Butterfly pea (Clitoria ternatea, L. 1753)

Clitoria ternatea je bylinná popínavá rastlina z čeľade bobovité (Fabaceae), pestovaná pre kobaltovomodré kvety s bielym stredom a prírodné farbivo do jedál a nápojov juhovýchodnej Ázie. Prívlastok ternatea odkazuje na indonézsky ostrov Ternate, ktorý Linné považoval za jej pôvodné územie; podľa Kew však pochádza z tropickej a južnej Afriky a z Arabského polostrova. Pre ľudí a hlavné domáce zvieratá sa nepovažuje za toxickú. Je prísne tropická a v miernom podnebí sa pestuje ako letnička.

Čítať ďalej
Vedecký názovClitoria ternatea
RodClitoria
RadFabales

Butterfly pea a Blue pea

Identita
Toxicita
Netoxická pre mačky, psy a ľudí
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Typ listov
Polostálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
KapverdyKeňaSaudská Arábia
Biotop
Lúky, savany, otvorené lesné okraje, kroviny, brehová vegetácia a narušené stanovištia
Sezónnosť
Kvitnutie
LetoJeseň
Zber
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
8/10
Čas dozrievania
Kvitne 7–11 týždňov po výseve; struky dozrievajú 8–10 týždňov po kvitnutí
Rozmnožovanie
Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Stredná, tenká stonka potrebuje pevnú oporu alebo mrežu
Vlhkosť
50–80 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Priepustná pôda, Vápenatá pôda, Íl, prach alebo piesok
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.

Plné slnko, vo veľmi horúcom podnebí znáša mierny tieň
Interiér
Veranda, Vykurovaný skleník
Exteriér
Záhon na plnom slnku, Opora s tyčou
Kvetináče
Kvetináč s opornou tyčou, Nádoba
Vzhľad
Výška300–600 cmŠírka90–180 cm
Listy
Zelená
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — listy 1
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — listy 2
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — listy 3
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — listy 4
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — listy 5
Kvety
ModráBielaRužováVeľkosť4–5 cm
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kvety 1
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kvety 2
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kvety 3
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kvety 4
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kvety 5
Plody
ZelenáHnedáVeľkosť5–8 cm
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — plody 1
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — plody 2
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — plody 3
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — plody 4
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — habitus 1
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — habitus 2
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — habitus 3
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — habitus 4
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
Zelená
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kôra 1
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kôra 2
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kôra 3
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kôra 4
Clitoria ternatea: pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

POWO uznáva pôvodný areál na Kapverdách, v tropickej a južnej Afrike a na Arabskom polostrove. Prívlastok ternatea podľa ostrova Ternate dlho vyvolával predstavu ázijského pôvodu. Do Ázie však bola rastlina introdukovaná až neskôr a následne splanela v celom tropickom páse.

  • Pôvodná3
  • Introdukovaná1
  • Invázna2
  • Kapverdy
  • Keňa
  • Saudská Arábia
  • India
  • Havaj
  • Austrália

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Clitoria ternatea (Clitoria ternatea L., 1753) je bylinná popínavá rastlina z čeľade Fabaceae. Na celom svete sa pestuje pre výrazné kobaltovomodré kvety s bielym alebo žltým stredom; v angličtine sa označuje aj ako Butterfly pea alebo Blue pea. 1 2

Pomenovanie rodu Clitoria priamo vychádza zo slova klitoris. Poľskému prírodovedcovi Jakóbovi Breynovi pripomínal kvet ľudskú vulvu a už v roku 1678 opísal rastlinu ako Flos clitoridis ternatensibus, teda klitorisový kvet z Ternate. Meno vyvolalo v 19. storočí spor o slušnosť; kritizoval ho aj James Edward Smith v roku 1807. 7

Druhový prívlastok ternatea odkazuje na Ternate, ostrov v indonézskych Molukách, ktorý Linné považoval za kolísku druhu. Tento zemepisný odkaz je zavádzajúci: POWO uvádza pôvod v tropickej a južnej Afrike, na Kapverdách a na Arabskom polostrove, nie v juhovýchodnej Ázii. 1

