Mučenka jedlá (Passiflora edulis, Sims 1818)

Identita

Mučenka jedlá (Passiflora edulis Sims, 1818) je trváca liana z čeľade Passifloraceae. Pomocou pazušných úponkov vystupuje do výšky 5 až 10 m a plody dozrievajú približne 80 dní po odkvitnutí. Názvy spojené s umučením Krista vychádzajú z kresťanského výkladu kvetu: okolo roku 1700 misionári v Brazílii videli vo vláknach pakorunky tŕňovú korunu a v tyčinkách päť rán. Rastlinu pomenovali flor das cinco chagas, kvet piatich rán. ³

Plod sa nazýva marakuja. Slovo prešlo z tupijského murukuiá cez brazílsku portugalčinu; názov granadilla pochádza zo španielskeho označenia malého granátového jablka a odkazuje na dužinu plnú semien. Druhové meno edulis znamená jedlý a odlišuje túto rastlinu od mnohých mučeniek bez potravinárskeho využitia plodov. Medzi zahraničné pomenovania patria Purple granadilla a Lilikoi. ¹

Poznávacie znaky

Báza popínavej stonky drevnatie; mladé výhonky nesú pazušné úponky s červeným až fialovým nádychom. Striedavé listy sú hlboko rozdelené na tri zúbkaté laloky. ³

Z každého uzla vyrastá jednotlivý kvet s priemerom 5 až 9 cm. Päť zelených kališných a päť bielych korunných lístkov dopĺňa fialová báza a pakorunka bielych a fialových vlákien. Obklopuje päť tyčiniek a čnelku s tromi zahnutými ramenami. ³

Guľatý až vajcovitý plod je bobuľa typu pepo s priemerom 4 až 7,5 cm. Fialová forma váži priemerne 35 g, žltá približne 80 g. Hladká kožovitá šupka hrubá 9 až 13 mm chráni oranžovú šťavnatú dužinu s približne 250 hnedými semenami, veľkými 2,4 mm. ³

Užitočná taxonómia

Kew aj svetová databáza GBIF prijímajú meno Passiflora edulis Sims v čeľadi Passifloraceae. ^{1 2} V záhradníckych katalógoch sa objavujú tieto synonymá a historické mená:

• Granadilla edulis (Sims) Ser., synonymum
• Passiflora edulis f. flavicarpa O.Deg., žltoplodá forma
• Passiflora edulis var. pomifera (M.Roem.) Mast., historické meno variety
• Passiflora rubricaulis J.Jacq., synonymum
• Passiflora pomifera M.Roem., synonymum

Na tento druh sa v niektorých starších záhradníckych dielach nesprávne používalo meno Passiflora incarnata. Odtiaľ pochádza časť pretrvávajúcich zámen s týmto odlišným severoamerickým druhom. ¹

Stanovište a rozšírenie

V južnej Brazílii, Paraguaji a severnej Argentíne má mučenka jedlá pôvodný areál. Ako liana rastie na okrajoch a čistinkách vlhkých tropických lesov. ¹

Komerčné pestovanie ju rozšírilo takmer do všetkých tropických a subtropických oblastí sveta. V Spojených štátoch sa pestuje na Floride, Havaji a v Kalifornii, kde má status introdukovaného, nie pôvodného druhu. ^{4 6} Nepôvodný status na Floride potvrdzuje aj Atlas of Florida Plants. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Po niekoľkých mesiacoch rastu začína kvitnutie, ktoré pokračuje celé leto. Žltá forma je samoneplodná a potrebuje opeľovača, kým fialová forma je samoopelivá a môže sa oplodniť vlastným peľom. V Kalifornii zabezpečujú účinné opelenie najmä včely dreváre. ⁴

Od opelenia po dozretie plodu uplynie približne 80 dní. ³ Bez vhodného opeľujúceho hmyzu môže aj bohato kvitnúca rastlina zostať bez plodov; v skleníkoch mierneho pásma ide o častý problém.

Pestovatelia množia mučenku jedlú najmä výsevom, pri ktorom semená vzchádzajú za 2 až 3 týždne, alebo polovyzretými stonkovými odrezkami. Odrezky rýchlejšie zachovajú vlastnosti ustáleného kultivaru.

Využitie a riziká

Kyslastá dužina s pižmovou arómou sa konzumuje čerstvá, ako šťava alebo v omáčkach a poskytuje vitamín C. ⁴ ASPCA nepovažuje zrelý plod za toxický pre mačky, psy ani kone. ⁷

Naproti tomu šupka a šťava nezrelého plodu žltej formy obsahujú kyanogénne glykozidy vrátane prunazínu. Identifikovala ich štúdia v časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry. Ich obsah v zelenej šupke je dôvodom počkať na úplné dozretie; zelenému plodu aj jeho šupke sa treba vyhnúť. ⁸

Medzi závažné choroby tejto liany patria vírusová škvrnitosť, cievna fuzarióza a antraknóza stonky. Prenášajú sa voškami, kontaminovanou pôdou alebo nástrojmi na rez. Zdravý sadivový materiál a dezinfikované nástroje sú základom prevencie, pretože po infikovaní rastliny neexistuje spoľahlivá liečba. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V obchode prevláda fialová forma (P. edulis f. edulis) s menšími, menej kyslými a aromatickejšími plodmi a žltá forma (P. edulis f. flavicarpa) s väčšími plodmi. V Austrálii sa žltá často používa ako podpník pre fialovú. ³

Medzi ustálené produkčné kultivary patria Frederick, Possum Purple a Panama Red, vyberané pre skorosť, odolnosť voči chladu alebo veľkosť plodu.

Pri určovaní treba odlíšiť najmä tieto druhy:

• Passiflora caerulea, často pestovaná okrasná mučenka s modrastejšími kvetmi a nevýraznou chuťou plodu;
• Passiflora incarnata, odolnejší druh s vláknitou strapkatou pakorunkou a menším plodom;
• Passiflora quadrangularis, druh s hranatými stonkami a podstatne väčším plodom.

Červenkasté úponky, hladký plod s tenkou šupkou a bielofialová pakorunka tvoria spoločný určovací súbor znakov mučenky jedlej. Passiflora caerulea, Passiflora incarnata ani Passiflora quadrangularis všetky tri znaky súčasne nemajú. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Passiflora edulis Sims
• GBIF Backbone Taxonomy, Passiflora edulis Sims
• Britannica, fialová marakuja
• Purdue Center for New Crops, Morton, Fruits of Warm Climates, marakuja
• Atlas of Florida Plants, Passiflora edulis
• USDA PLANTS Database, Passiflora edulis (PAED)
• ASPCA, toxické a netoxické rastliny, mučenka
• Chassagne et al. 1996, J. Agric. Food Chem., kyanogénne glykozidy v marakuji