Katsura (Cercidiphyllum japonicum, Siebold & Zucc. ex J.J.Hoffm. & J.H.Schult.bis, 1852)

Identita

Cercidiphyllum japonicum (Cercidiphyllum japonicum Siebold & Zucc. ex J.J.Hoffm. & J.H.Schult.bis, 1852), známe aj ako katsura, patrí k iba dvom žijúcim druhom rodu Cercidiphyllum, jediného rodu čeľade Cercidiphyllaceae. Je to veľký opadavý a dvojdomý strom: jeden jedinec nesie buď samčie, alebo samičie kvety, nikdy oboje. ^{1 6}

Podobnosť názvov a srdcovitých listov s judášovcom strukovým, Cercis siliquastrum, neznamená blízku botanickú príbuznosť. Oba stromy spája tvar listov, nie spoločná vývojová história.

Japonské pomenovanie katsura stojí za vedeckým názvom rodu. Francúzska prezývka znamenajúca karamelový strom odkazuje na jesenné opadané lístie: pri rozklade uvoľňuje maltol, látku s vôňou karamelu a páleného cukru, ktorá môže tvoriť až 2,3 % suchej hmotnosti listov. ⁷

Opis Siebolda a Zuccariniho neskôr v roku 1852 platne uverejnili Hoffmann a Schultes. Druh zostáva taxonomicky izolovaný: medzi dnešnými stromami nemá blízkeho príbuzného okrem sesterského druhu Cercidiphyllum magnificum. ¹

Poznávacie znaky

Pri určovaní Cercidiphyllum japonicum sú dôležité protistojné listy, vyrastajúce na konáriku v pároch, čo je medzi opadavými stromami nezvyčajné. Srdcovité protistojné listy umožňujú vylúčiť hrab aj lipu, ktoré majú listy striedavé. Okrúhla srdcovitá čepeľ meria 4 až 10 cm a jej bronzovočervená farba pri pučaní prechádza v lete do modrozelenej. ^{2 3}

Jesenné listy sa pred opadnutím sfarbujú do žlta, oranžova a ružova. Práve vtedy najvýraznejšie cítiť karamelovú vôňu, takmer rovnako užitočný určovací znak ako tvar listov. V kultúre strom bežne dorastá do výšky 15 až 30 m, často s viacerými kmeňmi z jedného základu; divo rastúce jedince v Číne údajne presahujú 40 m. ^{3 4}

Drobné kvety bez korunných lupienkov sa objavujú na jar pred listami. Na samčích stromoch sú červené, na samičích zelenkasté a už od apríla vytvárajú na konároch viditeľný farebný závoj. Zoskupené malé zelené plody vznikajú iba na opelených samičích stromoch. ³

Užitočná taxonómia

Dvojicu uznávaných druhov rodu Cercidiphyllum tvorí rozšírený C. japonicum a vzácnejší C. magnificum. Druhý má väčšie, hrubšie zúbkaté listy a mladú červenkastú kôru odlupujúcu sa v pásikoch. Mimo kvitnutia sa oba druhy podobajú natoľko, že ich možno zameniť. ¹

Čínske populácie dlho niesli osobitné meno Cercidiphyllum japonicum var. sinense Rehder & E.H.Wilson. Novšie štúdie však nezistili stály morfologický rozdiel oproti japonským populáciám, preto sa toto rozlíšenie už neuznáva. Naďalej sa objavujú aj synonymá Cercidiphyllum japonicum f. miquelianum Inokuma a Cercidiphyllum japonicum f. piramidale V.V.Byalt & Firsov. ^{4 1}

Spoľahlivým taxonomickým označením preto zostáva celé meno Cercidiphyllum japonicum, bez uznaného vnútrodruhového geografického rozlíšenia medzi Čínou a Japonskom.

