Urginea maritima (Drimia maritima, (L.) Stearn 1978)

Identita

Drimia maritima ((L.) Stearn, 1978) je trváca cibuľovina rodu Drimia z čeľade Asparagaceae, podčeľade Scilloideae. Staršie klasifikácie ju zaraďovali do čeľadí Hyacinthaceae alebo Liliaceae. V zahraničných textoch sa objavujú aj pomenovania odkazujúce na morskú cibuľu. ^{1 8}

Prvý opis uverejnil Carl von Linné v roku 1753 pod menom Scilla maritima L. Súčasnú kombináciu vytvoril až v roku 1978 botanik William Thomas Stearn. ^{1 2}

Lekárska a farmakologická literatúra často používa označenie squill, vo francúzštine squille, popri latinských synonymách. Meno Urginea maritima (L.) Baker zostáva bežné vo farmakognózii. Aj francúzske názvy scille officinale a urginée maritime označujú rovnakú rastlinu. ^{7 4}

Poznávacie znaky

Mohutná cibuľa výrazne vyčnieva zo zeme, na rozdiel od väčšiny stredomorských cibuľovín ukrytých celoročne v pôde. Rastlinu preto možno nájsť aj mimo kvitnutia. Cibuľa dosahuje priemer 20 cm, hmotnosť až 1 kg a na skalnatých pobrežných svahoch často rastie v trsoch. ^{2 4}

Na jar z cibule vyrastá približne desať veľkých kopijovitých kožovitých listov, ktoré môžu merať takmer 1 m, teda výrazne viac než priemer cibule. Pred letom žltnú a vysychajú. Začína sa letný vegetačný pokoj, pravidelný sezónny jav, ktorý neznamená chorobu. ²

Koncom leta sa kvety objavujú bez viditeľných listov. Vzpriamený stvol vysoký 1,5 až 2 m nesie hustý strapec bielych kvetov s priemerom približne 1,5 cm. Šesť okvetných lístkov má tmavšiu stredovú žilku. Plodom je suchá tobolka dlhá asi 1,2 cm, z ktorej vietor rozširuje sploštené semená. ²

Užitočná taxonómia

V staršej a farmaceutickej literatúre pomáhajú pri orientácii najmä tieto synonymá.

• Scilla maritima L., bazionym uverejnený v roku 1753
• Urginea maritima (L.) Baker, bežné meno vo farmakognózii
• Charybdis maritima (L.) Speta, meno používané francúzskym prírodovedným inventárom
• Squilla maritima (L.) Steinh., botanické synonymum
• Ornithogalum maritimum (L.) Lam., ďalšie synonymné meno

Francúzsky Inventaire National du Patrimoine Naturel používa ako referenčné meno Charybdis maritima, kým Kew zachováva Drimia maritima. Obe databázy označujú rovnakú rastlinu; prijaté rodové zaradenie sa líši podľa taxonomického systému, preto sa v katalógoch stretávajú obe mená. ^{1 5}

Druh zároveň patrí do skupiny veľmi podobných stredomorských rastlín, ktoré sa ťažko rozlišujú iba podľa vzhľadu a oddeľujú sa najmä počtom chromozómov. Vedecké meno je preto pri určovaní konkrétnej rastliny spoľahlivejším vodidlom než celková silueta. ^{1 8}

Stanovište a rozšírenie

Západné Stredomorie tvorí pôvodný areál Drimia maritima: od Pyrenejského polostrova a Baleár po južné Francúzsko, Taliansko, Maroko a Alžírsko. Rastie v krovinách typu gariga, na skalnatých trávnikoch a piesočnatých pôdach často tesne pri pobreží. Znáša aj tienistejšie miesta vo vnútrozemí. ^{1 2}

