Mountain bluet (Centaurea montana, L. 1753)

Centaurea montana (Centaurea montana L., 1753) je bylinná trvalka z čeľade Asteraceae pochádzajúca z miernej Európy. Tvorí rozrastajúce sa podzemky, zelené listy s chlpatým rubom a veľké modré úbory s červenkastým stredom, odlišné od jednoročnej nevädze poľnej.

Čítať ďalej
Vedecký názovCentaurea montana
RodCentaurea
RadAsterales

Mountain bluet, Perennial cornflower a Mountain knapweed

Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia vrátane detí, mačky, psy, kone a zvieratá
Náročnosť údržby
Stredná
Typ rastliny
Bylinná rastlina · Trvalka · Lúčna kvetina · Pakoreňová
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
Metropolitné FrancúzskoRakúskoBelgickoNemeckoTalianskoŠpanielskoŠvajčiarskoVeľká Británia
Biotop
Lúky, okraje lesov a horské svahy; priepustná až mierne vlhká pôda.
Sezónnosť
Kvitnutie
JarLeto
Zber
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
6/10
Čas dozrievania
Plný trs za 2–5 rokov podľa RHS
Priemer koruny
50–100 cm
Rozmnožovanie
Výsev, Delenie, Koreňové odrezky
Klíma a voda
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Stredná; vyššie stonky niekedy poliehajú
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
Typy pôdy
Priepustná pôda, Hlinitá pôda, Íl, Piesok, Krieda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

Plné slnko alebo svetlý polotieň
Exteriér
Slnečný okrajový záhon, Kvetinový okrajový záhon, Záhrada pre voľne žijúce živočíchy, Záhrada na rezané kvety, Pôdopokryvná rastlina
Kvetináče
Priepustný kvetináč, Nádoba
Vzhľad
Výška25–80 cmŠírka50–100 cm
Listy
Zelená
Kvety
ModráČervenáBielaRužováFialováVeľkosť5–7.5 cm
Plody
KrémováHnedá
Kôra
Zelená

Celosvetové rozšírenie

POWO/WCVP označuje druh za európsky. Trefle uvádza pôvodný výskyt najmä vo Francúzsku, Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku a na Britských ostrovoch a zavlečenie do Severnej Ameriky.

  • Pôvodná8
  • Introdukovaná2
  • Metropolitné Francúzsko
  • Rakúsko
  • Belgicko
  • Nemecko
  • Taliansko
  • Španielsko
  • Švajčiarsko
  • Veľká Británia
  • Severná Amerika
  • Nový Zéland

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.5

Identita

Centaurea montana (Centaurea montana L., 1753) je prijatý druh, ktorý Linné opísal v roku 1753. WCVP a POWO ho zaraďujú do čeľade Asteraceae a rodu Centaurea. Ide o európsku bylinnú trvalku. 1 5

Francúzske názvy centaurée des montagnes, bleuet vivace, bleuet des montagnes či barbeau vivace označujú podľa Trefle rovnaký taxón. Anglické mená Perennial cornflower, Mountain bluet a Mountain knapweed pripomínajú podobnosť s ďalšími rastlinami označovanými ako cornflower, najmä s Centaurea cyanus. Pre jednoznačné určenie preto slúži vedecké meno. 2 7

V metropolitnom Francúzsku sa tento druh nepovažuje za inváznu nepôvodnú rastlinu, pretože patrí do jeho pôvodného areálu. Zavlečenie a zdomácnenie sa však uvádza vo viacerých oblastiach Severnej Ameriky. Ekologický význam jeho výskytu teda závisí od konkrétneho územia. 2 11

Poznávacie znaky

Podzemkatá trvalka Centaurea montana môže vytvárať aj poplazy. Flora of North America opisuje vzpriamené stonky vysoké 25 až 80 cm, kým RHS charakterizuje záhradnú rastlinu ako pokryvnú trvalku vysokú približne 45 cm. Rozširujúci sa trs ju pomáha odlíšiť od jednoročných druhov kvetnatých lúk. 6 7

Zelené listy bývajú jednoduché až laločnaté a na rube často chlpaté. NC State uvádza sivozelené olistenie so stredne hrubou textúrou; RHS zdôrazňuje tvar čepele a chlpatý rub. Pred rozkvitnutím preto rastlina môže pôsobiť pomerne nenápadne. 8 7

Veľké úbory sú nápadným znakom tejto záhonovej trvalky. RHS uvádza modré úbory široké 5 cm s červenkastým stredom, NC State rozpätie približne 2,5 až 7,5 cm. Okrajové kvety sú rozprestreté a hlboko delené, takže úbor pôsobí široko a strapkato. 7 8 6

Užitočná taxonómia

Za stabilné meno sa považuje Centaurea montana L. WCVP potvrdzuje prijatý status, druhovú úroveň, čeľaď Asteraceae, autora L. aj rok 1753. Medzi historické synonymá patria Cyanus montanus (L.) Hill a Setachna montana (L.) Dulac. 1

Pri synonymách treba opatrnosť, pretože viaceré poddruhové a príbuzné mená prešli zmenami. Trefle prijíma Centaurea montana, no staršie záhradnícke údaje niekedy odkazujú na Centaurea triumfettii subsp. semidecurrens alebo Cyanus montanus. Referenčným bodom zostáva meno podľa POWO/WCVP. 2 5

