Floating club-rush (Isolepis fluitans, )


+28© fotografia
- fotografia 1 — (c) Leighan Mossop, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Leighan Mossop · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Clément Maouche · cc-by · iNaturalist
- fotografia 3 — Thomas Gyselinck · cc-by · iNaturalist
Isolepis fluitans je drobná vodná bylina z čeľade Cyperaceae, rozšírená v kyslých pokojných sladkých vodách Starého sveta vrátane Európy a Francúzska. Tenké mäkké stonky plávajú alebo sa plazia po hladine plytkých jazierok a nesú drobné koncové klásky pri listeňoch. Táto netoxická rastlina poukazuje na vody chudobné na živiny vo vresoviskách a rašeliniskách.
Čítať ďalejFloating club-rush a Floating scirpus




© fotografia
(c) Leighan Mossop, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Leighan Mossop · cc-by-nc
Clément Maouche · cc-by
Thomas Gyselinck · cc-by
Taken Jan 1, 1970 by Photoflora - L'Abbé COSTE (©)
Taken Aug 15, 2005 by Photoflora - Jean-Luc TASSET (©)
Taken Jul 15, 2014 by Photoflora - Benoit BOCK (©)
Taken Jun 14, 2014 by Tela Botanica − Jean-Claude ECHARDOUR (cc-by-sa)
Taken Jun 30, 1879 by Tela Botanica − Herbier PONTARLIER-MARICHAL (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Isolepis fluitans zahŕňa veľkú časť mierneho pásma Starého sveta, od západnej a strednej Európy cez Afriku, Madagaskar a mierne pásmo Ázie po Oceániu vrátane Nového Zélandu. Vo Francúzsku a atlantickej Európe obýva kyslé jazierka a rašeliniská. Miestami je vzácna a ustupuje po odvodnení mokradí.
- Pôvodná9
- Metropolitné Francúzsko
- Veľká Británia
- Írsko
- Belgicko
- Madagaskar
- Keňa
- India (Ásam)
- Nový Zéland
- Austrália
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Isolepis fluitans (Isolepis fluitans (L.) R.Br., 1810) je drobná vodná bylina rodu Isolepis z čeľade Cyperaceae, kam patria aj ostrice a šachory. Jej útly, nenápadný vzhľad ju odlišuje od veľkých okrasných jazierkových rastlín. Význam má predovšetkým ako obyvateľ kyslých sladkých vôd, kde vytvára jemné plávajúce porasty. 1 3
Rozsiahly pôvodný areál zasahuje do mierneho pásma Starého sveta, vrátane Európy a Francúzska, kde obýva kyslé jazierka a rašeliniská. Ide o netoxickú rastlinu bez významného potravinového či okrasného využitia. Botanici ju poznajú predovšetkým ako ukazovateľ zachovalých vôd chudobných na živiny. 4 6
Poznávacie znaky
Plávajúce mäkké stonky odlišujú túto rastlinu od druhov vytvárajúcich pevné vzpriamené trsy. Sú veľmi tenké, bylinné a rozprestierajú sa po hladine pokojných vôd alebo sa po nej plazia. Zakoreňovanie v uzloch im umožňuje tvoriť riedke koberce, ktoré zostávajú voľnejšie než husté porasty vzpriamených ostríc. 4 1
Nenápadné sú aj súkvetia. Tvoria ich jednotlivé drobné klásky, umiestnené na konci stonky pri krátkom listeni. Ako pri ostatných Cyperaceae obsahujú redukované kvety bez nápadných korunných lupienkov. Na opelení sa podieľa skôr vietor a voda než hmyz, takže kvety nepotrebujú veľké farebné lupienky na prilákanie opeľovačov. 1 3
Nad vodu vyčnievajúca časť spravidla nepresahuje približne 10 cm, zatiaľ čo plávajúce stonky sa v hlbšej vode môžu predĺžiť podstatne viac. V západnej Austrálii sa zelené kvitnutie zaznamenáva od októbra do decembra, teda v teplej časti roka južnej pologule. 4 6
