Sweet autumn clematis (Clematis terniflora, )


+31© fotografia
- fotografia 1 — (c) Michael J. Papay, some rights reserved (CC BY), uploaded by Michael J. Papay · cc-by · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Daniel Atha · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Carrie Seltzer · cc0 · iNaturalist
Clematis terniflora (Clematis terniflora DC., 1817) je polodrevnatá liana čeľade Ranunculaceae pochádzajúca z Číny, Kórey a Japonska. V USA ju koncom 19. storočia zaviedli ako okrasnú rastlinu a následne tam vo veľkom splanela. Koncom leta vytvára metliny voňavých bielych kvetov, keď už väčšina záhradných plamienkov odkvitla.
Čítať ďalejSweet autumn clematis, Sweet autumn virginsbower, Yam-leaved clematis a Senninsō
Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.
Plné slnko až polotieň



© fotografia
(c) Michael J. Papay, some rights reserved (CC BY), uploaded by Michael J. Papay · cc-by
Daniel Atha · cc0
Carrie Seltzer · cc0
Taken Sep 12, 2018 by Lisa J (cc-by-sa)
Taken Oct 31, 2018 by Lisa J (cc-by-sa)
Taken Aug 27, 2021 by Rita Rita (cc-by-sa)
Taken Aug 13, 2022 by Luna Cinder (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Podľa POWO/WCVP pôvodný areál zahŕňa Čínu vrátane provincie Če-ťiang, odkiaľ pochádza typový zber, Kóreu, Japonsko až po súostrovie Nansei a ruský Ďaleký východ. Po zavedení do záhrad USA koncom 19. storočia splanela vo viacerých východných a stredozápadných štátoch, kde ju považujú za inváznu. Pre metropolitné Francúzsko taký status nie je publikovaný; zostáva tam zberateľskou rastlinou.
- Pôvodná4
- Invázna1
- Čína
- Kórea
- Japonsko
- Východné Rusko
- USA (východ a Stredozápad)
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Clematis terniflora (Clematis terniflora DC., 1817) je prijatý druh rodu Clematis z čeľade Ranunculaceae. POWO/WCVP používa toto meno pre lianu opísanú podľa čínskych zberov. Jej pôvodný areál siaha od Číny cez Kóreu a Japonsko po ruský Ďaleký východ. 1 2
Druhové meno terniflora odkazuje na kvety zoskupené po troch vo vrcholíkoch tvoriacich metliny. Anglické meno sweet autumn clematis zdôrazňuje vôňu a neskoré kvitnutie v porovnaní s inými záhradnými plamienkami. 4 3
Do Spojených štátov sa dostala koncom 19. storočia ako okrasná rastlina a následne sa tam výrazne naturalizovala. Viaceré štáty na východe a Stredozápade ju dnes označujú za inváznu. V metropolitnom Francúzsku porovnateľný status nie je publikovaný a zostáva zberateľskou popínavou rastlinou. 5 6
Poznávacie znaky
Polodrevnaté výhonky tejto rýchlo rastúcej liany sú zelené, holé a majú priemer približne 7 mm. O opory sa zachytávajú ovíjavými listovými stopkami. Rastlina za jedinú sezónu dokáže zakryť mrežu, plot alebo susedný ker. 6 4
Perovito zložené listy tvorí tri až sedem lístkov, najčastejšie päť. Sú vajcovité, holé a dlhé 3 až 5 cm. Veľmi mladé rastliny môžu mať zúbkatý okraj lístkov, ale v dospelosti sa mení na celistvý, bez výrazných zubov; tento znak pomáha pri odlišovaní mladých plamienkov. 6 4
Biele kvety sa otvárajú koncom leta, často od augusta do septembra. Vrcholíky s tromi kvetmi vytvárajú široké koncové a pazušné metliny. Kvet s priemerom 2 až 3 cm má štyri nahor smerujúce korunné kališné lístky a nemá pravé korunné lupienky. Výrazná vôňa ho odlišuje od väčšiny pestovaných druhov. 3 4
Užitočná taxonómia
Platné prijaté meno je Clematis terniflora DC., publikované v roku 1817. Clematis recta subsp. terniflora (DC.) Kuntze je homotypické synonymum založené na rovnakom nomenklatorickom type. 1
Americký záhradnícky obchod dlho používal meno Clematis paniculata Thunb.. POWO ho dnes hodnotí ako nelegitímne a nesprávne vzťahované na Clematis terniflora. Pravý Clematis paniculata J.F.Gmel. je odlišný novozélandský druh, ktorý neoznačuje túto ázijskú rastlinu. 1
Synonymum Clematis dioscoreifolia H.Lév. & Vaniot objasňuje anglické meno yam-leaved clematis: prirovnáva listy k jamu rodu Dioscorea. Pri neistom obchodnom označení pomáha prijaté vedecké meno spolu s celistvým okrajom dospelých lístkov. 1 6
Stanovište a rozšírenie
V prirodzených lokalitách obsadzuje lesné okraje, svahové kroviny, pahorkatinné lúky aj pobrežné skalnaté miesta. V Číne, Kórei a Japonsku vystupuje od hladiny mora približne do 800 m nadmorskej výšky. 7
Zo záhrad v USA, kam bola zavedená koncom 19. storočia, unikla na lesné okraje, okraje ciest a brehy vo viacerých východných a stredozápadných štátoch. Atlas of Florida Plants ju uvádza v kategórii II inváznych rastlín. Tá označuje rastliny prenikajúce do pôvodných spoločenstiev, ktoré ich ešte nenahradili. 5 6
Pre metropolitné Francúzsko nie je publikované zaradenie Clematis terniflora medzi invázne rastliny; naďalej sa tam pestuje v záhradách. Kategória II patrí severoamerickému kontextu zavedenia, nie pôvodnému areálu ani francúzskym zbierkam. 5
