Tamarind (Tamarindus indica, L. 1753)

Identita

Tamarindus indica (Tamarindus indica L., 1753) je jediným druhom monotypického rodu Tamarindus. Táto bôbovitá drevina z čeľade Fabaceae môže rodiť 50–60 rokov a žiť viac než jeden a pol storočia, no neznáša mráz. Epiteton indica zavádza: strom pochádza z tropickej Afriky, zo sudánskeho pásu od Senegalu po východnú Afriku. Do Indie sa dostal dávnou introdukciou pred niekoľkými tisícročiami. ^{1 2}

Názov tamarind pochádza z arabského tamr hindi, doslova „indická datľa“. Výraz opisuje hnedú lepkavú sušenú dužinu, nie skutočný pôvod stromu. Egypťania a Gréci poznali toto ovocie už v 4. storočí pred n. l., dávno predtým, než názov upevnil mylnú predstavu o indickom pôvode. ^{2 3}

Poznávacie znaky

Pomalý rast Tamarindus indica nemá zreteľný koniec: hustá zaoblená koruna bežne dosahuje 12–20 m, výnimočné jedince až 30 m. Sivá drsná a rozpukaná kôra pokrýva pružné konáre, vďaka ktorým je strom mimoriadne odolný voči vetru. ^{2 5}

Perovito zložené listy majú 10–20 párov drobných lístkov, ktoré sa každú noc sklápajú. Ide o nyktinastiu známu pri mnohých bôbovitých rastlinách. Nenápadné žlté kvety s oranžovými alebo červenými prúžkami sú usporiadané v malých strapcoch; pred otvorením majú ružové púčiky. ²

Plodom je sploštený, nepravidelne zakrivený a vydutý struk, v zrelosti škoricovohnedý, dlhý 5–18 cm. Krehká škrupina uzatvára hnedú lepkavú a veľmi kyslú dužinu okolo tvrdých lesklých semien. Po otvorení patrí dužina spolu so zakriveným tvarom struku k najspoľahlivejším znakom druhu. ^{2 3}

Užitočná taxonómia

Prijaté meno Tamarindus indica zahŕňa viacero botanických synoným zo starších opisov, dnes priradených k jedinému druhu:

• Tamarindus occidentalis Gaertn., synonymum
• Tamarindus officinalis Hook., synonymum
• Tamarindus somalensis Mattei, synonymum
• Tamarindus umbrosa Salisb., synonymum
• Tamarindus indica var. emarginata Chiov., synonymum

V rode Tamarindus existuje iba jeden druh, preto je monotypický. Určovanie je tak jednoduchšie než pri početnejších rodoch. Spoľahlivým oporným bodom zostáva prijaté vedecké meno bez zámeny s inou varietou rodu. ^{1 9}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál zaberá sudánsky pás tropickej Afriky, od stromových saván Senegalu po východnú Afriku. Strom rastie na rôznych pôdach, od naplaveného hlinitého materiálu po pórovitý vápenec. Znáša aj slaný morský postrek a rastie tesne pri pobreží. ^{1 2}

Po introdukcii do Indie pred niekoľkými tisícročiami sa pestoval tak hojne, že ho dlho pokladali za pôvodný druh subkontinentu. Neskôr sa rozšíril po celom tropickom pásme: do juhovýchodnej Ázie, na tichomorské ostrovy, na Havaj už v roku 1797, do Karibiku, Mexika a Strednej Ameriky. ^{2 5}

V hodnotení IUCN je zaradený medzi málo dotknuté druhy. Široké rozšírenie a pestovanie v celom tropickom pásme ho chránia pred globálnym rizikom vyhynutia. ^{6 7}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Semená si zachovávajú klíčivosť niekoľko mesiacov a po výseve vyklíčia asi za týždeň. Mladý stromček dosahuje pri pravidelnom polievaní približne 60 cm v prvom roku a 120 cm v druhom. ²

Nástup rodivosti sa potom výrazne líši podľa podnebia: na Madagaskare už od 4 rokov, v Mexiku okolo 5 rokov, v Indii niekedy až za 10–14 rokov. Po letnom kvitnutí dozrieva struk približne 245 dní od nasadenia plodu a postupne stráca polovicu svojej vlhkosti. ²

Výrazné suché obdobie počas dozrievania podporuje úrodu, no príliš časté dažde jej môžu úplne zabrániť. Dospelý strom potom bohato rodí 50–60 rokov, kým jeho produktivita začne klesať. ²

Aj po tomto poklese môže žiť ešte takmer jeden a pol storočia. Patrí tak medzi najdlhovekejšie ovocné stromy, aké človek pestoval. ²

Využitie a riziká

Kyslastá dužina je klasickou zložkou worcesterskej omáčky a mnohých tropických kuchýň: používa sa v omáčkach, čatní, nápojoch a cukrovinkách. Mladé listy a kvety sa v niektorých oblastiach Indie a južnej Afriky jedia aj varené ako zelenina. ^{2 3}

Tvrdé husté hnedofialové jadrové drevo sa cení na nábytok a násady nástrojov; vyrábajú sa z neho aj tradičné mažiare. Semená navyše poskytujú priemyselnú gumu používanú na úpravu textilu. ²

Podľa ASPCA nie je jedovatý pre mačky, psy ani ľudí. Pri koňoch zostáva stav neurčený. ⁴

Podľa rozšírenej predstavy pod dospelým stromom prežíva málo rastlín. Tento účinok sa pripisuje skôr kyslosti opadaných listov než skutočnej toxicite druhu. V niektorých afrických a barmských tradíciách sa strom pokladá aj za posvätný alebo obývaný ochranným duchom. ²

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke výbery sa zameriavajú najmä na sladkosť dužiny. Thajský Makham Waan a Manila Sweet, rozšírený americkými poľnohospodárskymi službami na Floride, majú výrazne sladšiu dužinu než divý typ. Populácie s červenou dužinou sa v niektorých pestovateľských oblastiach tiež hodnotia ako kvalitnejšie, no netvoria samostatnú botanickú varietu. ²

Označenie „tamarind“ môže zavádzať pri rastlinách, ktoré nepatria do rodu Tamarindus:

• Manilský tamarind je Pithecellobium dulce, americká bôbovitá drevina so sladkým strukom bez priamej botanickej príbuznosti s pravým tamarindom;
• austrálske pôvodné tamarindy rodu Diploglottis patria do celkom inej botanickej čeľade.

Pri určovaní zostáva jediným spoľahlivým oporným bodom prijaté vedecké meno Tamarindus indica. Ani jedna zo spomenutých zámen nemá jeho struk dlhý 5–18 cm, kyslú dužinu ani zaradenie do rodu s jediným druhom. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Tamarindus indica L.
• Purdue University NewCrop / Julia Morton, Tamarind (Tamarindus indica), Fruits of Warm Climates 1987
• Useful Tropical Plants Database (Ken Fern), Tamarindus indica
• ASPCA, Tamarindus indica údaje o toxicite
• USDA NRCS PLANTS Database, Tamarindus indica L. (TAIN2)
• IUCN Red List, Tamarindus indica hodnotenie 2017
• INPN / MNHN, Tamarindus indica L.
• University of Florida IFAS, Tamarindus indica informačný list stromu
• International Plant Names Index, Tamarindus indica L.