Maypop (Passiflora incarnata, L. 1753)

Identita

Passiflora incarnata (Passiflora incarnata L., 1753), v angličtine známa aj ako Maypop, je prijatý druh z čeľade Passifloraceae. Podľa POWO pochádza zo strednej a východnej časti Spojených štátov až po Bermudy. IPNI spája meno s Linného dielom Species Plantarum z roku 1753. Liana s úponkami dorastá za sezónu do 6 m. Mráz v zime zničí jej nadzemnú časť a na jar vyrastá od bázy nanovo, na rozdiel od tropických poloopadavých príbuzných. ^{1 2}

Anglické pomenovanie maypop odkazuje na suché puknutie zrelého plodu pri rozšliapnutí, nesúvisí s jarným kvitnutím. Názvy Purple passionflower a True passionflower označujú ten istý druh, ktorý európsky a britský liekopis uvádzajú ako mierne sedatívum. V miernom podnebí patrí medzi fytoterapeuticky najlepšie zdokumentované mučenky. Medzi ďalšie anglické mená patria Wild apricot a Wild passion vine. ^{6 4}

Pri nákupe rastliny treba odlíšiť Passiflora incarnata od Passiflora caerulea a Passiflora edulis. Hoci sa všetky predávajú ako mučenky, líšia sa odolnosťou voči chladu, zimným správaním aj rizikami pri požití. ⁸

Poznávacie znaky

Striedavé listy tejto bylinnej liany sú dlaňovité a trojlaločné, dlhé 6 až 15 cm, s dvoma nektáriami pri báze stopky. Pazušné úponky sa ovíjajú okolo tenkých opôr, drôtu, pletiva alebo plota. ^{6 3}

Kvet odlíši Passiflora incarnata od Passiflora caerulea spoľahlivejšie než tvar listov. Má priemer 5 až 8 cm, päť korunných a päť kališných lístkov v modrastobielej farbe a strapkatú pakorunku bielych a purpurových vlákien. Päť tyčiniek a tri čnelky uprostred kvetu podnietili kresťanský výklad symboliky umučenia Krista u misionárov v 17. storočí. ^{4 9}

Vajcovitá bobuľa nazývaná maypop meria 4 až 7 cm, približne ako slepačie vajce. Od júla do októbra dozrieva zo zelenej do žltooranžovej farby. Missouri Botanical Garden vysvetľuje názov puknutím rozšliapnutého plodu, bez súvislosti s mesiacom máj. ^{4 3}

Užitočná taxonómia

Passiflora incarnata je typovým druhom rodu Passiflora, určeným Linném už v prvom vydaní Species Plantarum. K dôležitým botanickým synonymám patria:

• Granadilla incarnata (L.) Medik., synonymum
• Passiflora incarnata var. major Sweet, historická varieta
• Passiflora incarnata var. integriloba DC., synonymum variety
• Passiflora incarnata f. alba Waterf., bielokvetá forma
• Passiflora keri Spreng., synonymum
• Passiflora rigidula J.Jacq., synonymum

V predaji sa takmer vždy používa meno Passiflora incarnata. Varieta major s väčšími plodmi a bielokvetá forma alba zostávajú skôr botanickými zaujímavosťami než bežnými záhradníckymi voľbami. ^{1 2}

Stanovište a ekológia

Stredná a východná časť Spojených štátov spolu s Bermudami tvoria pôvodný areál podľa POWO. PFAF uvádza slnečné piesčité kroviny, polia, okraje ciest a živé ploty. Passiflora incarnata neznáša hustý tieň. ^{1 5}

Kvety navštevujú predovšetkým dreváre a čmele, takmer jediný hmyz dostatočne ťažký na spustenie opeľovacieho mechanizmu. Ak chýbajú, rastlina síce bohato kvitne, ale tvorba plodov výrazne klesá. ⁶

Húsenice motýľa Gulf Fritillary sú výlučne viazané na túto hostiteľskú rastlinu; pre Variegated Fritillary ide o jedného z viacerých hostiteľov. Ohryzené listy preto nemusia znamenať chorobu. ⁶

Životný cyklus a pestovanie

Zimné správanie odlišuje bylinnú Passiflora incarnata od poloopadavej Passiflora caerulea. Po prvom mraze nadzemná časť úplne odumiera a od bázy vyrastá v apríli až máji. Vo francúzskom Île-de-France znesie v priepustnej pôde teploty blízke −20 °C, podstatne nižšie než Passiflora caerulea, citlivá už na prvé mrazíky. Spiacu bázu rastliny preto nemožno automaticky považovať za odumretú. ^{9 3}

Odolnosť v zónach USDA 5 až 9 uvádzajú NC State Extension a Missouri Botanical Garden. Odporúčajú plné slnko až polotieň a obyčajnú priepustnú pôdu; po zakorenení rastlina dobre znáša sucho. ^{3 4}

Plazivé korene vytvárajú výmladky okolo pôvodnej rastliny, čo Missouri Botanical Garden opisuje ako agresívny rast. Bariéra proti podzemnému šíreniu alebo pravidelné vytrhávanie výmladkov obmedzí obsadzovanie spoločného záhona. ⁴

Využitie a fytoterapia

Surový zrelý plod sa konzumuje aj v želé. PFAF spomína mladé listy a kvety tepelne upravené ako zeleninu. Tento tradičný spôsob nemožno zamieňať s konzumáciou surových nezrelých častí, ktorá sa neodporúča. ⁵

Sušená nadzemná časť Passiflora incarnata je mierne sedatívum, uvedené v európskom a britskom liekopise pri úzkosti a nespavosti. Prehľad z roku 2013 citovaný vo Wikipédii uvádza dobrý bezpečnostný profil pri skúmaných dávkach, no aj zdokumentované interakcie so sedatívami, antikoagulanciami a inhibítormi monoaminooxidázy. ⁶

Fytoterapeutické využitie sa týka štandardizovaných suchých extraktov, nie čerstvých listov zo záhrady. NC State zaraďuje čerstvé listy a stonky medzi stredne toxické časti; farmaceutický prípravok preto nemožno stotožniť so surovou rastlinou. ³

Toxicita a zámeny

Pre čerstvé listy a stonky NC State Extension uvádza strednú toxicitu u mačiek, psov, koní, detí a citlivých dospelých. Súvisí s kyanogénnymi glykozidmi. Po požití sa uvádza silná nevoľnosť, vracanie, ospalosť a možné poruchy srdcového rytmu. ³

Zrelý plod Passiflora incarnata tejto toxicite nepodlieha a zostáva hlavným potravinárskym využitím. Čerstvé listy a stonky majú byť mimo dosahu zvierat, ktoré liany obhrýzajú. ^{5 3}

V teréne sa tento druh zamieňa najmä s modrastejšou poloopadavou Passiflora caerulea a s Passiflora lutea, malou pôvodnou mučenkou s nenápadnými žltozelenými kvetmi. Pred liečebným či potravinárskym využitím je úplné vedecké meno spoľahlivejšie než všeobecný názov mučenka. ^{8 7}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Passiflora incarnata L.
• International Plant Names Index, Passiflora incarnata L.
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Passiflora incarnata
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Passiflora incarnata
• Plants For A Future, Passiflora incarnata
• Wikipedia EN, Passiflora incarnata
• Wikipedia FR, Passiflora incarnata
• Wikidata, Passiflora incarnata
• Jardins de France, symbolika kvetov mučenky