Hloh jednosemenný (Crataegus monogyna, Jacq. 1775)

Identita

Hloh jednosemenný (Crataegus monogyna Jacq., 1775) je tŕnitý ker z čeľade ružovité (Rosaceae). Rastie ako strihaný živý plot alebo malý solitérny strom takmer v celej Európe. Prírodovedec Nikolaus Joseph von Jacquin ho pod týmto menom opísal v roku 1775; POWO ho dnes prijíma ako platné označenie druhu. Anglické názvy sú Common hawthorn a Whitethorn. ^{1 8}

Druhové meno monogyna vychádza z gréckeho monos („jeden“) a gunê („piestik“ či „čnelka“). Pomenúva znak odlišujúci hloh od blízkeho Crataegus laevigata: ten má dve až tri čnelky v kvete, kým Crataegus monogyna iba jednu. Francúzske meno aubépine pochádza z latinského alba spina, „biely tŕň“, a odkazuje na svetlú kôru mladých konárov aj prevládajúcu farbu kvetov. ⁵

Poznávacie znaky

V strihaných živých plotoch vytvára husté kry, voľne rastúci môže dorásť na strom vysoký až 10 m. Solitéry sa niekedy dožívajú 300 až 500 rokov. Hladké hnedooranžové mladé konáriky nesú krátke tŕne dlhé do 1,25 cm, ktoré vekom tvrdnú. Sivá kôra je spočiatku hladká, na starých jedincoch sa šupinato rozpraskáva. ^{4 2}

Hlboko laločnaté listy merajú 1 až 6 cm. Ich 3 až 7 lalokov sa rozbieha v širokom uhle a zárezy niekedy siahajú takmer k strednej žilke. Crataegus laevigata má laloky plytšie a menej početné. Biele, niekedy ružovkasté kvety v chocholíkoch majú 5 korunných lupienkov, šírku 10 až 15 mm a mnoho tyčiniek s ružovými peľnicami. ^{5 4}

Jasnočervený plod je malvica dlhá 6 až 11 mm, dozrievajúca koncom leta. Výrazný rozlišovací znak predstavuje jediná kôstka s jediným semenom. Plod Crataegus laevigata obsahuje dve až tri kôstky. ^{4 2}

Užitočná taxonómia

Pod menom Crataegus monogyna Jacq. eviduje POWO prijatý druh čeľade Rosaceae s pôvodným areálom od Európy po Kaukaz, severnú Afriku a Irak. Pri rode Crataegus sa uvádzajú stovky synoným a miestnych foriem, dlho opisovaných ako samostatné variety pred zlúčením s týmto druhom. Príkladmi sú Crataegus monogyna var. laciniata Ledeb. a Crataegus monogyna f. pteridifolia (Lodd. ex Loudon) Rehder. ^{1 8}

Nejednoznačné meno Crataegus oxyacantha sa dlho používalo pre tú istú rastlinu. Taxonómovia ho opustili, ale v časti staršej bylinnej literatúry sa Crataegus monogyna stále uvádza pod týmto historickým označením. ⁴

Stanovište a rozšírenie

Takmer celá Európa približne po 60° severnej šírky, okolie Kaukazu, sever Maghrebu a časť Blízkeho východu až po Irak tvoria pôvodný areál. Vo Francúzsku je druh bežný na väčšine územia do výšky 1 600 m n. m. ^{1 5}

Živé ploty, lesné okraje, úhory a vápenaté svahy poskytujú tomuto hlohu vhodné stanovištia. Uprednostňuje narušené alebo polootvorené prostredie pred hustým podrastom. V Severnej Amerike, Argentíne, Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande, kam bol introdukovaný na živé ploty a ako krmivo, sa naturalizoval a na niektorých otvorených miestach sa považuje za invázny. ⁴

Životný cyklus a rozmnožovanie

Od apríla do júna podľa zemepisnej šírky rozkvitajú kvety opeľované hmyzom. Ľudia ich vôňu často vnímajú ako nepríjemnú; priťahuje najmä muchy a nekrofágne chrobáky, skôr než včely. Podobný znak majú aj ďalšie skoro kvitnúce ružovité rastliny. ⁵

V septembri a októbri dozrievajú plody, ktorých dužinu požierajú drozdy, chochláče a viaceré drobné cicavce. Neporušené kôstky vylučujú a tým rozširujú semená. Bez prechodu tráviacim traktom alebo niekoľkomesačnej dvojitej stratifikácie, najprv v teple a potom v chlade, semená klíčia zriedka. Táto prekážka sčasti vysvetľuje pomalú prirodzenú obnovu tam, kde chýba rozširovanie živočíchmi. ³

Pri pestovaní sa rozmnožuje najmä výsevom stratifikovaných semien; okrasné kultivary sa štepia na zachovanie vlastností. Živý plot vytvorený tradičným zrezaním, ohnutím a prepletením kmienkov zostáva živý a funkčný niekoľko desaťročí. ³

Využitie a riziká

Husté svetlé drevo hlohu jednosemenného slúži na drobné mechanické diely a ako palivo. Horí s veľkou výhrevnosťou a malým množstvom dymu. Tŕne a odolnosť voči opakovanému rezu vysvetľujú hlavné využitie v obranných vidieckych živých plotoch, spojené v Európe s tradíciou ich ohýbania a prepletania. ⁴

Surové plody sú múčnaté a málo sladké, po uvarení sa spracúvajú na želé, sirupy či víno. Mladé listy a korunné lupienky možno jesť surové v šaláte. Tento zvyk je doložený už zo stredovekého Anglicka pod označením „chlieb a syr“. ⁴

Výťažky z listov a kvetov obsahujú veľa flavonoidov a triterpénových kyselín. Patria k najviac skúmaným rastlinným prípravkom pri srdcovo-cievnych ochoreniach; viaceré klinické skúšania skúmali doplnkové použitie pri miernom srdcovom zlyhávaní bez nahradenia predpísanej liečby. ASPCA hodnotí hloh ako netoxický pre mačky, psy a kone. Len kôstky, ktoré sa nemajú rozhrýzať, obsahujú stopy kyanogénnych zlúčenín, podobne ako pri mnohých ružovitých rastlinách. ^{6 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Okrasné výbery sa od divokej formy líšia rastom alebo kvitnutím. Stricta vytvára úzku stĺpovitú korunu vhodnú do stiesnených stromoradí. Biflora niekedy znovu kvitne uprostred zimy a zodpovedá posvätnému hlohu z Glastonbury, spojenému s anglickou legendou o Jozefovi z Arimatie. Inermis bol vybraný pre takmer beztŕňové konáre. ^{2 4}

Najčastejšie sa zamieňa s druhom Crataegus laevigata. Ten má menej hlboko laločnaté listy, 2 až 3 čnelky v kvete a 2 až 3 kôstky v plode oproti jednej pri Crataegus monogyna. Trnka obyčajná (Prunus spinosa) podobne tvorí tŕnité živé ploty, no odlišuje sa modročiernymi osrienenými plodmi a dlhšími, tuhšími tŕňmi. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Crataegus monogyna Jacq.
• Royal Horticultural Society, Crataegus monogyna, hloh jednosemenný
• Plants For A Future, databázový záznam Crataegus monogyna
• Wikipedia (EN), Crataegus monogyna
• Wikipédia (FR), hloh jednosemenný
• ASPCA, Hawthorn (Crataegus), záznam o toxicite
• Červený zoznam IUCN, hodnotenie Crataegus monogyna
• Integrated Taxonomic Information System, Crataegus monogyna