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné rozšírenie Cercidiphyllum japonicum zahŕňa viaceré čínske provincie a všetky hlavné japonské ostrovy. Rastie v zmiešaných horských a brehových lesoch, často pri vodných tokoch, v nadmorských výškach 600 až 2700 m podľa zemepisnej šírky. ⁴

Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) hodnotí druh celosvetovo ako málo dotknutý (LC). Globálne ohrozenie nebolo zistené. ⁵

Do západných kultúr sa dostal v roku 1865, keď americký konzul v Japonsku Thomas Hogg poslal semená severoamerickým škôlkarom. Do Európy sa dostal približne v rokoch 1880–1881, cez Berlín a potom Kew. V roku 1910 botanik a cestovateľ Ernest Henry Wilson zdokumentoval jeho výskyt v Číne pre Arnold Arboretum. Napriek prívlastku japonicum tak pôvodný areál výrazne presahuje Japonsko. ^{4 8}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné kvitnutie prichádza pred rozvinutím listov. Vietor prenáša peľ zo samčích kvetov na samičie kvety rastúce na iných jedincoch. Pohlavie mladého Cercidiphyllum japonicum sa prejaví až pri prvom kvitnutí; predtým sa určiť nedá. ³

Zoskupené zelenkasté mechúriky dozrievajú koncom leta a na jeseň uvoľňujú okrídlené semená. Osamelý samičí strom bez blízkeho samčieho jedinca každoročne kvitne, ale pre chýbajúce krížové opelenie netvorí semená. Výsev rozmnoží druh, nezaručí však pohlavie ani vlastnosti kultivaru. Spoľahlivo ich zachovajú iba odrezky a štepenie. ⁴

Z jedného pňa často vyrastá viac kmeňov, čo podporuje dlhovekosť stromu. Niektoré európske jedince vysadené v 19. storočí dnes presahujú výšku 25 m, napríklad strom vo Westonbirte v Spojenom kráľovstve. ⁴

Využitie a riziká

Okrasná hodnota Cercidiphyllum japonicum spočíva predovšetkým v bronzovom jarnom olistení, jesennom sfarbení a karamelovej vôni. Vysádza sa najmä do parkov a veľkých záhrad, skôr pre tieto vlastnosti než na produkčné využitie. ³

Referenčné záhradnícke zdroje neuvádzajú toxicitu pre domáce zvieratá ani ľudí. Iba pri koňoch zostáva bezpečnosť neurčená pre nedostatok osobitných údajov. ^{2 3}

Škodce a choroby strom spravidla postihujú málo. V prvých rokoch však zle znáša sucho a horúci suchý vietor rýchlo spôsobuje spálenie listov. Chránená poloha obmedzuje vysychanie mladých výhonkov najmä počas prvých 2 až 3 rokov. Vápnitá pôda nepredstavuje osobitný problém, no neskorý jarný mráz môže sčernieť kvety a mladé výhonky. Zo zaznamenaných rizík ohrozuje prežitie stromu iba hniloba spôsobená podpňovkami rodu Armillaria; spálenie listov a neskorý mráz poškodzujú olistenie bez usmrtenia už zakoreneného jedinca. ^{3 2}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradné formy sa odlišujú najmä habitusom. Previsnutá f. pendulum zahŕňa kultivary 'Morioka Weeping' a 'Amazing Grace'. Kompaktný guľovitý 'Heronswood Globe' dosahuje približne 6 m do výšky aj šírky, kým trpasličí 'Boyd's Dwarf' zostáva pri 4 m. Vzácnejší 'Rotfuchs' vyniká purpurovo tónovanými listami a úzkym rastom. ⁴

K zámene zvádza najmä podobne pomenovaný judášovec strukový, Cercis siliquastrum, ktorý má tiež srdcovité listy, botanicky však nie je blízko príbuzný. Patrí do Fabaceae a pred olistením kvitne v ružových zväzkoch, zatiaľ čo Cercidiphyllum japonicum má drobné nenápadné kvety. Jediným skutočne blízkym príbuzným je Cercidiphyllum magnificum, rozpoznateľný podľa väčších listov a odlupujúcej sa mladej kôry. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cercidiphyllum japonicum Siebold & Zucc. ex J.J.Hoffm. & J.H.Schult.bis
• Royal Horticultural Society, Cercidiphyllum japonicum návod na pestovanie
• Missouri Botanical Garden, Cercidiphyllum japonicum
• Trees and Shrubs Online, Cercidiphyllum japonicum
• IUCN Red List of Threatened Species, Cercidiphyllum japonicum hodnotenie
• GBIF Backbone Taxonomy, Cercidiphyllum japonicum
• University of Washington Elisabeth C. Miller Library, o sladkej vôni listov katsury
• Arnold Arboretum, Katsura (Cercidiphyllum japonicum), China 1910