Blue passionflower (Passiflora caerulea, L. 1753)

Identita

Passiflora caerulea (Passiflora caerulea L.) je prijatý druh čeľade Passifloraceae. Podľa POWO je pôvodná od Bolívie cez Brazíliu po sever Argentíny; IPNI spája jej meno s dielom Species Plantarum z roku 1753. ^{1 3}

Prívlastok caerulea odkazuje na modré vlákna kvetu. Francúzske passiflore bleue a passiflore bleuâtre pomenúvajú ten istý druh. Anglické Blue passionflower a Bluecrown passionflower zdôrazňujú farebnú korunku v strede kvetu; používajú sa aj Common passion flower a Flower of the five wounds. ^{5 6}

Botanická totožnosť tohto druhu je dôležitá: Passiflora caerulea sa nedá zamieňať s celým rodom Passiflora, s Passiflora edulis ani s Passiflora incarnata. Ich plody, odolnosť proti chladu, využitie a toxicita sa neprekrývajú. ^{2 7}

Poznávacie znaky

Rýchlorastúca trváca liana podľa NC State dosahuje podľa opory 3 až 12 m. Má úponky, striedavé listy a opadavé až poloopadavé olistenie. Úponky sa ovíjajú okolo drôtov či pletiva, k holému múru sa neprilepia. ^{4 5}

Najvýraznejším znakom je kvet veľký 6 až 10 cm: biele až ružovkasté okvetné lístky, korunka modrých, bielych a tmavofialových vlákien a nápadných päť tyčiniek s troma čnelkami. Toto usporiadanie vysvetľuje náboženskú symboliku spojenú s kvetom utrpenia Krista. ^{4 6}

Lesklé lysé listy bývajú päťlaločné, niekedy majú tri, sedem alebo deväť lalokov. NC State uvádza aj zelené, neskôr žlté až oranžové vajcovité plody s dužinou okolo semien. ^{4 5}

Pestovanie na mreži

Na bohaté kvitnutie potrebuje slnko, teplo a tenkú oporu. NC State uvádza plné slnko až polotieň, priepustnú až mierne vlhkú pôdu a zóny USDA 6 až 10. V kontinentálnych podmienkach Slovenska treba rozlišovať mierne, chránené polohy pri teplom múre od chladnejších stanovíšť. Uvedené zóny nie sú zárukou prezimovania v každej záhrade; ochrana bázy sama osebe nezaručí prežitie studenej zimy. Na chladnejších miestach je vhodné uvažovať o pestovaní v nádobe s ochranou pred zimným chladom. Pergola, pletivo alebo mreža poskytujú oporu počas rastu. ^{4 8}

Úrodný substrát musí dobre odvádzať vodu. V záhone pravidelné letné polievanie podporuje kvitnutie; v nádobe treba pre obmedzený objem pôdy vodu dopĺňať častejšie. V zime sa polievanie obmedzuje a koreňový krčok nesmie zostať premočený. ⁴

Rozhodujúcim detailom je tenká opora. Úponky uchopia drôt, pletivo, oko siete alebo úzku mrežu, po širokej doske sa však zošmyknú a na hladkú omietku sa neprichytia. Pri fasáde preto treba pripraviť sieť opôr ešte pred rastom dlhých letných výhonkov. ^{4 5}

Rez pomáha usmerniť bujný rast. Voľne rastúca liana rýchlo pokryje oporu, zamotá sa a vytvára nadbytočné stonky. Skrátenie na konci zimy, odstránenie namrznutého alebo slabého dreva a vedenie nových výhonkov spriehľadňuje kvitnúci porast. ^{5 8}

Na hranici zimnej odolnosti môže olistenie vyvolať mylný dojem vždyzelenosti. Po miernej jeseni ostáva rastlina zelená, no po neveľkom ochladení môže listy náhle zhodiť. Pri chránenej báze a dobrom odtoku vody môže rastlina znovu vyrašiť, nemožno to však sľúbiť po každej kontinentálnej zime. Pri pestovaní v nádobe treba zimnú ochranu plánovať pre celú rastlinu vrátane koreňového priestoru a zároveň obmedziť polievanie. ^{4 5}

Plody a zámeny

Dozretý plod Passiflora caerulea sa opisuje ako jedlý, ale mdlý. To neplatí pre listy ani stonky a nemožno ho zamieňať s predávanou marakujou, pochádzajúcou najmä z Passiflora edulis. ^{4 5}

Pri liečebnom využití dochádza k zámenám s Passiflora incarnata. POWO síce pri P. caerulea uvádza environmentálne, liečebné aj potravinové využitie, jednotlivé druhy, ich časti a dávky však nie sú zameniteľné. ^{1 4}

Bielokvetá forma Constance Elliott patrí k Passiflora caerulea. Jej pestovateľské vlastnosti treba posudzovať osobitne; bez uvedenia kultivaru sa meno Passiflora caerulea vzťahuje na modrokvetý druh. ^{4 5}

Rozšírenie a obozretnosť

Záznam POWO zahŕňa pôvodný výskyt v Bolívii, Brazílii, Paraguaji a severnej Argentíne. Uvádza aj početné zavlečenia, napríklad do Španielska, Talianska, Veľkej Británie, Kalifornie, na Havaj a do viacerých subtropických oblastí. ^{1 2}

Bujnosť rastliny vyžaduje pozornosť. Wikipédia uvádza invázne správanie v niektorých teplých podmienkach. Tento údaj neurčuje invázny ani právny status druhu na Slovensku. Pri pestovaní treba sledovať množstvo stoniek, výmladky a zamotávanie na opore; pri rozhodovaní o prezimovaní navyše zohľadniť miestnu zimnú klímu. ^{5 8}

Obmedzeniu prerastania pomáha včas pripravená opora. Nevhodné je zmiešať ju s ďalšou veľmi bujnou lianou; rez má predísť tomu, aby úponky zviazali viaceré rastliny dohromady. ⁴

Na sezónnu zelenú clonu je vhodná, do malého truhlíka s nedostatkom priestoru však nie. Jej sila vyžaduje výživnú pôdu a pri pestovaní mimo záhona hlbokú nádobu. Rast je vhodné cielene viesť ako záves, po pergole alebo po mreži. ^{4 8}

Toxicita

NC State označuje Passiflora caerulea za rastlinu so stredne závažným rizikom pre mačky, psy, kone, deti a ľudí. Uvedenými toxickými látkami sú kyanogénne glykozidy v listoch a stonkách. ⁴

Po požití sa uvádzajú silné nevoľnosti, vracanie, ospalosť a epizódy nepravidelného srdcového rytmu. Rastlinu preto treba držať mimo dosahu zvierat obhrýzajúcich liany, hoci zrelý plod sa opisuje ako jedlý. ⁴

Bezpečnostné zhrnutie si vyžaduje rozlišovanie častí: zrelý plod je málo chutný, ale jedlý, vegetatívne časti sa nekonzumujú. V prítomnosti zvierat a detí sa s touto okrasnou lianou zaobchádza ako s jedovatou rastlinou vzhľadom na kyanogénne glykozidy v listoch a stonkách. ^{4 5}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Passiflora caerulea L.
• World Flora Online, Passiflora caerulea
• International Plant Names Index, Passiflora caerulea L.
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Passiflora caerulea
• Wikipedia EN, Passiflora caerulea
• Wikipédia FR, Passiflora caerulea
• Wikidata, Passiflora caerulea
• Royal Horticultural Society, Passiflora caerulea