Chufa (Cyperus esculentus, L. 1753)

Identita

Cyperus esculentus (Cyperus esculentus L., 1753), známy aj pod názvom chufa, možno spoznať podľa trojhrannej stonky, znaku čeľade Cyperaceae, ktorý pravé trávy nemajú. Táto drobná trváca bylina rodu Cyperus má dve rozdielne úlohy: v Španielsku sa pestuje pre sladké hľuzy, inde patrí k najvytrvalejším burinám záhrad a porastov okopanín. ^{2 3}

Rozmanité ľudové názvy odrážajú odlišné využitie rastliny. Vo francúzskej odbornej reči sa používa souchet tubéreux či souchet sucré, v Španielsku označuje chufa pestovanú formu a v angličtine sa uplatňujú názvy yellow nutsedge či tiger nut. Nemecké Erdmandel vychádza zo staršieho pomenovania Erdnuss; neoznačuje pravú podzemnicu, ktorá patrí do čeľade Fabaceae a so šachorom nie je botanicky príbuzná. ⁴

Poznávacie znaky

Vzpriamená stonka s trojhranným prierezom je prvým poznávacím znakom Cyperus esculentus, stálym v čeľadi Cyperaceae a neprítomným u pravých tráv. Úzke, lesklé, svetlozelené listy široké 5 až 10 mm tvoria prízemný trs. Z neho vyrastajú stonky vysoké 25 až 90 cm podľa podnebia a úrodnosti pôdy. ^{2 3}

Koncové okolíkovité súkvetie tvoria drobné žlté klásky, podopreté listovitými listeňmi postavenými navzájom v pravom uhle. Na podzemkoch sa vytvárajú malé vajcovité hľuzy dlhé 0,3 až 2,5 cm, šupinaté, podľa zrelosti žltohnedé až černasté. Jediná rastlina ich za sezónu vytvorí stovky, niekedy tisíce. ^{3 6}

Užitočná taxonómia

Linné opísal tento druh v roku 1753 v diele Species Plantarum, ktoré tvorí východiskový bod modernej botanickej nomenklatúry. Rod Cyperus zahŕňa niekoľko stoviek druhov čeľade Cyperaceae rozšírených po celom svete. Viaceré historické variety a formy niesli vlastné mená, dnes zaradené medzi synonymá:

• Cyperus aureus K.Richt., botanické synonymum
• Cyperus phymatodes (Muhl.) Kük., botanické synonymum
• Cyperus sativus Boeckeler, botanické synonymum
• Cyperus macrostachyus Boeckeler, botanické synonymum
• Cyperus leptostachyus Boeckeler, botanické synonymum

Spoľahlivým orientačným bodom je prijaté meno Cyperus esculentus. Treba ho odlíšiť od blízkeho druhu Cyperus rotundus, ktorý je v tropickom poľnohospodárstve ešte obávanejšou burinou. ^{1 3}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál tejto rastliny zahŕňa mierne a tropické oblasti Starého sveta: Stredomorie, Afriku, Madagaskar, Blízky východ a indický subkontinent. Vyhľadáva vlhké slnečné pôdy, od zaplavených ryžovísk po pravidelne polievané trávniky a okopaniny. ^{3 2}

Pestovanie chufy aj náhodné prenášanie hľúz na poľnohospodárskych strojoch rozšírili druh takmer na všetky kontinenty. V niekoľkých štátoch USA vrátane Kalifornie je dnes zaradený medzi škodlivé buriny. V časti Európy, najmä vo Švajčiarsku, sa správa invázne a osídľuje zeleninové políčka, záhrady a trávniky. ^{6 2}

Trvácnosť kolónií Cyperus esculentus vyplýva zo stavby podzemnej siete podzemkov, ktoré spájajú množstvo hľúz, niekedy vo väčšej hĺbke než 50 cm. Korene sa pri ručnom vytrhávaní ľahko lámu. Jediná prehliadnutá hľuza obnoví celý trs a zakorenená kolónia sa môže za rok rozšíriť o viac než meter. ^{2 7}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Každoročné obnovenie tejto trvalky zabezpečujú predovšetkým podzemné hľuzy, menej semená. Kvitnutie vyžaduje plné slnko a dostatok letného tepla. Tieň a chlad ho zastavia, takže trs môže zostať celé roky v rastovej fáze bez jediného kláska. ^{3 5}

Vegetatívne rozmnožovanie u Cyperus esculentus výrazne prevláda nad pohlavným. Z každej vyklíčenej hľuzy vzniká sieť podzemkov, na ktorej sa tvoria ďalšie hľuzy v reťazcoch. Tento cyklus vysvetľuje rýchlosť osídľovania lepšie než šírenie semien vetrom. ^{2 3}

Pri pestovaní chufy na potravinové účely sa v uvedenom pestovateľskom cykle hľuzy vysádzajú v apríli až máji do hrobčekov a zbierajú v novembri až decembri, po šiestich až ôsmich mesiacoch dozrievania. Pred konzumáciou či predajom sa potom niekoľko týždňov sušia na slnku. ³

Využitie a riziká

Potravinové využitie má dlhú históriu: plané hľuzy z egyptského náleziska Wádí Kubbáníja pochádzajú približne z obdobia 16 000 rokov pred n. l. a už hroby z preddynastického Egypta obsahovali varené či pražené hľuzy. V Španielsku slúži valencijská chufa od 13. storočia na prípravu horchaty de chufa, tradičného sladkého nápoja mliečneho vzhľadu. ^{3 2}

Hľuzy možno jesť surové, varené, pražené alebo pomleté na múku. Poskytujú aj olej porovnateľný s olivovým, skúmaný ako surovina na bionaftu. Sladká, jemne oriešková chuť odlišuje tento druh od horkého Cyperus rotundus. Pre ľudí ani domáce zvieratá nie je doložená toxicita. ^{5 6}

Zdravotné riziko pri tomto jedlom druhu nie je známe; ťažkosti spôsobuje predovšetkým poľnohospodárom. Patrí k najťažšie potlačiteľným burinám, dokáže prerásť mulč či fóliu a odoláva mnohým neselektívnym herbicídom. Skoré vytrhávanie mladých výhonkov opakované počas celej sezóny obmedzuje jeho šírenie účinnejšie než jednorazový chemický zásah. ^{7 6}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Okrasné kultivary sa pri Cyperus esculentus nerozlišujú. Významnou pestovanou formou je valencijská chufa, poľnohospodársky výber s veľkými sladkými hľuzami chránený označením pôvodu. Ostatná obchodná rozmanitosť zodpovedá predovšetkým starším botanickým varietám, dnes radeným medzi synonymá. ¹

Najčastejšie sa zamieňa s Cyperus rotundus, príbuzným, no ešte agresívnejším druhom s purpurovými kláskami a reťazcami hľúz namiesto jednej koncovej hľuzy. Trávovitý trs možno zameniť aj za pravé trávy; rozhodujúcim znakom je trojhranná stonka. Pri oboch zámenách pomôže vybratie podzemnej časti: vajcovitá hľuza Cyperus esculentus veľká 0,3 až 2,5 cm zostáva samostatná na konci podzemku, kým Cyperus rotundus má niekoľko hľúz zoradených za sebou. ^{3 6}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cyperus esculentus L.
• Wikipédia, Souchet comestible (jedlý šachor)
• Wikipedia, Cyperus esculentus
• Wikipedia, Erdmandel (Cyperus esculentus)
• Plants For A Future, Cyperus esculentus
• NC State Extension, Cyperus esculentus (Yellow Nutsedge)
• University of Maryland Extension, Yellow Nutsedge