Príbuzné populácie v širšom ponímaní obsadzujú zvyšok Stredomoria a časť západnej Ázie mimo tohto užšieho areálu. V 20. storočí bola rastlina zavedená aj ako poľnohospodárska plodina v Spojených štátoch, Indii a Pakistane s cieľom vyšľachtiť odrody bohaté na toxíny proti hlodavcom. ^{2 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Stredomorské podnebie určuje rytmus rastu Drimia maritima. Listy rastú počas vlhkej zimy a jari a zanikajú pred letným suchom. Cibuľa potom prečkáva leto v úplnom vegetačnom pokoji bez viditeľných nadzemných častí. ²

Kvitnutie koncom leta a na jeseň predchádza novým listom. Takéto bezlisté kvitnutie, načasované inak než pri väčšine stredomorských rastlín, opeľuje hmyz vrátane včely medonosnej a niektorých ôs, ale aj vietor. ^{9 2}

Oddeľovanie dcérskych cibuliek okolo materskej cibule vedie ku kvitnutiu skôr než výsev. Rastliny zo semien potrebujú do prvého kvetu často niekoľko rokov. ⁴

Využitie a riziká

Už staroegyptský Ebersov papyrus spomína Drimia maritima, čo dokladá liečebné využitie staré niekoľko tisícročí. Tradičné použitie proti opuchom vychádza z močopudných účinkov jej kardiotonických glykozidov. ⁶

Účinné látky patriace medzi bufadienolidy môžu tvoriť až 3 % hmotnosti rastliny. Scilirozid, prítomný vo všetkých orgánoch, pôsobí silnejšie než scilarén A. Červená cibuľa ho obsahuje viac, kým v bielej prevláda menej účinný scilarén A. Niektoré purifikované látky sa naďalej používajú pod prísnym lekárskym dohľadom, nikdy na samoliečbu. ^{4 2}

Tradičné použitie ako rodenticíd využíva to, že potkany žerú rastlinu napriek horkosti a hynú po pôsobení scilirozidu, kým väčšina ostatných zvierat sa jej vyhýba alebo ju odmieta. Táto selektivita obnovila poľnohospodársky záujem, keď sa objavili populácie potkanov odolné proti warfarínu. ^{2 4}

Šťava čerstvej cibule je pri kontakte s kožou žieravá a môže vyvolať podráždenie alebo pľuzgiere. Náhodné požitie dieťaťom alebo domácim zvieraťom vyžaduje okamžitú konzultáciu s lekárom či veterinárom. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Ustálené záhradnícke kultivary Drimia maritima na rozdiel od bežných okrasných rastlín nie sú známe. V praxi sa rozlišuje biela cibuľa, prevládajúca v európskom liekopise pre vysoký obsah scilarénu A, a červená cibuľa, bohatšia na scilirozid. Z druhej formy vychádza anglické meno red squill. ^{2 4}

Pred nákupom alebo zberom treba overiť prijaté vedecké meno, uvedený areál a rozdiel medzi Drimia maritima v užšom zmysle a komplexom príbuzných stredomorských druhov. Bez vyšetrenia chromozómov sa tieto rastliny často zamieňajú. ^{1 8}

Odrezané kvetné stvoly sa používajú aj vo floristike. Toto okrasné využitie je odlišné od liečebných a toxických použití rastliny. ²

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Drimia maritima (L.) Stearn
• Royal Botanic Gardens Kew, Drimia maritima (maritime squill)
• IUCN Red List, Lansdown 2018, Drimia maritima – hodnotenie
• Plants For A Future, Urginea maritima
• INPN / MNHN, Charybdis maritima, záznam mena TAXREF 161772, synonymum Squilla maritima
• Stannard 1974, Squill in ancient and medieval materia medica
• Tela Botanica, eFlore BDTFX, Drimia maritima (L.) Stearn – záznam mena 23097, synonymum prijatého mena Squilla maritima
• GBIF, Drimia maritima – profil druhu
• Dafni & Dukas 1986, Insect and wind pollination in Urginea maritima