Cleistocactus winteri


© fotografia
- fotografia 1 — (c) Martin Lowry, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Martin Lowry · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 3 — Wikipedia · CC BY-SA · Wikipedia
Cleistocactus winteri má dlhé valcovité stonky pokryté zlatožltými tŕňmi a červenooranžové kvety. V miernom podnebí sa pestuje najmä v závesnej nádobe v zimnej záhrade alebo skleníku, s dostatkom svetla a priepustným substrátom.
Čítať ďalejWinteria aureispina, Winterocereus aureispinus, Hildewintera aureispina, Borzicactus aureispinus, Cleistocactus aureispinus (F.Ritter) D.R.Hunt a Bolivicactus aureispinus
Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.
Plné slnko v zimnej záhrade alebo temperovanom skleníku.





© fotografia
(c) Martin Lowry, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Martin Lowry · cc-by-nc
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
Wikipedia · CC BY-SA
Taken Apr 11, 2021 by Lee Cheng Ong (cc-by-sa)
Taken Apr 26, 2022 by William Coville (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Druh pochádza z Bolívie, z departementu Santa Cruz.
Identita
Cleistocactus winteri D.R.Hunt, ktorého meno bolo uverejnené v roku 1988, je kaktus s dlhými prevísajúcimi stonkami pokrytými zlatožltými tŕňmi. Rod Cleistocactus patrí do čeľade Cactaceae a radu Caryophyllales. Zlatistý vzhľad stoniek vytvára práve ich pokryv tŕňov. 3 2 1
Pri pestovaní v miernom podnebí sa jeho prevísajúci rast hodí na zavesenie v zimnej záhrade alebo temperovanom skleníku. Takáto nádoba umožňuje stonkám voľne klesať nadol. Okrem priestoru, ktorý zaberá samotný trs, preto treba počítať aj s miestom pod črepníkom. 1
Rozpoznávacie znaky
Stonky sú valcovité a dužinaté. Ich hustý pokryv zlatistých tŕňov pripomínajúcich štetiny je prvým znakom pri určovaní. Podľa záhradníckeho opisu môžu stonky dosiahnuť dĺžku 1,5 m. Tento údaj meria prevísajúcu stonku a nemožno ho chápať ako výšku vzpriameného kmeňa. 1
Pre rastlinu pestovanú v zimnej záhrade alebo temperovanom skleníku uvádzajú záhradnícke kategórie výšku aj šírku 1 až 1,5 m. Tieto orientačné rozmery opisujú vyvinutú rastlinu v uvedených pestovateľských podmienkach. Pri výbere jej miesta treba zohľadniť spôsob zavesenia aj smer, ktorým stonky rastú. 1
Červenooranžové kvety môžu dosahovať dĺžku 5 cm. Britský záhradnícky opis uvádza kvitnutie v lete. Tento sezónny údaj sa týka uvedeného pestovania v chránenom priestore a nepredstavuje všeobecne platný kalendár pre voľne rastúce populácie v Bolívii. 1
Užitočné taxonomické súvislosti
Meno Cleistocactus winteri bolo uverejnené v časopise Bradleya, v 6. zväzku na strane 100, v roku 1988. Nahrádza kombináciu Cleistocactus aureispinus, ktorá kolidovala s už existujúcim menom, uverejneným Fričom v roku 1928. Mená s odlišnými autorskými skratkami preto nemožno zamieňať bez overenia ich botanickej identity. 3
Viaceré staré menovky sa týkajú toho istého druhu: Winteria aureispina F.Ritter, Winterocereus aureispinus (F.Ritter) Backeb. a Hildewintera aureispina. V záhradníckej synonymike sa objavuje aj meno Borzicactus aureispinus. Zachovanie týchto starých názvov pomáha dohľadať rastlinu v starších katalógoch bez toho, aby sa z jednej identity umelo vytváralo viac druhov. 2 1
Stanovište a ochrana
Doloženou krajinou pôvodu druhu je Bolívia. Celosvetové hodnotenie uverejnené v roku 2013 umiestňuje jeho populácie do nadmorskej výšky 1 300 až 1 400 m, do prostredia klasifikovaného ako lesné. Podmienky pri okne či v skleníku predstavujú pestovateľské prostredie odlišné od tohto prirodzeného stanovišťa. 4
Hodnotenie bolo vypracované 21. 9. 2010 a uverejnené v roku 2013. Druh zaraďovalo medzi ohrozené, uvádzalo dve lokality, silne fragmentovanú populáciu a klesajúci populačný trend. Záznam upozorňuje na potrebu aktualizácie. Tento stav ochrany preto treba čítať spolu s dátumom a neprezentovať ho ako výsledok nového terénneho hodnotenia. 4
Medzi zaznamenané hrozby patrí zber voľne rastúcich rastlín. Ak si do zbierky vyberiete jedince z pestovateľského rozmnožovania, nebudete tým prispievať k tomuto tlaku na prirodzené populácie. 4