Poznávacie znaky

Tenká ovíjavá stonka sa šplhá alebo plazí na vzdialenosť 3 až 6 m. Rýchly rast umožňuje pokryť mrežu počas jedinej sezóny. Striedavé zložené listy majú 5 až 9 lístkov, elipsovitých až vajcovitých a širokých niekoľko centimetrov. 3 4

Jednotlivé kvety alebo dvojice kvetov vyrastajú v pazuchách listov a dosahujú priemer 4 až 5 cm. Výrazne modrá pavéza, pri záhradníckych selekciách aj biela alebo ružová, má charakteristický biely či žltý stred. 2 4

Podobne ako pri príbuznom rode Centrosema je kvet resupinátny, teda otočený skrútením kvetnej stopky. Pavéza, najväčšia časť kvetu, sa preto ocitá dolu namiesto vzpriamenej polohy na vrchole ako pri väčšine bobovitých. Tento znak pomáha vylúčiť zámenu s bežným hrachovým kvetom aj pri pohľade z diaľky. 7

Plochý struk sa po kvitnutí vyvíja 8 až 10 týždňov. V zrelosti sa prudko otvára a vymršťuje semená, čo vysvetľuje rýchle zdomácňovanie mimo pestovaných plôch. 3

Užitočná taxonómia

Meno Clitoria ternatea L. prijíma POWO v rode zahŕňajúcom niekoľko desiatok popínavých aj vzpriamených druhov čeľade Fabaceae. Pod týmto prijatým menom boli opísané viaceré formy: varieta alba Berhaut má biele kvety, forma flaviflora Chiov. žltkasté kvety a varieta angustifolia Hochst. ex Baker f. užšie listy než typická rastlina. 1

Všetky uvedené formy patria k jedinému botanickému druhu. Prijaté meno Clitoria ternatea je preto spoľahlivejším určovacím bodom než farba kvetov, ktorá sa mení podľa záhradníckeho výberu. 1

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný výskyt uznávaný POWO zahŕňa Kapverdy, tropickú a južnú Afriku a Arabský polostrov. Rastlina osídľuje lúky, otvorené lesné okraje, kroviny a brehovú vegetáciu. 1 3

Dávna introdukcia do juhovýchodnej Ázie predchádzala rozšíreniu do celého tropického pásma. Na Havaji sa rastlina udomácnila už v roku 1871; dnes rastie v Indii, Thajsku, Malajzii, Austrálii aj vo veľkej časti tropickej Ameriky. Podľa oblasti má postavenie pestovanej až inváznej rastliny. 5

Rozširovanie prináša aj ekologické riziko. Hodnotenie PIER pre tichomorské ostrovy jej pripisuje rizikové skóre 9 z 10 pre schopnosť obsadzovať brehy, okolie jazierok a narušené plochy na úkor miestnej flóry. 5

Životný cyklus a rozmnožovanie

Semená po skarifikácii tvrdého osemenia klíčia za 3 až 6 dní. Krátky čas podporuje rovnomerné vzchádzanie pri spoločnom výseve k mreži. Kvitnutie nastupuje 7 až 11 týždňov po výseve, takže rýchly cyklus umožňuje pestovať druh ako letničku v miernom podnebí. 3

V tropickom podnebí rastie ako trvalka, ale pri poklese pod 0 °C ju mráz usmrtí; mimo trópov sa preto pestuje ako letnička. Ako bobovitá rastlina viaže vzdušný dusík v koreňovej symbióze s pôdnymi baktériami. To podporuje rast na chudobných substrátoch a vysvetľuje využitie na zelené hnojenie aj ako krmoviny. 4 3

Opeľovanie zabezpečuje dostatočne ťažký hmyz, najmä včely, ktorých hmotnosť otvorí otočený kvet. Zrelý plochý struk sa potom prudko rozovrie a odhodí semená do vzdialenosti od materskej rastliny. Tento mechanizmus uľahčuje zdomácnenie mimo pôvodného areálu. 3

