Veldt grape (Cissus quadrangularis, L. 1767)

Identita

Cissus quadrangularis (Cissus quadrangularis L., 1767) je trváca sukulentná liana rodu Cissus z čeľade viničovité (Vitaceae), kam patrí aj pestovaný vinič. Francúzske pomenovanie cisse à quatre angles, používané národným inventárom prírodného dedičstva, priamo opisuje štvorcový prierez jej stoniek. ^{4 1}

V sanskrite nesie meno asthisamharaka, teda „čo zabraňuje ničeniu kostí“. Odkazuje na využitie pri hojení zlomenín v ajurvéde a medicíne siddha, ktoré dodnes dokumentujú viaceré vedecké prehľady. ⁶

Rod Cissus zahŕňa niekoľko stoviek druhov lián z tropických a subtropických oblastí sveta. Táto rozmanitosť vysvetľuje časté zámeny Cissus quadrangularis s inými sukulentnými druhmi rodu predávanými pod podobnými obchodnými názvami. ¹

Poznávacie znaky

Najvýraznejším znakom Cissus quadrangularis sú sukulentné stonky so štvorcovým prierezom, často s krídlami na hranách a s internódiami dlhými 8 až 10 cm. Trojlaločné zúbkaté listy široké 2 až 5 cm vyrastajú iba na mladých uzloch a skoro opadávajú. Po väčšinu cyklu zostáva rastlina takmer bezlistá a väčšinu fotosyntézy zabezpečuje štvorhranná stonka. ³

Oproti listu na každom olistenom uzle vyrastá jednoduchý úponok, typický znak viničovitých, ktorý pravým kaktusom chýba. Práve úponkom, nie vzdušnými koreňmi, sa liana prichytáva k opore a šplhá. Drobné belavé, žltkasté alebo zelenkasté kvety sú usporiadané vo vrcholíkoch a vytvárajú guľovité bobule, v zrelosti červené a neskôr čierne. Vo voľnej pôde môže liana dosiahnuť 5 m, v nádobe iba 1,5 až 2,5 m. ^{2 3}

Užitočná taxonómia

Za prijaté vedecké meno sa považuje Cissus quadrangularis L., publikované v roku 1767. Druh sa dlho uvádzal aj pod dnes neplatnými synonymami Vitis quadrangularis (L.) Wall. ex Wight a Saelanthus quadragonus (L.) Forssk. ex J.F.Gmel.; botanickým východiskom zostáva prijaté meno. ¹

Podľa geografického rozšírenia a stavby stonky sa rozlišujú tri variety. Cissus quadrangularis var. quadrangularis je široko rozšírená typová forma; var. pubescens Dewit má plstnaté stonky a pochádza z tropickej Afriky; var. aculeatangula Verdc. nesie ostne na hranách a poznáme ju iba zo severnej Kene. Pri rode s podobnými druhmi ide o užitočné rozlišovacie znaky. ¹

Čeľaď viničovité zahŕňa vinič hroznorodý (Vitis vinifera) aj niekoľko stoviek ďalších drevnatých či sukulentných lián. Úponky oproti listom poskytujú jednoduchý spôsob, ako Cissus quadrangularis zaradiť a odlíšiť od kaktusov, ktoré ich nikdy nevytvárajú, ani keď majú veľmi dužinaté stonky. ⁴

Stanovište a rozšírenie

Prirodzene sa tento druh vyskytuje v tropickej a južnej Afrike, na Madagaskare, Arabskom polostrove a indickom subkontinente až po Mjanmarsko. Rastie v savanách, suchých krovinách a na okrajoch suchých tropických lesov na dobre priepustných pôdach od hladiny mora do výšky 2 250 m. ^{1 3}

V suchom podnebí sprevádza tento výškový rozsah výrazná tolerancia teplotných rozdielov. Rastlina podľa ročného obdobia znáša 15 až 38 °C, ak pôda rýchlo odvádza dažďovú vodu a nevyskytne sa mráz. ³

Mimo prirodzeného areálu sa Cissus quadrangularis najmä pestuje v zbierkach sukulentov alebo na liečebné využitie. Na Floride nie je pôvodný; eviduje sa tam ako zavlečený druh bez potvrdeného invázneho statusu. ⁵

Tradičné využitie a výskum

Vedecká literatúra dokumentuje predovšetkým tradičné využitie pri hojení kostí. Ajurvédske texty a texty medicíny siddha opisujú mladé stonky a korene v obkladoch alebo odvaroch ako prostriedky proti bolesti a na podporu hojenia. ⁶

Pri pokusoch na potkanoch po ovariektómii petroléterový extrakt obnovil hmotnosť stehennej kosti na 0,44 g oproti 0,37 g u neliečených zvierat a 0,49 g u zdravých kontrol. Súčasne znížil ukazovatele odbúravania kostí. Výsledky sa obmedzujú na zvierací model a neurčujú dávkovanie pre človeka. ⁷

Súčasťou tradičnej stravy sú aj vyprážané mladé stonky alebo stonky v karí, tepelne upravené listy a zrelé plody. Zo semien sa lisuje olej a popol sa v niektorých oblastiach Indie používa ako náhrada kypriaceho prášku. ³

Potravinárske aj liečebné využitie podporilo v Indii vznik komerčného pestovania. Druh sa tam dnes zberá vo veľkom na výrobu štandardizovaných extraktov určených na výskum výživy. ⁸

Bezpečnosť a konzumácia

Pri Cissus quadrangularis nie je zdokumentovaná toxicita. Štúdia subchronickej toxicity na zvieratách nezistila nežiaduce účinky pri perorálnych dávkach do 2 500 mg/kg/deň počas troch mesiacov ani mutagénny účinok v laboratóriu. ⁸

Chýbajúca zdokumentovaná toxicita je v súlade s dlhodobou konzumáciou mladých stoniek a zrelých plodov v Indii a Afrike. Pred užívaním výživového doplnku sa však odporúča konzultácia s lekárom, pretože kontrolované klinické skúšania na ľuďoch zostávajú obmedzené. ^{3 8}

Variety a zámeny

Pod obchodným označením CQR-300 sa vo výskume výživy skúma štandardizovaný extrakt. Ide o názov výrobku, nie o uznaný botanický kultivar. ⁸

Najtypickejšia zámena vzniká s beztŕňovými kaktusmi, ktorým sa dužinaté štvorhranné stonky na prvý pohľad podobajú. Rozhodujú úponky oproti listom a drobné trojlaločné listy na mladých uzloch. Táto kombinácia označuje viničovité; pravé kaktusy ju nemajú a namiesto nej nesú areoly. ²

Aj ďalšie sukulentné druhy rodu Cissus s hranatými stonkami sa v obchode so vzácnymi rastlinami objavujú pod nepresnými označeniami. Celé vedecké meno spolu s autorom a dátumom publikovania zostáva spoľahlivou cestou na overenie totožnosti rastliny kúpenej bez istoty. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cissus quadrangularis L.
• Royal Horticultural Society, Cissus quadrangularis
• Plants For A Future, Cissus quadrangularis
• INPN / MNHN, Cissus quadrangularis L., 1767, francúzsky názov Cisse à quatre angles
• Atlas of Florida Plants (USF), Cissus quadrangularis
• PMC, prehľad výskumu Cissus quadrangularis pri zlomeninách a hojení kostí
• PMC, petroléterový extrakt Cissus quadrangularis pri osteoporóze vyvolanej ovariektómiou potkanov
• PubMed, štúdia subchronickej toxicity a mutagenity extraktu Cissus quadrangularis (CQR-300)