Purple nutsedge (Cyperus rotundus, L. 1753)

Identita

Cyperus rotundus L., 1753 je prijatý druh rodu Cyperus z čeľade Cyperaceae. Na Réunione sa označuje aj ako oumine či zoumine. Linné ho opísal v roku 1753 pod týmto istým binomickým menom, ktoré zostalo stabilným označením napriek približne poltuctu ľudových mien na rôznych kontinentoch. ^{1 9}

Anglické názvy purple nutsedge, nutgrass a coco-grass pripomínajú podzemné hľuzy podobné drobným orechom, hoci botanicky nemajú s orechmi nič spoločné. Latinské epiteton rotundus, teda „okrúhly“, opisuje prierez stonky a tvar hľuzy, nie celkový habitus rastliny. ^{2 7}

Okrasné využitie sa pri tomto druhu bežne neuvádza. Z jedinej hľuzy môže za sezónu vzniknúť sieť niekoľkých stoviek hľúz. Povrchové vytrhanie potom nestačí; burinu treba rozpoznať skôr, než túto sieť vytvorí. ⁴

Poznávacie znaky

Vzpriamená trojhranná stonka je typickým znakom tejto trvácej byliny z čeľade Cyperaceae. Dorastá na 10 až 90 cm, pri mohutných jedincoch až 140 cm. Od okolitých tráv s okrúhlou stonkou ju tak možno dobre odlíšiť. ^{4 7}

Tmavozelené lesklé listy sú trávovité a vyrastajú v troch radoch pri báze stonky. Koncové súkvetie tvorí nepravidelný okolík sploštených, purpurových až červenohnedých kláskov, dlhých 1 až 2 cm. Obojpohlavné kvety majú tri tyčinky. ^{4 8}

Podzemky vytvárajú reťaze s hnedými hľuzami, ktoré sú spočiatku biele a mäkké, neskôr vláknité a horké. Práve táto podzemná sieť, viac než nadzemná časť, odlišuje Cyperus rotundus od obyčajného hustého trávnika. ⁷

Taxonómia a názvy

Stabilným taxonomickým označením je Cyperus rotundus L., prijaté v Plants of the World Online a vedené v ITIS pod číslom 39900. Druh patrí do radu Poales a podčeľade Cyperoideae, spolu s príbuzným rodom Carex. ^{1 2}

Francúzsky Inventaire national du patrimoine naturel uvádza pre metropolitné Francúzsko a Réunion názov souchet rond, popri réunionských kreolských menách oumine a zoumine. ⁹

Kód CYRO označuje druh v USDA PLANTS, databáze využívanej aj pri sledovaní severoamerických burín. Celosvetová databáza výskytov GBIF spája prijaté meno s taxonomickým kľúčom 2714818, pod ktorým zhromažďuje hlásenia z celého sveta. ^{3 6}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzené rozšírenie Cyperus rotundus zahŕňa Afriku, južnú a strednú Európu a južnú Áziu v tropických a subtropických oblastiach Starého sveta. ^{1 7}

Po zavlečení na všetky obývané kontinenty sa druh dnes vyskytuje vo viac než 90 krajinách. Takéto rozšírenie ho radí medzi najproblematickejšie buriny sveta. ⁴

Prednostne osídľuje narušené pôdy na okrajoch polí, staveniskách, pri cestách a v polievaných okopávaných kultúrach, napríklad v bavlníku, kukurici, ryži či cukrovej trstine. Znáša piesočnaté pobrežné aj ťažké pôdy, pokiaľ zostávajú obrábané alebo dočasne vlhké. ⁵

Vo Francúzsku sa vyskytuje ako poľná burina v metropolitnej časti aj na Réunione. Osobitné kreolské názvy na ostrove svedčia o dlhodobom udomácnení v oboch územiach. ⁹

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rozmnožovanie tohto druhu prebieha takmer výlučne vegetatívne. Jediná hľuza dokáže za jedno vegetačné obdobie vytvoriť niekoľko stoviek hľúz prepojených rozkonárenými podzemkami. ^{4 7}

Kvitnutie a tvorba drobných semien sú možné, no pri šírení majú menší význam než zásoba hľúz. Tie zostávajú v pôde životaschopné niekoľko rokov aj po zdanlivo úplnom vytrhaní. ⁵

Korene Cyperus rotundus uvoľňujú alelopatické látky, ktoré brzdia klíčenie a rast susedných druhov. Tento mechanizmus posilňuje jeho prevahu na obsadenej ploche. ⁷

Rašenie hľúz silno závisí od teploty pôdy. Pod 5 °C sa rast výrazne spomaľuje a po oteplení rýchlo obnovuje, čo vysvetľuje prudký nástup rastu začiatkom leta v miernych oblastiach. ⁸

Využitie a toxicita

Toxicita Cyperus rotundus nie je doložená u ľudí ani domácich zvierat. Surové hľuzy sú horké a sťahujúce; varenie, praženie či mletie pred konzumáciou túto horkosť výrazne zmierňuje. ⁵

Hľuzy slúžili ako núdzová potrava už od mezolitu. Ich stopy sa našli aj v zubnom kameni sudánskych populácií spred 6700 pred n. l. s nezvyčajne nízkym výskytom kazov, možno súvisiacim s potlačením baktérií spôsobujúcich zubný kaz. ⁷

Tradičná čínska farmakopoea uvádza Cyperus rotundus ako regulátor tráviacej čchi. Ajurvéda ho spomína už v diele Čaraka samhita, približne z roku 100 n. l., pri horúčkach a tráviacich ťažkostiach. Antickí autori Theofrastos, Plínius a Dioskorides ho používali aj ako vonnú látku. ⁷

Látka rotundón, prítomná aj v čiernom korení, dodáva niektorým hľuzám korenistý tón. Tá istá zlúčenina zodpovedá za korenistú arómu niektorých austrálskych vín Shiraz. ⁷

Celosvetová burina a zámeny

Celosvetovo táto burina zamoruje viac než 50 plodín a odoláva väčšine herbicídov aj bežnej plastovej mulčovacej fólii, ktorú jej výhonky dokážu preraziť. ^{7 4}

Pri citlivých plodinách, napríklad cukrovej trstine, môžu doložené straty výnosu bez sústavnej regulácie dosiahnuť 75 %. Preto tomuto druhu venujú rastlinolekárske služby veľkú pozornosť. ⁸

Najčastejšou zámenou je Cyperus esculentus, jedlý druh so žltými kláskami a sladšími hľuzami. Podobné sú aj Cyperus longus, ktorého listy výraznejšie objímajú stonku, a Cyperus serotinus s kláskami usporiadanými rebríkovito. ⁷

Popri poľnohospodárskom význame má druh aj príležitostnú ekologickú úlohu. V niektorých mokradiach sú jeho hľuzy potravou migrujúcich žeriavov, hoci tento prínos zostáva oproti škodám na plodinách okrajový. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cyperus rotundus L.
• ITIS, Cyperus rotundus L., TSN 39900
• USDA PLANTS Database, Cyperus rotundus profil rastliny
• NC State Extension Plant Toolbox, Cyperus rotundus
• Plants For A Future, Cyperus rotundus
• GBIF Backbone Taxonomy, Cyperus rotundus
• Wikipedia (en), Cyperus rotundus
• Wikipedia (fr), Cyperus rotundus
• INPN / MNHN, Cyperus rotundus L., 1753