Jabloň planá (Malus sylvestris, (L.) Mill. 1768)

Identita

Jabloň planá (Malus sylvestris (L.) Mill., 1768) je menší opadavý strom z čeľade ružovitých (Rosaceae), pôvodný od západnej Európy po Turecko. POWO toto vedecké meno prijíma. Philip Miller ho v roku 1768 vytvoril novou kombináciou z Linného bazionymu. Medzi zahraničné mená patria European crab apple, Crab apple, Wild crab a nemecké Holzapfel. ¹

Dôležitým znakom sú holé dospelé listy a holá vrchná strana kališných lístkov. Jabloň domáca (Malus domestica) má na týchto orgánoch zreteľné ochlpenie. ⁶

Prívlastok sylvestris vychádza z latinského silvestris, teda lesný. Vystihuje prirodzené prostredie druhu v protiklade k sadu, kde rastie jeho pestovaný príbuzný. Strom na lesnom okraji alebo v poľnom živom plote preto môže byť pravdepodobnejšie planý než jedinec vysadený v sade.

Poznávacie znaky

Menší strom alebo veľký ker dosahuje 6 až 10 m, v stredoeurópskych lesoch príležitostne aj viac. Často má krovitú siluetu a tŕnisté konáre. Vajcovité až takmer okrúhle listy sú jemne zubaté a dlhé 3 až 11 cm. ^{6 2}

Ochlpatenie treba hodnotiť na dospelých listoch. Mladé výhonky jablone planej majú jemné chĺpky, ktoré neskôr miznú. Určovanie príliš skoro v sezóne preto môže viesť k zámene s jabloňou domácou. ⁶

V apríli až máji sa otvárajú biele až ružovkasté kvety s priemerom 3 až 4 cm, zoskupené do malých okolíkov. Následná guľatá malvica meria 2 až 4 cm, je zelenožltá, niekedy červenkasto sfarbená. Dužina zostáva pevná a v surovom stave veľmi trpká. ^{2 4}

Užitočná taxonómia

Meno jablone planej sa vyvíjalo v dvoch krokoch. Linné v roku 1753 uverejnil bazionymum Pyrus malus var. sylvestris. Miller taxón v roku 1768 povýšil na druh rodu Malus, čím vznikla dnešná autorská skratka „(L.) Mill.“. ¹

Staršie flóry často používajú synonymá Malus acerba Mérat, Malus communis var. sylvestris (L.) Beck a Pyrus sylvestris (L.) Gray. Aj samotná jabloň domáca, Malus domestica, sa dlho pokladala iba za varietu tohto divého druhu, kým genetika neobjasnila ich oddelenie. ¹

Stanovište a rozšírenie

Európsky pôvodný areál zahŕňa podľa POWO územie od Škandinávie a Britských ostrovov po Španielsko, Grécko a Turecko. Jabloň planá rastie v miernom podnebí vo svetlých lesoch, na ich okrajoch a v krovinách. Výrazne uprednostňuje neutrálne až vápenaté pôdy. ^{1 3}

Vo Francúzsku ide o pôvodný, ale miestne rozšírený druh. Nachádza sa najmä vo svetlých dubinách, poľných živých plotoch a na okrajoch lesíkov, zriedka v hustých porastoch. Blízkosť sadov podporuje časté kríženie s jabloňou domácou. V niektorých oblastiach západnej Európy je preto ťažké rozpoznať geneticky čisté populácie len podľa vzhľadu. ⁴

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obojpohlavné kvety rozkvitajú v apríli až máji. Cudzoopelenie hmyzom podporuje nasadzovanie plodov a je dôležité pre bohatú úrodu. Osamelý strom ďaleko od iných jabloní plodí slabšie než strom pri zmiešanom živom plote, pretože má menej dostupného cudzieho peľu. ³

Semená v plodoch dozrievajú v septembri až októbri. Bez stratifikácie klíčia nepravidelne; dormanciu embrya prelamujú tri mesiace vlhkého chladu. Priamy výsev poskytne jedinca blízkeho divému typu, nikdy však presnú kópiu pozoruhodného rodičovského stromu. ³

Populačná genetická štúdia uverejnená v roku 2012 v PLoS Genetics zmenila zaužívaný príbeh domestikácie. Jabloň domáca pochádza predovšetkým z Malus sieversii zo Strednej Ázie, nie z európskej jablone planej. Tá však druhotne a výrazne prispela stáročiami kríženia s rozširujúcimi sa sadmi. Moderné odrody sú jej dnes geneticky bližšie než pôvodnému ázijskému predkovi. ⁷

Využitie a toxicita

Vo vidieckej krajine slúži jabloň planá najmä do voľných živých plotov, na okraje lesíkov a ako odolný podpník pre ďalšie jablone. Surové plody sú príliš trpké na bežnú priamu konzumáciu. Spracúvajú sa na želé či šťavu alebo sa zbierajú po mraze, ktorý zmierňuje kyslosť. Tradične sa cenia pre vysoký obsah pektínu. ^{3 2}

Samotná dužina plodu nepredstavuje toxikologický problém. ASPCA však pod heslom „Apple (Malus sylvestris)“ zaraďuje celú rastlinu medzi druhy vyžadujúce pozornosť pri psoch, mačkách a koňoch. Kyanogénne glykozidy sú v semenách, stonkách a najmä zvädnutých listoch; reálne riziko vzniká pri rozžutí veľkého množstva. Opisované príznaky zahŕňajú tehlovočervené sliznice, rozšírené zrenice a dýchacie ťažkosti. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Formálny záhradnícky výber sa pri jabloni planej na rozdiel od jablone domácej neuplatňoval. Referenčným divým typom zostáva tŕnistý strom s drobnými trpkými plodmi, ktoré škôlkari nevyberali na ovocinárske využitie. V teréne sú premenlivé najmä prechodné hybridy s Malus domestica. Často rastú pri sadoch a bez genetickej analýzy ich nemožno spoľahlivo odlíšiť. ⁶

Pri podobne vyzerajúcich drevinách treba preveriť najmä:

• mladé jedince Malus domestica, ktoré zdiveli a ich záhradnícky pôvod prezrádza ochlpenie listov;
• divú hrušku (Pyrus pyraster), podobnú siluetou, ale s predĺženejšími plodmi a zrnitou dužinou;
• trnku (Prunus spinosa), tiež tŕnistú a rastúcu v rovnakých živých plotoch, no s drobnými okrúhlymi modročiernymi plodmi, odlišnými od malvíc jablone.

Najrýchlejšou terénnou kontrolou zostáva povrch listov a kališných lístkov. Pri jabloni planej sú dospelé orgány holé, pri jabloni domácej na rovnakých miestach zreteľne chlpaté. Tento znak sa dá preveriť ešte pred posudzovaním tŕňov a celkovej siluety.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Malus sylvestris (L.) Mill.
• Royal Horticultural Society, Malus sylvestris, jabloň planá
• Plants For A Future, Malus sylvestris
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Malus sylvestris
• ASPCA, toxicita jablone (Malus sylvestris)
• Trees and Shrubs Online, Malus sylvestris
• Cornille a kol., 2012, PLoS Genetics, druhotný príspevok európskej divej jablone ku genómu jablone domácej