Životný cyklus a kvitnutie
Trváca opadavá liana na jar rýchlo rastie a podľa podnebia kvitne koncom leta, spravidla od augusta do septembra. Kvety sa tvoria na tohtoročnom dreve. Jarný rez preto podľa opisu môže odstrániť budúce puky a vysvetliť vynechané kvitnutie. 4 6
Odkvitnutý kvet vytvorí drobnú suchú nažku s dlhou páperistou čnelkou, ktorá uľahčuje šírenie vetrom. Hodvábne súplodia bývajú viditeľné dlho po opade listov, podobne ako pri iných plamienkoch s páperistými plodmi. 4
Rozmnožovanie umožňuje výsev, polodrevnaté odrezky koncom jari alebo zimné potápanie stoniek. Čerstvé semená klíčia rýchlejšie než skladované. Pri uchovávaní v zbierke tak možno cielene riadiť množenie namiesto ponechania samovýsevu. 7
Dobre zakorenená rastlina znáša v koreňovej časti mrazy približne do −20 °C. Uvádzané zóny odolnosti USDA 5 až 9 vysvetľujú jej pestovanie v kontinentálnych aj miernych záhradách. 4
Využitie, jedlosť a toxicita
Ako okrasná popínavá rastlina zakrýva mreže, ploty alebo staré múry. Voňavé kvitnutie prichádza v čase, keď už mnohé iné liany nekvitnú. RHS ju zaraďuje medzi bujné rastliny pre záhrady mierneho pásma a výslovne upozorňuje na riziko pri kontakte s pokožkou. 3
Etnobotanické záznamy spomínajú mladé výhonky alebo puky vo východnej Ázii konzumované po dlhom varení. Taká úprava čiastočne neutralizuje dráždivé zlúčeniny typické pre rod, ale tento údaj nie je všeobecným odporúčaním na konzumáciu. 7
NC State Extension hodnotí Clematis terniflora ako silno jedovatú, s protoanemonínom ako účinnou látkou. Po požití spôsobuje bolesť a vredy v ústach aj tráviace ťažkosti u psov, mačiek a koní. Šťava u citlivých ľudí vyvoláva dermatitídu, preto je pri manipulácii odôvodnené používanie rukavíc. 6 8
Bujnosť, regulácia a invázny status
Vo francúzskych záhradách sa cení rýchle zakrytie nevzhľadnej opory a neskorá voňavá záplava kvetov. Bujnosť však vyžaduje každoročný rez, aby výhonky nezadusili susedný ker. 3
Mimo pôvodného areálu môže rovnaký rast predstavovať doložený problém. NC State Extension druh uvádza ako invázny a pre dotknuté severoamerické záhrady odporúča pôvodný Clematis virginiana ako menej problematickú alternatívu. 6
Bez územného zdroja nemožno tento druh označiť za invázny vo Francúzsku; kategória II zostáva floridským hodnotením. V severoamerických oblastiach zavedenia pomáha vyhľadávanie a odstraňovanie samovoľných semenáčikov pred plodením obmedziť šírenie do susedných živých plotov. 5 6
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Clematis terniflora DC. (botanický záznam)
- International Plant Names Index, Clematis terniflora DC. (botanický záznam)
- Royal Horticultural Society, Clematis terniflora - Sweet autumn clematis (botanický záznam)
- Missouri Botanical Garden Plant Finder, Clematis terniflora (botanický záznam)
- Atlas of Florida Plants, Clematis terniflora (botanický záznam)
- NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Clematis terniflora (botanický záznam)
- Plants For A Future, Clematis terniflora (botanický záznam)
- ASPCA, Clematis záznam o toxicite
Časté otázky
Pochádza Clematis terniflora z Francúzska?
Nie. POWO/WCVP uvádza pôvodný areál v Číne, Kórei, Japonsku a na ruskom Ďalekom východe. Vo Francúzsku sa pestuje ako zberateľská rastlina bez publikovaného invázneho statusu.
Prečo sa tento plamienok označuje za invázny?
Po zavedení do USA koncom 19. storočia vo veľkom splanela na východe a Stredozápade. Florida Plant Atlas ju zaraďuje do kategórie II: preniká do pôvodných rastlinných spoločenstiev, ale zatiaľ ich nenahradila.
Je Clematis terniflora jedovatá?
Áno. NC State Extension ju zaraďuje medzi silno jedovaté rastliny s dráždivým protoanemonínom. Po požití spôsobuje bolesť a vredy v ústach; šťava u citlivých ľudí vyvoláva kontaktnú dermatitídu.
Ako odlíšiť Clematis terniflora od pôvodných severoamerických plamienkov?
NC State uvádza Clematis virginiana ako menej problematickú pôvodnú alternatívu. Lístky Clematis terniflora majú v dospelosti celistvý okraj, kým mladé rastliny ho často majú zúbkatý. Tento znak treba potvrdiť ďalšími znakmi.
Prečo sa pri tejto rastline objavuje meno Clematis paniculata?
Americké záhradníctva ju dlho predávali ako Clematis paniculata Thunb., čo je podľa POWO nelegitímne meno. Pravý Clematis paniculata J.F.Gmel. je iný druh z Nového Zélandu.
Dajú sa jesť mladé výhonky Clematis terniflora?
Niektoré etnobotanické zdroje spomínajú príležitostnú konzumáciu mladých výhonkov či pukov vo východnej Ázii po dlhom varení. Toto použitie neruší upozornenia na jedovatosť surovej šťavy.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.