Využitie a riziká

Modré kvety slúžia najmä ako prírodné potravinárske farbivo. Ich antokyány farbia ryžu, nápoje a pečivo juhovýchodnej Ázie vrátane malajzijskej modrej ryže nasi kerabu; podľa kyslosti kvapaliny menia farbu na fialovú alebo ružovú. Americká FDA v roku 2025 rozšírila povolené použitie extraktu z kvetov ako farbiacej prísady, okrem iného na cereálie, krekry a čipsy. 8 6

Pletivá obsahujú aj cyklotidy, drobné cyklické peptidy s doloženou insekticídnou aktivitou, ktoré rastlinu prirodzene chránia pred niektorými škodcami. V tradičnej ajurvéde sa kvet pod sanskritským názvom aparajita spája s pamäťou a duševnou jasnosťou. Preháňavo a močopudne pôsobiaci koreň patrí iba do tradičného používania pod dohľadom. 8 3

Pre mačky, psy a ľudí sa druh považuje za netoxický; pri koňoch zostáva status neistý pre chýbajúce publikované údaje. Pri pestovaní ho môžu napádať roztočce, molice, antraknóza a bakteriálna mäkká hniloba. 9 4

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícky výber mení predovšetkým farbu a stavbu kvetov. V ponuke osiva sa nachádza Double Blue s nadpočetnými lupienkami aj biele a ružové formy, ktoré samy osebe nepredstavujú odlišné botanické variety. 2

Anglické meno butterfly pea sa používa aj pre severoamerické Centrosema virginianum. Táto bobovitá rastlina má tiež otočený kvet, ale pavéza je plochá namiesto vydutej. Dlhý ostrohovitý kališný lístok vysvetľuje názov spurred butterfly pea. 7

Ďalšou podobnou rastlinou je severoamerická Clitoria mariana z toho istého rodu. Jej kvet visí s pavézou smerom nadol, zatiaľ čo pri Clitoria ternatea sa opisuje vzpriamená. Na rozlíšenie týchto troch popínavých druhov je úplné vedecké meno spoľahlivejšie než spoločné anglické pomenovanie butterfly pea. 7

Hlavné zdroje

Časté otázky

Pochádza Clitoria ternatea z Ázie?

Nie, hoci prívlastok ternatea odkazuje na indonézsky ostrov Ternate. POWO uvádza tropickú a južnú Afriku a Arabský polostrov. V juhovýchodnej Ázii ide o dávno introdukovanú a zdomácnenú rastlinu.

Je Clitoria ternatea jedovatá pre mačky a psy?

Rastlina sa neuvádza ako toxická pre mačky, psy ani ľudí. Pri koňoch zostáva status neistý pre nedostatok publikovaných údajov.

Prečo modrý kvet Clitoria ternatea v nápoji sfialovie?

Antokyány zodpovedné za modrú farbu reagujú na pH kvapaliny. Kyslá šťava, napríklad citrónová, mení farbu z modrej na fialovú až ružovú. Tento jav sa využíva v nápojoch juhovýchodnej Ázie.

Dá sa Clitoria ternatea pestovať celoročne vonku v miernom podnebí?

Nie, mráz ju usmrtí. Pestuje sa ako letnička vysievaná každú jar alebo v nádobe, ktorá sa na zimu prenesie do vykurovanej zimnej záhrady či skleníka.

S ktorými rastlinami sa Clitoria ternatea zamieňa?

Najčastejšie s Centrosema virginianum, ktoré má plochú pavézu a ostrohu, a s Clitoria mariana, ktorej kvet má pavézu sklonenú nadol namiesto vzpriamenej polohy.

Prečo sa rod volá Clitoria?

Prírodovedec Jakób Breyne opísal kvet už v roku 1678 ako Flos clitoridis ternatensibus pre podobnosť s ľudskou vulvou. Viacerí botanici 19. storočia potom toto pomenovanie kritizovali ako neslušné.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.