Kultivary 'Alba', 'Carnea', 'Parham' a 'Grandiflora' sú záhradnícke mená spojené s týmto druhom, nie samostatné voľne rastúce taxóny. RHS im prisudzuje rôzny status, od prijatého po nevyriešený. Preto sa záhradnícke pomenovania nemajú zamieňať s botanickou nomenklatúrou. 3 7

Stanovište a rozšírenie

Európsky areál podľa POWO/WCVP podrobnejšie rozpisuje Trefle. Medzi pôvodné územia zaraďuje Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko, Veľkú Britániu a Írsko. 5 2

S európskymi pohoriami súvisí aj francúzske pomenovanie znamenajúce horskú rastlinu. Pri pestovaní sa tento pôvod prejavuje obľubou sviežej, ale priepustnej pôdy, svetlých okrajov lesov, otvorených záhonov a slnečných miest bez úpalu. 7 10

Mimo Európy môže rásť ako zavlečený alebo zdomácnený druh. Go Botany ju v Novom Anglicku hodnotí ako nepôvodnú a Trefle uvádza zavlečenie do viacerých kanadských provincií a amerických štátov. Tieto záznamy však neznamenajú invázny status vo Francúzsku. 11 2

Životný cyklus, záhon a starostlivosť

Vytrvalý základ rastliny umožňuje trsu prežívať viac rokov. RHS opisuje podzemkatú pokryvnú trvalku dosahujúcu konečnú výšku za 2 až 5 rokov; FNA spomína podzemky alebo poplazy. V záhone preto môže zabrať viac miesta než jednoročka a vyžadovať delenie. 7 6

Hlavné kvitnutie pripadá na záver jari a leto. RHS uvádza obdobie od neskorej jari do leta, PFAF jún až júl a FNA v Severnej Amerike máj až august. V miernom podnebí pripadá vrchol tejto sezóny na máj a jún. 7 9 6

Záhonové pestovanie vyžaduje slnko alebo svetlý polotieň, vlhkú a dobre priepustnú pôdu, odstraňovanie odkvitnutých úborov a prípadne oporu pre poliehajúce stonky. RHS odporúča aj jarný výsev do studeného pareniska alebo delenie na jar či na jeseň. 7 8

Toxicita, využitie a opatrnosť

Vybrané zdroje neuvádzajú výrazné veterinárne varovanie pre Centaurea montana, ale chýba aj samostatný záznam ASPCA o tomto druhu. ASPCA označuje Centaurea cyanus za netoxickú pre psy, mačky a kone. Tento údaj nemožno bez výhrad preniesť na C. montana. 12 4

PFAF nezaznamenáva známe riziká a uvádza jedlé kvety aj historické liečebné využitie. Ide však o etnobotanické údaje, nie odporúčanie na konzumáciu či liečbu. Naďalej je potrebné spoľahlivé určenie, neošetrená rastlina a opatrnosť. 9

Pri deťoch a zvieratách je vhodné rastlinu nepovažovať za potravinu a podľa možností odstrániť rozhryzené časti. Ak väčšie požitie vyvolá vracanie, slinenie, hnačku, podráždenie alebo malátnosť, treba vyhľadať veterinárnu či lekársku radu. 9 4

Rozdiely oproti Centaurea cyanus

Častá zámena vzniká zo spoločného francúzskeho mena bleuet. Centaurea cyanus je jednoročná nevädza polí, obilnín a otvorených úhorov; Centaurea montana je podzemkatá trvalka európskych pohorí a záhonov. Rozdielna dĺžka života často stačí na ich odlíšenie. 13 6

Rozdiely vidno aj na vzraste a úbore. Jednoročná C. cyanus je útlejšia, má úzke listy a podľa RHS úbory často široké 3 až 4 cm. Vytrvalá C. montana tvorí širší trs a približne 5 cm veľké úbory s červenkastým stredom. 14 7

V záhrade sa preto druhy používajú odlišne. Nevädza poľná sa vysemeňuje v jednoročnej kvetnatej lúke alebo na úhore. Centaurea montana sa uplatní v trvalkovom leme aj na rez a niekedy potrebuje delenie alebo obmedzenie rastu. Biele, ružové či levanduľové kultivary patria práve do takýchto záhonov. 7 3

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je Centaurea montana nevädza poľná?

Nie. Centaurea montana je záhradná a horská európska trvalka; Centaurea cyanus je jednoročná nevädza polí.

Je Centaurea montana trvalka?

Áno. POWO/WCVP, FNA, RHS aj NC State ju opisujú ako trvalku, často s podzemkami alebo poplazmi.

Potrebuje slnečné stanovište?

Na plnom slnku kvitne najlepšie. RHS a NC State pripúšťajú aj polotieň alebo mierne zatienenie.

Môže sa priveľmi rozrásť?

Vo Francúzsku sa jej nepripisuje invázny status. V záhone sa však rozrastá podzemkami a môže potrebovať delenie.

Je toxická pre mačky a psy?

ASPCA nemá samostatný záznam pre Centaurea montana. Odporúča sa opatrnosť, zabránenie požitiu a pri tráviacich príznakoch rada veterinára.

Dajú sa jej kvety jesť?

PFAF spomína jedlé kvety a historické využitie, ale konzumácia ani liečebné použitie sa neodporúča bez odborného určenia a neošetrenej rastliny.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.