Užitočná taxonómia
Linné opísal túto vodnú bylinu v roku 1753 ako Scirpus fluitans L. Do rodu Isolepis ju preradil Robert Brown v roku 1810. Dnes prijaté meno znie Isolepis fluitans (L.) R.Br. Rod patrí do čeľade Cyperaceae a radu Poales. Keďže druh opakovane presúvali medzi rodmi, v staršej literatúre sa možno stretnúť s viacerými menami:
- Scirpus fluitans L., pôvodné meno
- Eleogiton fluitans (L.) Link, historické synonymum
- Eleocharis fluitans (L.) Hook., historické synonymum
- Schoenoplectus fluitans (L.) Palla, historické synonymum
- Cyperus fluitans (L.) Missbach & E.H.L.Krause, historické synonymum
Najstabilnejším orientačným bodom zostáva prijaté vedecké meno Isolepis fluitans spolu s Linného bazionymom Scirpus fluitans. Pod týmto druhovým menom boli opísané aj viaceré vnútrodruhové variety, uznávané najmä mimo Európy. 1 2
Stanovište a rozšírenie
Západná a stredná Európa tvoria iba časť pôvodného areálu, ktorý pokračuje cez Afriku, Madagaskar a mierne pásmo Ázie do Oceánie až po Nový Zéland. Isolepis fluitans sa viaže na mierny bióm a býva zaradená medzi helofyty. Jej spoločným ekologickým znakom naprieč areálom je rast v pokojnej sladkej vode. 1 6
Typické stanovištia tvoria plytké kyslé vody so slabým prúdením alebo bez prúdu: jazierka vresovísk, priekopy, okraje rašelinísk, lagúny a odvodňovacie kanály. Austrálske záznamy uvádzajú aj bahnité močiare a vlhké zníženiny na pieskoch či ílovitých hlinách. Väzba na vody chudobné na živiny z nej robí dobrý ukazovateľ oligotrofného prostredia. 4 3
Vo Francúzsku a atlantickej Európe je prítomná, no miestami vzácna. Ústup súvisí s odvodňovaním mokradí a eutrofizáciou vody. Obe tieto zmeny ničia kyslé oligotrofné jazierka, od ktorých závisí. Ubúdanie rastliny tak sprevádza zánik vresovísk a rašelinísk, kde predtým nachádzala vhodné podmienky. 3 6
Životný cyklus a rozmnožovanie
Opis životnej formy sa líši podľa prostredia. Uvádza sa helofyt alebo jednoročná rastlina, kým austrálske údaje hovoria aj o trvácej byline s podzemkom. Takáto premenlivosť sa pri drobných vodných Cyperaceae vyskytuje často. V miernom podnebí sa rast sústreďuje do teplej časti roka a tenké stonky v lete pokrývajú hladinu. 1 4
Rozmnožovanie prebieha dvoma cestami. Pri pohlavnom rozmnožovaní vznikajú v kláskoch malé suché plody, nažky, ktoré rozširuje voda a ktoré umožňujú osídlenie ďalších jazierok. Vegetatívne sa trs rozrastá zakoreňovaním stoniek v uzloch. Ten istý jedinec preto dokáže postupne obsadiť ďalšiu časť hladiny aj bez tvorby novej rastliny zo semena. 4 1
Pri pestovaní v jazierku je najjednoduchšie napodobniť prirodzené rozrastanie. Delenie zakorenených trsov na jar spočíva v odobratí úsekov stoniek s koreňmi v uzloch. Výsev nažiek do kyslého bahna je možný, ale pomalší a menej istý. Pri ujímaní treba vynechať výživné substráty aj hnojivo, pretože druh neznáša obohatenú vodu. 5 3
Využitie a riziká
