Drimiopsis maculata


+23© fotografia
- fotografia 1 — (c) Margaret Burger, some rights reserved (CC BY-SA), uploaded by Margaret Burger · cc-by-sa · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Sunčana Bradley · cc-by · iNaturalist
- fotografia 3 — Mahomed Desai · cc-by · iNaturalist
Drimiopsis maculata vytvára trsy zelených listov s tmavými škvrnami a drobnými bielymi až zelenkastými kvetmi. Táto africká cibuľovina potrebuje priepustnú pôdu a starostlivosť prispôsobenú svojmu sezónnemu rastu.
Čítať ďalejLedebouria petiolata, Drimia petiolata a Drimiopsis minor
Umiestnite na nepriame svetlo alebo do tienistej miestnosti.
Mierny tieň až čiastočné slnko; v zbierke znáša aj slabé svetlo



© fotografia
(c) Margaret Burger, some rights reserved (CC BY-SA), uploaded by Margaret Burger · cc-by-sa
Sunčana Bradley · cc-by
Mahomed Desai · cc-by
Taken Mar 16, 2022 by William Coville (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál od Tanzánie po Južnú Afriku vrátane Mozambiku a Eswatini; zavlečenie sa uvádza na Kanárskych ostrovoch.
- Pôvodná4
- Introdukovaná1
- Tanzánia
- Mozambik
- Eswatini
- Južná Afrika
- Kanárske ostrovy
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Drimiopsis maculata (Lindl. & Paxton, 1851) nesie nad zaoblenou cibuľou zelené listy s tmavými škvrnami. Táto drobná africká trvalka patrí do čeľade Asparagaceae v rade Asparagales. Francúzske meno „drimiopsis pointé“ používa najmä botanická záhrada Château Pérouse. 1 2 6
Pôvodný opis bol uverejnený v druhom zväzku Paxton’s Flower Garden. Meno pochádza z roku 1851; bibliografický údaj uvádza zväzok pokrývajúci roky 1851–1852. Anglické pomenovanie „African Hosta“, používané vo floridskom záhradníctve, z rastliny nerobí druh rodu Hosta. Používanie botanického mena pomáha predísť tejto zámene. 1 8 4
Rozpoznávanie
Drimiopsis maculata dosahuje podľa regionálnych floristických opisov výšku približne 30 až 35 cm. Listy majú zreteľne odlíšenú úzku bázu, podobnú stopke, nad ktorou sa rozširuje čepeľ, často so srdcovitým tvarom. Vrchná strana je lesklá, s tmavozelenými alebo purpurovými škvrnami; spodná strana je bledšia. Okraj môže byť zvlnený. Zambézsky opis spresňuje, že horná polovica guľovitej cibule vyčnieva nad povrch a nesie drobné šupiny. Uvádza 2 až 4 listy, bez ochlpenia, vzpriamené alebo rozložené. Tieto znaky sa týkajú botanického druhu a neoznačujú žiadnu konkrétnu záhradnícku selekciu. 2
Súkvetie prevyšuje listy a nesie drobné biele až zelenkasté kvety. Podľa opisu prevzatého univerzitou v Connecticute sú dlhé približne 3 až 5 mm. Konce okvetných lístkov sa stáčajú dovnútra. Kvety sú zoskupené nad listami na krátkych stopkách; ich usporiadanie dopĺňa znaky listovej čepele. Jediná škvrna na liste teda na určenie rastliny nestačí. Pri skúmaní treba prihliadať aj na bázu listov a stavbu súkvetia. 5
Taxonómia a zámeny
Drimiopsis maculata a Ledebouria petiolata označujú ten istý taxón, jednotlivé referenčné systémy však prijímajú odlišné rodové zaradenie. Zaradenie do rodu Drimiopsis vedie k akceptovaniu mena Drimiopsis maculata, pričom Ledebouria petiolata je synonymum. Pri zaradení do rodu Ledebouria je akceptovaným menom Ledebouria petiolata a Drimiopsis maculata sa uvádza v synonymii. Tento rozdiel vysvetľuje výskyt oboch mien v zbierkach aj botanickej literatúre. 1 3
Medzi synonymá patria aj Drimia petiolata K.Koch & C.D.Bouché a Drimiopsis minor Baker. Druhé meno sa nesmie zamieňať s rovnakým označením, ktoré používal Van der Merwe: vzťah takto označeného materiálu k Drimiopsis maculata z Mozambiku si ešte vyžaduje preskúmanie. Prirodzené škvrny na listoch nedokazujú existenciu panašovaného kultivaru. 1 2
Prostredie a rozšírenie
Pôvodný areál Drimiopsis maculata siaha od Tanzánie po Južnú Afriku, s údajmi o výskyte v Mozambiku a Eswatini. Kanárske ostrovy, na ktoré bol druh zavlečený, do jeho pôvodného areálu nepatria. Výskyt v záhrade sa nemá stotožňovať s voľne rastúcou populáciou. 1
