Curio repens(L.) P.V.Heath, 1997

Curio repens má plazivé stonky a valcovité sivo-modré listy. Stonky pri dotyku s pôdou zakoreňujú; pri pestovaní v nádobe si rastlina udrží kompaktný tvar vďaka dostatku svetla a substrátu, ktorý medzi zálievkami preschne.

Čítať ďalej
Vedecký názovCurio repens
RodCurio
RadAsterales

Cacalia repens, Kleinia repens, Senecio serpens, Senecio succulentus, Cacalia glauca a Notonia glauca

Identita
Toxicita
Toxická : ľudia vrátane detí, mačky, psy a kone · Na overenie : zvieratá
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
Južná Afrika
Biotop
Piesočnaté útesy a skalné štrbiny v kapských provinciách Južnej Afriky.
Sezónnosť
Kvitnutie
LetoJeseň
Rast
Rýchlosť rastu
Pomalý rast
Rozmnožovanie
Odrezkovanie, Výsev
Klíma a voda
Mrazuvzdornosť
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
Typy pôdy
Piesočnatá pôda, Priepustná pôda, Priepustný pestovateľský substrát
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

Slnko až polotieň; pri silných horúčavách uprednostniť čiastočné zatienenie.
Exteriér
Nezamŕzajúca skalka
Kvetináče
Priepustný kvetináč
Vzhľad
Výška15–20 cmŠírka60–90 cm
Listy
ModráZelená
Kvety
Biela
Kôra
Zelená

Celosvetové rozšírenie

Pochádza z kapských provincií; zavlečenie sa uvádza v Angole, na Azorách a na Južnom ostrove Nového Zélandu.

  • Pôvodná1
  • Introdukovaná3
  • Južná Afrika
  • Angola
  • Azory, Portugalsko
  • Južný ostrov, Nový Zéland

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Curio repens ((L.) P.V.Heath, 1997) vytvára plazivé stonky s valcovitými sivo-modrými listami. Tento nízky poloker patrí do čeľade Asteraceae, teda medzi astrovité rastliny, ku ktorým patria aj margaréty. Francúzske pomenovanie „séneçon serpent“ sa objavuje v botanickom súpise vrchu Château v Nice pri staršom vedeckom mene Senecio serpens G.D.Rowley. 1 5

Latinské druhové meno repens znamená „plazivý“: stonky sa rozrastajú do strán a pri dotyku s pôdou zakoreňujú. Tento spôsob rastu vysvetľuje využitie rastliny ako pôdopokryvného druhu aj prevísanie stoniek cez okraj nádoby. Jej okrasná hodnota spočíva najmä v neopadavom olistení. 2 3

Rozpoznávanie

Curio repens tvorí nízky koberec vysoký približne 15–20 cm. NC State pri pestovaných rastlinách uvádza šírku asi 0,6–0,9 m. Priestor, ktorý rastlina zaberá, preto závisí skôr od predlžovania poliehavých stoniek než od ich výšky. Celkovo rastie pomaly. 2

Mäsité listy smerujú nahor z poliehavých výhonkov a dosahujú dĺžku približne 2 až 3 cm. Ich farba spája modrú so striebristo zelenou. Mladé stonky sú zelené, neskôr zosivejú; na starších častiach zostávajú jazvy po opadaných listoch. Pri určovaní rastliny posudzujte valcovitý tvar listov spolu s plazivým rastom. Samotné modrasté sfarbenie na spoľahlivé rozlíšenie nestačí. 2

Taxonómia a zámeny

Akceptované meno Curio repens (L.) P.V.Heath je kombinácia uverejnená v roku 1997. Pôvodné meno, bazionymum Cacalia repens L., pochádza z roku 1767. Mená Kleinia repens Haw. a Senecio serpens G.D.Rowley podľa synonymie Kew označujú ten istý druh. Presun do rodu Curio teda vysvetľuje, prečo sa pri rastline možno stretnúť s viacerými vedeckými menami. 1

Menovka s označením Curio talinoides alebo „mandraliscae“ si vyžaduje samostatné overenie totožnosti. Tieto mená nepatria do synonymie Curio repens, ktorú prijíma Kew. Rozmery ani rozlišovacie znaky iného modrastého sukulentu preto nemožno automaticky vzťahovať na tento druh. 1

Prostredie a rozšírenie

Curio repens pochádza z kapských provincií v Južnej Afrike. Piesočnaté útesy a skalné štrbiny poskytujú koreňom oporu bez toho, aby zostávala pôda neprestajne mokrá. Kew tento druh zaraďuje predovšetkým do subtropického biómu. 2 1

