykrojenia listov a počet semien v plode zostávajú najspoľahlivejšími znakmi na odlíšenie týchto druhov v teréne. ⁶

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Crataegus pinnatifida Bunge
• Royal Horticultural Society, Crataegus pinnatifida var. major 'Big Golden Star'
• Plants For A Future, Crataegus pinnatifida databázový záznam
• NC State Extension, Crataegus pinnatifida - Chinese Hawthorn
• ASPCA, záznam o toxicite hlohu (Crataegus)
• Wikipédia (FR), Crataegus pinnatifida
• Wikipedia (EN), Crataegus pinnatifida
• IUCN Red List, Crataegus pinnatifida hodnotenie
• Li et al., 2023, Crataegus pinnatifida etnofarmakologický prehľad, Journal of Ethnopharmacology