Flóry opisujú lúky a otvorené plochy: pobrežné stanovištia v Mozambiku aj údolnú lúku na piesočnatom íle vo východnej Afrike. Tieto pozorovania pochádzajú z rôznych regiónov. Možná zraniteľnosť uvedená pre územie zambézskej flóry je regionálnym posúdením. Predpoveď rizika „neohrozený“, prezentovaná pre tento druh, je výsledkom modelu, odlišným od celosvetového hodnotenia IUCN. 2
Cyklus a rozmnožovanie
Cibule Drimiopsis maculata sa množia a postupne vytvárajú trsy. Floridská záhradnícka poradenská služba odporúča rozdeliť ich po niekoľkých rokoch a uvádza kvitnutie na jar. Rozdelenie trsov je tak spôsobom rozmnožovania, ktorý je priamo doložený pre tento druh. 4
Záhrada Château Pérouse opisuje aj jarný výsev a plytkú výsadbu cibúľ na jar. Tieto odporúčania poskytujú sezónne vodidlo pre vysádzanie oddelených častí do nádob. Pochádzajú však zo stredomorského pestovateľského postupu a jeho jednotlivé podrobnosti nie sú univerzálnym návodom. Skutočnosť, že v jednom floristickom opise neboli pozorované plody, neznamená, že rastlina je neplodná. 6 2
Pestovanie počas roka
Floridské odporúčania pre Drimiopsis maculata spájajú mierny tieň až čiastočné slnko so strednými nárokmi na vodu a priepustným substrátom v nádobe. Zbierka v Connecticute používa vlhkú, dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky pri slabom osvetlení. Spoločnou podmienkou je substrát, ktorý počas rastu odvádza prebytočnú vodu. Pevne stanovená frekvencia zálievky by týmto odlišným podmienkam nevyhovovala. Floridskí záhradníci opisujú listové škvrny ako tmavšie v tieni: intenzita kresby sa teda môže meniť podľa osvetlenia. 4 5
Connecticut uvádza zimné opadávanie listov, kým Château Pérouse opisuje neopadavé olistenie vo svojich stredomorských podmienkach. Strata listov preto závisí od spôsobu pestovania aj klímy. Sezónne odporúčania pre pestovanie zohľadňujú možnosť zimného pokoja: keď sa rast spomalí, zálievku obmedzte a pri obnovení rastu ju znovu prispôsobte. Tieto orientačné pokyny nezodpovedajú nameraným objemom vody. 5 6
Využitie a riziká
Drimiopsis maculata sa pestuje pre škvrnité listy, v priaznivom podnebí aj ako nízka pôdopokryvná rastlina. Koorbanally a jeho spoluautori uvádzajú tradičné prípravky z cibule na tráviace ťažkosti malých detí. Tento etnobotanický údaj nedokazuje účinnosť ani bezpečnosť a nie je odporúčaním na liečebné využitie. 4 7
Článok opisuje negatívne výsledky skúšok toxicity na ovciach, pri ktorých sa použil čerstvý materiál v štádiu kvitnutia a tvorby plodov. Tieto obmedzené výsledky neurčujú riziko pre mačky, psy ani kone. Bezpečnosť nie je potvrdená ani pre deti a dospelých. Chemické analýzy cibule identifikujú viaceré zlúčeniny, no neposkytujú klinické hodnotenie pre tieto skupiny. Štúdia skúma dva druhy rodu Drimiopsis; iba výsledky pripísané D. maculata sa priamo týkajú Drimiopsis maculata. 7
Hlavné zdroje
- Kew, Plants of the World Online : Drimiopsis maculata
- Kew: opisy z Flora Zambesiaca a Flora of Tropical East Africa
- USDA ARS, GRIN Taxonomy : Drimiopsis maculata
- University of Florida IFAS Extension: informačný list, African Hosta
- University of Connecticut: Drimiopsis maculata, živá zbierka
- Botanická záhrada Château Pérouse: Drimiopsis maculata
- Koorbanally, Mulholland a Crouch (2006): Norlignány a homoizoflavanóny z dvoch juhoafrických druhov Drimiopsis
- International Plant Names Index : Drimiopsis maculata
Časté otázky
Sú Drimiopsis maculata a Ledebouria petiolata dva rôzne druhy?
Tieto mená označujú ten istý taxón. Podľa rodu prijatého v botanickej klasifikácii je akceptovaným menom Drimiopsis maculata alebo Ledebouria petiolata; druhé meno je potom uvedené ako synonymum.
Stráca Drimiopsis maculata v zime listy?
Univerzitná zbierka ho opisuje ako v zime opadavý, kým Château Pérouse uvádza v stredomorských podmienkach neopadavé olistenie. Zachovanie listov teda závisí od pestovateľských podmienok.
Ako rozmnožiť Drimiopsis maculata?
Cibule sa množia a tvoria trsy, ktoré možno rozdeliť. V záhradníckom postupe pre jarné obdobie je doložený aj výsev.
Je Drimiopsis maculata bezpečný pre mačky?
Bezpečnosť pre mačky nie je potvrdená. Negatívne výsledky skúšok na ovciach, ktoré uvádza botanická štúdia, neumožňujú vyvodiť záver pre mačky ani ďalšie domáce zvieratá.
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.