Hospodárske využitie Isolepis fluitans je zanedbateľné. Nepatrí medzi potravinové rastliny ani medzi významné okrasné druhy. Jej hodnota je najmä ekologická, ako súčasť rastlinných spoločenstiev kyslých jazierok a svedectvo ich zachovalého stavu. Niektorí pestovatelia ju vysádzajú do rašeliniskových nádob alebo na okraj kyslého jazierka, aby napodobnili prostredie vresoviskovej mokrade. 5 4
Z hľadiska toxicity sa Isolepis fluitans považuje za netoxickú: významný toxín pre ľudí ani zvieratá sa neuvádza. To zodpovedá všeobecnému profilu vodných Cyperaceae. Hlavné ohrozenie sa týka samotnej rastliny. Pri obohatení vody živinami alebo pri vyschnutí jazierka mizne, pretože je veľmi citlivá na eutrofizáciu a odvodnenie. 6 3
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Tento druh nemá okrasné kultivary. Opísané formy predstavujú botanické variety, uznávané najmä mimo Európy, a nie záhradnícke výbery. Pri určovaní je preto dôležité druhové meno, nie označenie záhradnej odrody. 1 2
K zámene dochádza najmä s ďalšími drobnými vodnými rastlinami, ktoré majú podobne útle stonky:
- Isolepis cernua, ďalší drobný druh Cyperaceae z vlhkých stanovíšť;
- Eleocharis, rod s tenkými vzpriamenými stonkami v plytkej vode;
- Juncus bulbosus, častý sprievodca rovnakých kyslých jazierok.
Najspoľahlivejším potvrdením je spojenie plávajúcich stoniek zakoreňujúcich v uzloch a vody chudobnej na živiny s kyslou reakciou. Samotná útlosť stoniek nestačí. Až ich spôsob rastu spolu so stanovišťom umožňuje odlíšiť Isolepis fluitans od podobných drobných mokraďových rastlín. 4 3
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Isolepis fluitans (L.) R.Br.
- International Plant Names Index, Isolepis fluitans (L.) R.Br.
- Tela Botanica, Isolepis fluitans (L.) R.Br.
- FloraBase (západná Austrália), Isolepis fluitans (L.) R.Br.
- Plants For A Future, Isolepis fluitans
- Wikipedia, Isolepis fluitans (floating scirpus)
- ITIS, Isolepis fluitans (L.) R.Br.
Časté otázky
Je Isolepis fluitans jedovatá?
Pri Isolepis fluitans nie je zdokumentovaná toxicita pre ľudí ani zvieratá. Podobne ako mnohé vodné rastliny čeľade Cyperaceae nemá hlásený významný toxín.
Kde prirodzene rastie Isolepis fluitans?
Obýva pokojné alebo pomaly tečúce kyslé sladké vody v jazierkach vresovísk, priekopách a na okrajoch rašelinísk. Pôvodný areál zahŕňa Európu vrátane Francúzska, Afriku, mierne pásmo Ázie a Oceániu.
Prečo je Isolepis fluitans vo Francúzsku vzácna?
Je viazaná na citlivé kyslé oligotrofné prostredie. Odvodňovanie mokradí a eutrofizácia vody obmedzili tieto stanovištia, preto je miestami vzácna.
Dá sa Isolepis fluitans pestovať v jazierku?
Áno, na okraji jazierka alebo v plytkej nádobe s kyslou vodou, ak má sladkú vodu chudobnú na živiny a dostatok svetla. Hodí sa k rašeliniskovým rastlinám skôr než k veľkým močiarnym druhom.
Ako spoznať Isolepis fluitans?
Podľa veľmi tenkých stoniek, ktoré plávajú alebo sa plazia po hladine, zakoreňujú v uzloch a nesú drobné koncové klásky pri krátkom listeni. Rastlina zostáva nízka a útla.
Ako rozmnožiť Isolepis fluitans?
Najjednoduchšie delením zakorenených trsov na jar a vysadením úsekov stoniek s koreňmi. Výsev nažiek do kyslého bahna je možný, ale pomalší.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.

