Katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides, Walter 1788)

Identita

Katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides Walter, 1788) je opadavý strom z čeľade Bignoniaceae. Botanik Thomas Walter ju opísal v roku 1788 v diele Flora Caroliniana podľa jedincov pozorovaných na území oboch Karolín. V angličtine sa označuje aj ako Southern catalpa, Cigartree či Indian bean tree. ^{1 10}

Rodové meno Catalpa má pôvod v jazykoch pôvodných obyvateľov Ameriky. Používali ho už prví prírodovedci opisujúci strom v Severnej Amerike. Prívlastok bignonioides odkazuje na podobnosť kvetov s rodom Bignonia z rovnakej čeľade. Prezývky prirovnávajúce strom k fazuli vychádzajú z dlhých previsnutých plodov. ^{9 10}

Poznávacie znaky

Dospelá katalpa bignóniovitá má obyčajne 9 až 12 m na výšku, pri starých stromoch aj viac. Koruna je široká, nepravidelná a zaoblená, s rozpätím 6 až 15 m. Spočiatku rastie rýchlo, po vytvorení kostry koruny sa rast výrazne spomaľuje. ^{5 6}

Na mladých výhonkoch vyrastajú listy protistojne alebo v trojpočetných praslenoch. Sú široké, na báze srdcovité a na vrchole špicaté. Dosahujú dĺžku až 25 cm pri šírke takmer 20 cm. Po rozotretí vydávajú nepríjemný pach, užitočný pri odlišovaní blízkych druhov. ^{5 7}

Biele zvonkovité kvety široké 3 až 4 cm zdobia vnútri rúrky žlté a purpurové škvrny. Tvoria vzpriamené metliny dlhé 20 až 30 cm. Po odkvitnutí vznikajú tenké hnedé tobolky, často dlhé 30 až 40 cm. Na strome visia veľkú časť zimy, kým sa otvoria. ^{2 5}

Užitočná taxonómia

Za prijaté meno tohto stromu sa považuje Catalpa bignonioides Walter. V synonymike ostávajú viaceré historické mená, najmä staré variety a formy. Patria k nim Catalpa bignonioides var. aurea (Mast.) Lavallée ex Bureau a Catalpa bignonioides var. variegata Bureau. Dnes sa priraďujú k základnému druhu a nepovažujú sa za samostatné taxóny. ¹

Menovka Purpurea môže byť pri nákupe zavádzajúca. V škôlkach obvykle označuje hybrid Catalpa × erubescens Carrière, kríženca Catalpa bignonioides a čínskej Catalpa ovata. Mladé výhonky hybridu sú čiernopurpurové, kým základný druh ich má zelené. Farba výhonkov je tak spoľahlivejším vodidlom než obchodné označenie samotné. ⁴

Stanovište a rozšírenie

Domovom Catalpa bignonioides je juhovýchod Spojených štátov, od východného Texasu po južnú Georgiu. Pôvodné populácie rastú aj v Alabame, na Floride, v Louisiane a Mississippi. Prirodzenými stanovišťami sú brehy vodných tokov a nížinné lužné lesy s vlhkou, výživnou pôdou. ^{7 6}

Vďaka okrasnej hodnote sa katalpa rozšírila po celej miernej Európe vrátane metropolitného Francúzska. Sadí sa do parkov, dvorov a mestských alejí. V týchto oblastiach ostáva predovšetkým pestovanou drevinou; nemá doložený invázny status porovnateľný s niektorými inými introdukovanými severoamerickými stromami. ^{8 9}

Životný cyklus a rozmnožovanie

V miernom podnebí katalpa bignóniovitá kvitne v júni a júli, približne o dva až tri týždne neskôr než Catalpa speciosa. Jej kvety majú tiež oveľa hustejšie purpurové škvrny. Tento časový posun pomáha určiť kvitnúci strom. Medonosné kvety lákajú včely a poskytujú cenený med. ^{2 7}

Dozrievanie toboliek trvá niekoľko mesiacov. Na jeseň hnednú a neskôr sa pozdĺžne otvárajú. Uvoľňujú okrídlené semená so zaoblenými koncami, ktoré roznáša vietor. Pri pestovaní sa katalpa množí najmä výsevom, menej často koreňovými odrezkami. Na zachovanie vlastností kultivaru, napríklad Aurea, slúži štepenie. ^{5 2}

Využitie a riziká

Katalpa sa uplatňuje predovšetkým ako okrasný strom v alejach, parkoch alebo samostatne vo veľkej záhrade. Cenené sú letné kvety aj nápadne veľké listy. Ľahké drevo odoláva hnilobe pri kontakte s pôdou, preto sa v minulosti používalo aj na plotové koly. ⁶

Pod korunou treba pravidelne odpratávať opadané kvety, listy a tobolky, najmä na chodníku či terase. Všeobecné veterinárne zdroje neuvádzajú známu toxicitu pre mačky a psy. Pri koňoch ostáva status neistý, pretože nie sú dostupné spoľahlivé údaje. ⁷

Významným škodcom katalpy je húsenica lišaja Ceratomia catalpae. V niektorých rokoch dokáže za pár dní zbaviť strom listov, spravidla ho však nezahubí. Objavuje sa aj verticíliové vädnutie a koncom leta múčnatka. Pomerne mäkké drevo sa pri silnom vetre láme, najmä na hrubých konároch slabo pripojených ku kostre koruny. ^{7 6}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

K najčastejšie pestovaným kultivarom patrí Aurea, so zlatými listami pri pučaní a žltozelenými v lete. Získala Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society. Zakrslá Nana spravidla nekvitne a často sa štepí na vysoký kmienok. V meste tak vytvára kompaktný alejový strom bez výrazného kvitnutia. ³

Pri rozlišovaní Catalpa bignonioides a Catalpa speciosa pomáha rozotretie listov. Druhá má vôňu opisovanú ako „zelená“ a vykrojený dolný lalok koruny kvetu. Pri C. bignonioides listy zapáchajú a dolný lalok je celistvý; kvety sú aj hustejšie škvrnité. Od paulovnie sa katalpa odlišuje ešte ľahšie. Paulovnia má listy protistojné v pároch, nie v trojpočetných praslenoch. Jej fialové kvety sa otvárajú na jar pred listami, kým katalpa kvitne nabielo v lete. ^{2 10}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Catalpa bignonioides Walter
• Royal Horticultural Society, Catalpa bignonioides, druhový profil
• Royal Horticultural Society, Catalpa bignonioides 'Aurea'
• Royal Horticultural Society, Catalpa x erubescens 'Purpurea'
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Catalpa bignonioides
• University of Florida IFAS Extension, Catalpa bignonioides – katalpa bignóniovitá
• NC State Extension Plant Toolbox, Catalpa bignonioides
• INPN / MNHN, Catalpa bignonioides
• Tela Botanica, register BDTFX – Catalpa bignonioides
• Wikipédia FR, Catalpa bignonioides