Životný cyklus a rozmnožovanie
Letné kvitnutie opísané pri pestovaní v chránenom priestore sa týka rastliny umiestnenej na slnečnom stanovišti. Pre izbové kaktusy britské odporúčania spájajú veľa svetla s chladnejším a suchším obdobím pokoja. Tento všeobecný pestovateľský postup treba odlišovať od konkrétnej hranice odolnosti druhu C. winteri voči chladu. 1 6
V období rastu pred polievaním skontrolujte substrát: jeho povrch musí byť preschnutý. Potom nechajte prebytočnú vodu odtiecť a vyprázdnite podmisku. Na jeseň a v zime polievanie výrazne obmedzte podľa teploty a aktivity rastliny. Tieto odporúčania sa vzťahujú na pestovanie v interiéri v miernom podnebí severnej pologule. 6
Kaktusy so stonkami možno rozmnožovať odrezkami. Rezná plocha sa pred vložením do priepustnej zmesi nechá zaschnúť, aby sa vytvoril kalus. Počas zakoreňovania sa zmes udržiava iba mierne vlhká. Ďalším spôsobom rozmnožovania kaktusov je výsev; pri mladých semenáčikoch treba vlhkosť sledovať inak než pri dospelej rastline v období pokoja. 6
Využitie a riziká
Hlavné využitie je okrasné, vďaka visiacim stonkám a farebným kvetom. Na pestovanie opísané pre tento druh je vhodný piesčitý substrát. Všeobecné rady pre izbové kaktusy odporúčajú veľmi priepustnú zmes a neodporúčajú príliš veľký črepník: nevyužitý objem zeminy môže zostávať vlhký a podporovať hnilobu. 1 6
Problémy opisované pri izbových kaktusoch pomáhajú zorientovať sa aj pri starostlivosti: priveľa vody môže poškodiť korene a viesť k hnilobe, zatiaľ čo nedostatok vody spôsobuje vädnutie a spomaľuje rast. Pri nedostatku svetla sú rastliny slabé a deformované. Kontrola substrátu pomáha tieto situácie rozlíšiť skôr, než sa zvýši množstvo vody pri polievaní. 6
Tŕne si vyžadujú ochranu pri manipulácii. Pri premiestňovaní alebo presádzaní ostnitých kaktusov možno priamemu uchopeniu holou rukou zabrániť hrubými pásmi poskladaného novinového papiera alebo vhodnou ochranou. Mechanické riziko tŕňov treba odlišovať od chemickej toxicity. Pre ľudí, deti ani jednotlivé skupiny zvierat nie je stanovené hodnotenie bezpečnosti; stav zostáva neznámy. 6
Zámeny a príbuzné rastliny
Cleistocactus colademononis má biele, dlhé tŕne pripomínajúce chlpy, zatiaľ čo tŕne C. winteri sú zlatisté a pripomínajú štetiny. Kvety druhu C. colademononis sa opisujú ako červené alebo ružové. Oba kaktusy majú prevísajúci rast, ale odlišuje ich farba a štruktúra tŕňového pokryvu. 5 1
Staré meno Cleistocactus winteri subsp. colademono sa vzťahuje na C. colademononis. Toto niekdajšie zaradenie vysvetľuje zámeny na menovkách; neoprávňuje však automaticky prenášať jeho znaky ani záhradnícke pomenovania na C. winteri. 5
Hlavné zdroje
- Royal Horticultural Society, Cleistocactus winteri
- EPPO Global Database, Cleistocactus winteri (CSXWI)
- International Plant Names Index, Cleistocactus winteri
- IUCN, Cleistocactus winteri, hodnotenie z roku 2010 uverejnené v roku 2013
- Royal Horticultural Society, Cleistocactus colademononis
- Royal Horticultural Society, Ako pestovať kaktusy a sukulenty
Časté otázky
Ako rozpoznať Cleistocactus winteri?
Jeho valcovité prevísajúce stonky sú husto pokryté zlatožltými tŕňmi pripomínajúcimi štetiny. Kvety sú červenooranžové.
Sú Cleistocactus winteri a Cleistocactus colademononis totožné?
Tieto dve mená tu označujú odlišné druhy. Cleistocactus colademononis, v minulosti nazývaný aj C. winteri subsp. colademono, má biele tŕne pripomínajúce chlpy; tŕne C. winteri sú zlatisté.
Možno Cleistocactus winteri pestovať v závesnej nádobe?
Áno. Závesný košík vyhovuje jeho dlhým prevísajúcim stonkám. Opísané záhradnícke pestovanie prebieha na slnku v zimnej záhrade alebo temperovanom skleníku.
Aký stav ochrany je doložený pre Cleistocactus winteri?
Celosvetové hodnotenie z roku 2010, uverejnené v roku 2013, ho zaraďovalo medzi ohrozené druhy s klesajúcou populáciou. Záznam upozorňuje, že toto hodnotenie treba aktualizovať.
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.