Mandarínkovník (Citrus reticulata, Blanco 1837)

Identita

Citrus reticulata opísal botanik Francisco Manuel Blanco v roku 1837 na Filipínach, ktoré vtedy spravovalo Španielsko. Strom patrí do rodu Citrus v čeľadi rutovité (Rutaceae). Jeho plody, mandarínky, sa podľa kultivaru predávajú aj pod názvami Tangerine alebo Satsuma; rastlina je známa ako mandarínkovník. ^{1 2}

Latinské druhové meno reticulata znamená „sieťkovaná“ a odkazuje na jemnú žilnatú štruktúru kôry a vnútorných blán plodu. Pomenovanie mandarínka má inú históriu: cez francúzštinu vychádza z označenia vysokého úradníka čínskeho cisárstva, ktoré sa neskôr prenieslo na farbu a potom na plod. ⁴

Poznávacie znaky

Vždyzelený strom dorastá podľa podnebia a spôsobu pestovania do výšky 2 až 7,5 m. V črepníku býva omnoho kompaktnejší. Mladé výhonky majú tŕne a lesklé kopijovité listy nesie krátka, sotva krídlatá stopka. Pri pomarančovníku je stopka výrazne krídlatá. ^{4 7}

Biele kvety vyrastajú jednotlivo alebo v malých skupinách a vyvíjajú sa z nich sploštené plody s priemerom 4 až 8 cm. Pomaranč je naproti tomu guľatý. Tenká poddajná kôra sa ľahko oddeľuje od dielikov, odtiaľ anglická prezývka „kid-glove orange“, odkazujúca na jemnú rukavičku. ^{4 7}

Užitočná taxonómia

Swingleho systém spája pestované mandarínkovníky, teda satsumu, stredomorskú mandarínku a tachibanu, do jediného premenlivého druhu Citrus reticulata. Staršie Tanakovo triedenie ich považovalo za samostatné druhy. ^{4 3}

Pri určovaní sú dôležité najmä tieto synonymá a príbuzné taxóny:

• Citrus reticulata subsp. unshiu (Tanaka ex Swingle) D.Rivera & al., mandarínka satsuma
• Citrus reticulata subsp. deliciosa (Ten.) D.Rivera & al., stredomorská mandarínka
• Citrus reticulata subsp. tachibana (Makino) D.Rivera & al., poddruh tachibana
• Citrus × nobilis subf. reticulata (Blanco) M.Hiroe, historická kombinácia

Za prijaté meno sa považuje Citrus reticulata Blanco. Obchodné mandarínky ako klementínka, ponkan či dancy predstavujú odlišné hybridy alebo kultivary, nie priame synonymá. ¹

Stanovište a rozšírenie

Malá oblasť južnej Číny a severného Vietnamu okolo pohoria Nan-ling tvorí pôvodný areál. POWO umiestňuje pôvod do Kuang-si, Chu-nanu a Ťiang-si. ^{1 4}

Dve nezávislé domestikácie severne a južne od pohoria Nan-ling dali vzniknúť pestovaným mandarínkovníkom. Ich genóm obsahuje približne 1,8 % prímesi pomela, ktorá pri divých mandarínkovníkoch chýba. ⁴

Z východiskovej oblasti sa druh dostal do Japonska, Indie a na Filipíny a neskôr do Európy; v Anglicku bol už v roku 1805. Do Spojených štátov prišiel v 40. až 50. rokoch 19. storočia, najprv do Louisiany a potom na Floridu, do Alabamy, Mississippi a Kalifornie. ⁷

Na pestovanie potrebuje dobre priepustnú, prednostne hlinitú pôdu s mierne kyslým pH 5 až 6. Plné slnko priamo podmieňuje kvitnutie. V tieni strom rastie, ale málo plodí. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné kvitnutie prináša biele kvety jednotlivo alebo v skupinách. Plody následne rastú niekoľko mesiacov a bežne sa zberajú na jeseň a v zime. ⁴

Dobre zakorenený dospelý strom môže ročne priniesť až 79 kg ovocia. Úroda však výrazne závisí od kultivaru, podpníka a podnebia. ⁴

V záhradníctve sa rozmnožuje najmä štepením, ktoré zachováva vlastnosti kultivaru. Výsev a odrezky majú význam predovšetkým v zbierkach alebo pri odrodovom výskume. Pri teplotách pod 13 °C sa rast citeľne spomaľuje. ⁶

Využitie a riziká

Mandarínky sa konzumujú čerstvé, v šalátoch alebo ako šťava. Tenká kôra bohatá na éterický olej ochucuje cukrovinky, nápoje a pečivo. V tradičnej čínskej medicíne sa sušená kôra, chenpi, používa pri tráviacich ťažkostiach a kašli. ⁶

Osobitný záznam ASPCA pre Citrus reticulata neexistuje. Príbuzné citrusy, pomarančovník (Citrus sinensis) a kalamondín (Citrus mitis), sú klasifikované ako toxické pre mačky, psy a kone. Éterické oleje a psoralény v kôre a listoch vyvolávajú vracanie, hnačku a precitlivenosť na slnečné svetlo. ^{8 9}

Dužina mandarínky sa všeobecne považuje za netoxickú. Kôru a koncentrované oleje však treba z opatrnosti uchovávať mimo dosahu zvierat. Pri požití veľkého množstva kôry je najbezpečnejšie obrátiť sa na veterinára.

Od 80. rokov 19. storočia sa mandarínka udomácnila ako sviatočné ovocie v Severnej Amerike. Japonskí prisťahovalci ju dávali ako novoročný dar a neskôr sa stala bežnou súčasťou vianočných pančúch, pripomínajúcich zlaté mince spájané so svätým Mikulášom. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Satsuma, stredomorská mandarínka (willowleaf) a tachibana sa dnes zaraďujú ako poddruhy Citrus reticulata. Ponkan a dancy zostávajú záhradníckymi kultivarmi toho istého komplexu. ^{10 4}

Mandarínky sa najčastejšie zamieňajú s týmito citrusmi:

• Citrus × clementina, klementínka, hybrid mandarínky a pomaranča, zvyčajne bez semien
• Citrus sinensis, sladký pomaranč s guľatým plodom a hrubou priliehajúcou kôrou
• Citrus mitis, kalamondín s drobnými plodmi, často pestovaný v črepníku

Najistejším rozlišovacím znakom je sploštený plod a tenká kôra, ktorú možno olúpať rukou. Pomaranč je guľatý a jeho kôra prilieha k dielikom. ⁷

Na štítkoch v záhradníctvach označuje slovo mandarínka širokú skupinu. Pod týmto názvom sa môže predávať satsuma, klementínka, ponkan aj tangor, hoci ide o odlišné poddruhy, hybridy či kultivary v tom istom komplexe. Presné botanické meno preto umožňuje zistiť, akú rastlinu človek skutočne vysádza. ¹⁰

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Citrus reticulata Blanco
• GBIF Backbone Taxonomy, Citrus reticulata Blanco
• International Plant Names Index, Citrus reticulata
• Wikipédia v angličtine, mandarínka
• Wikipédia vo francúzštine, mandarínkovník
• Plants For A Future, Citrus reticulata
• Purdue University NewCrop (Morton), mandarínka
• ASPCA, toxicita pomaranča (Citrus sinensis)
• ASPCA, toxicita kalamondínu (Citrus mitis)
• Givaudan Citrus Variety Collection / UC Riverside, Citrus reticulata Blanco (CRC 3239)