Zavlečenie sa uvádza v Angole, na Azorách a na Južnom ostrove Nového Zélandu. Botanický súpis z Nice, uverejnený v roku 2013, ho zaraďuje medzi nepôvodné rastliny skúmaného územia. Výskyt na záhradnícky upravenom vrchu však sám osebe nedokazuje invázny charakter druhu na území celého Francúzska. 1 5

Cyklus a rozmnožovanie

Drobné biele úbory sú usporiadané do chocholíkov. NC State opisuje letné kvitnutie, ktoré môže pokračovať až do jesene; botanická záhrada v Aucklande uvádza kvitnutie koncom leta. Suché plody nesú páperistý chocholec, ktorý uľahčuje ich šírenie vetrom. 2 7

Odporúčaným spôsobom rozmnožovania sú stonkové odrezky, hoci je možný aj výsev. Rez na obmedzenie rozrastania rastliny alebo na odber odrezkov je najvhodnejší na jar. 2 3

W. R. Sykes vo svojich záhradách pri meste Christchurch pozoroval krehké stonky, ktorých úlomky ľahko zakoreňovali a mohli prerásť menej vitálne rastliny. Pozbieranie zvyškov po reze preto pomáha udržať rozrastanie pod kontrolou. Autor však výslovne uviedol, že jeho pozorovania nepreukázali obnovovanie rastlín mimo dotknutých záhrad. 6

Pestovanie počas roka

Curio repens potrebuje slnko a dobre priepustný substrát. Pri silných horúčavách mu vyhovuje čiastočné zatienenie. V nádobe použite zmes pre sukulenty, z ktorej môže voda odtekať, a pred ďalšou zálievkou počkajte, kým preschne. Rastlina neznáša mráz. 2

V zime predĺžte prestávky medzi zálievkami, ak pôda zostáva dlhšie vlhká. Kalifornský sprievodca Waterwise prispôsobuje zálievku ročnému obdobiu aj zistenej vlhkosti. Ním uvádzané intervaly pre voľnú pôdu sa týkajú zakorenených výsadieb v južnej Kalifornii; pri pestovaní v nádobe sledujte vysychanie vlastného substrátu. Sezónny kalendár je relatívnou pomôckou, ktorú treba prispôsobiť týmto podmienkam. 3

Vytiahnuté stonky môžu upozorňovať na nedostatok svetla. Zvädnutá rastlina s vráskavými listami môže trpieť nedostatkom vody, kým dlhodobo mokrý substrát podporuje hnitie koreňov. Pred zmenou zálievky preto skontrolujte stav pestovateľskej zmesi. Sledujte aj výskyt červcov a roztočov. 2

Využitie a jedovatosť

Curio repens sa pestuje v priepustných skalkách alebo nádobách. V Aucklande patril medzi dobre prospievajúce rastliny v pokuse so zelenými strechami. V tomto pokuse sa použil strešný substrát a doplnková závlaha; dosiahnuté výsledky preto nemožno zovšeobecniť na všetky zelené strechy. 3 4

Pri požití pôsobia pyrolizidínové alkaloidy. NC State uvádza nechutenstvo, nevoľnosť a vracanie u ľudí, domácich zvierat aj hospodárskych zvierat; požitie väčšieho množstva môže viesť k nezvratnému poškodeniu pečene. Ukazovateľ nízkej závažnosti uvedený pri zdroji nesmie prekryť toto doložené riziko. 2

Rastlinu aj jej úlomky držte mimo dosahu detí, mačiek a psov, ako aj koní. Riziko sa týka rôznych častí rastliny. Účinky na ďalšie skupiny zvierat nie sú jednotlivo opísané; z nedostatku údajov nemožno vyvodiť, že je pre ne rastlina neškodná. 2

Hlavné zdroje

Botanická synonymia spája údaje uverejnené pod menom Senecio serpens s druhom Curio repens. Záhradné pozorovania treba posudzovať podľa miesta, kde boli zaznamenané.

Časté otázky

Môže Curio repens zostať v zime vonku?

Curio repens neznáša mráz. Pestovanie v nádobe umožňuje preniesť rastlinu do chráneného priestoru, keď hrozia teploty pod bodom mrazu.

Prečo sa stonky Curio repens vyťahujú?

Nedostatok slnka môže spôsobiť etioláciu, pri ktorej sa stonky nadmerne predlžujú. Skontrolujte osvetlenie, no pri silných horúčavách ponechajte rastline čiastočné zatienenie.

Je Curio repens jedovatý pre mačky a psy?

NC State uvádza jedovatosť pri požití pre domáce zvieratá vrátane mačiek a psov. Rastlinu aj odlomené časti držte mimo ich dosahu.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.