Socotra dragon tree (Dracaena cinnabari, Balf.f. 1882)

Identita

Dracaena cinnabari (Dracaena cinnabari Balf.f., 1882), strom poskytujúci dračiu krv, je jednoklíčnolistový druh rodu Dracaena z čeľade Asparagaceae. Prívlastok cinnabari odkazuje na cinabarit, sýtočervený minerál, a tým na živicu vytekajúcu z poranenej kôry. ^{1 5}

Výlučný prirodzený domov stromu predstavuje jemenské súostrovie Sokotra v Arabskom mori. Tento prísny endemit je zároveň národným stromom Jemenu. Jeho nezvyčajná silueta obráteného dáždnika vzniká opakovaným vidlicovitým rozkonárovaním pri jednotlivých cykloch kvitnutia. ⁸

Rozpoznávanie

Dospelé stromy bežne dorastajú do výšky 6–10 m, uvádzajú sa aj jedince vysoké 12 m. Koruna môže dosiahnuť priemer 12 m. Hrubý kmeň najstarších jedincov má niekedy vo výške človeka priemer presahujúci 1,5 m. ^{2 8}

Úzke tuhé listy merajú až 60 cm na dĺžku, ale iba 3 cm na šírku. Husté ružice vytvárajú výlučne na koncoch konárov, nikdy pozdĺž kmeňa. Olistenie zostáva zelené počas celého roka; jednotlivé listy sa obnovujú každé tri až štyri roky. ⁸

Drobné voňavé zelenkastobiele kvety sa objavujú približne v marci vo vrcholových metlinách. Následné dužinaté bobule najskôr menia zelenú farbu na čiernu a v zrelosti sú oranžovočervené. Každá obsahuje jedno až štyri semená veľké 4–5 mm. ²

Taxonomické súvislosti

Škótsky botanik Isaac Bayley Balfour opísal druh pri vedeckej výprave na Sokotru v roku 1882; prijaté meno zostáva Dracaena cinnabari Balf.f. Už v roku 1835 ho zaznamenal poručík Wellsted, ktorý ho omylom priradil k rodu Pterocarpus. Jediným uznaným homotypickým synonymom je Draco cinnabari (Balf.f.) Kuntze. ^{1 8}

Z približne 60–100 druhov rodu Dracaena má iba šesť stromovitý vzrast vrátane Dracaena cinnabari. Štúdia chloroplastových genómov potvrdzuje, že druh je geneticky bližší arabskému druhu Dracaena serrulata než kanárskemu Dracaena draco. Platí to napriek veľmi podobnej dáždnikovitej siluete všetkých troch stromov. ^{9 6}

Stanovište a rozšírenie

Vápencové plošiny a horské svahy súostrovia Sokotra v Jemene predstavujú celý pôvodný areál. Strom rastie v nadmorskej výške 150–1 600 m, najmä nad 600 m. Monzúnová hmla miestne nazývaná khareef prináša vlahu, ktorá vyrovnáva nízky úhrn zrážok na ostrovoch. ^{3 8}

Významná časť populácie sa sústreďuje na niekoľkých miestach, najmä na plošine Firmihin. Tá zaberá iba približne 2 % potenciálneho areálu druhu, ale podľa odhadov hostí vyše 40 % žijúcej populácie, s priemerným vekom blízkym 300 rokom. ⁸

Mimo Sokotry je Dracaena cinnabari známa iba z pestovania v botanických záhradách a súkromných zbierkach. Žiadna udomácnená populácia inde nebola doložená. V tomto sa jej postavenie odlišuje od mnohých okrasných rastlín zavlečených do širokého okruhu krajín. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Prvé kvitnutie prichádza spravidla okolo marca podľa podnebia, často až po desaťročiach mladistvého rastu na jedinom nerozkonárenom kmeni. Kvitnutie vyčerpá koncový púčik, po čom vzniknú dva nové výhonky. Koruna sa teda buduje postupne, od jedného kvitnutia k ďalšiemu. ²

Najväčšou prekážkou obnovy divých populácií je ohryz kozami. Zvieratá spásajú semenáče a mladé výhonky skôr, než dorastú mimo ich dosahu. Tento tlak vysvetľuje starnúcu vekovú štruktúru mnohých lesov tvorených týmito stromami. ³

Pestovatelia rozmnožujú druh takmer výlučne výsevom. Semená vzchádzajú za niekoľko týždňov v teplom priepustnom substráte. Následný rast zostáva mimoriadne pomalý po celé desaťročia, preto sa dospelé jedince mimo domovského ostrova vyskytujú len zriedkavo. ²

Využitie a riziká

Červená živica získavaná z kmeňa, dračia krv, sa od staroveku používa ako farbivo, lak a tradičný prostriedok pri tráviacich ťažkostiach, horúčke a ranách. Obyvatelia Sokotry ňou tiež farbia vlnu, lepia keramiku a používajú ju ako remeselne pripravované farbivo na pery. ^{7 8}

Listy, stonka a kôra všetkých Dracaena obsahujú dráždivé saponíny, jedovaté pre mačky a psy. Požitie vyvoláva vracanie niekedy s prímesou krvi, nadmerné slinenie a malátnosť. Údaj je doložený pre rod, nie priamo pre tento druh, ktorý sa v interiéroch vyskytuje zriedka. ⁴

Od roku 2004 vedie IUCN druh v kategórii zraniteľný. Obnovu spoločne ohrozujú nadmerná pastva kôz, postupné vysušovanie podnebia, neudržateľný zber živice a silné cyklóny. Jeden z nich v roku 2015 vyvrátil niekoľko tisíc dospelých jedincov. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Ustálené záhradné kultivary Dracaena cinnabari nie sú známe. Vzácne jedince v zbierkach pochádzajú zo semien divých populácií alebo zo záchranných výsadieb ex situ. Viažu sa ku konkrétnym populáciám Sokotry, nie k výberom vyšľachteným pre záhrady. ⁸

Podobná silueta často vedie k zámene s kanárskym druhom Dracaena draco (L.) L.. Obe populácie však oddeľuje viac než 3 000 km, čo bráni prirodzenému kríženiu. Novšia genómová štúdia navyše spája Dracaena cinnabari skôr s Dracaena serrulata Baker, menej nápadným stromom Ománu a Saudskej Arábie. Obchodný názov „dračia krv“ pridáva ďalšiu nejasnosť: označuje aj červené živice ratanu Daemonorops z juhovýchodnej Ázie či niektorých juhoamerických rastlín rodu Croton, botanicky nepríbuzných s rodom Dracaena. ^{9 7}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Dracaena cinnabari Balf.f.
• Royal Horticultural Society, Dracaena cinnabari - Dragon's blood tree
• IUCN Red List, Dracaena cinnabari hodnotenie 2004
• ASPCA, Dracaena (Dragon Tree) údaje o toxicite
• Encyclopaedia Britannica, dragon tree
• GBIF, Dracaena cinnabari Balf.f. záznam druhu
• Gupta, Bleakley & Gupta 2008, Dragon's blood - botany, chemistry and therapeutic uses
• Attorre & Van Damme 2020, Dragon's Blood Tree (Dracaena cinnabari) - A Cenozoic Relict, IntechOpen
• Complete chloroplast genome sequencing and comparative analysis of Dracaena serrulata and Dracaena cinnabari, PMC9537188