Japanese anemone (Eriocapitella hupehensis, )


© fotografia
- fotografia 1 — (c) raad29, some rights reserved (CC BY-NC) · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 3 — Wikipedia · CC BY-SA · Wikipedia
Eriocapitella hupehensis je trváca bylina z čeľade Ranunculaceae, pôvodom zo strednej Číny a východných Himalájí, dlho zaraďovaná do rodu Anemone. Od konca leta do prvých mrazov nesú jej vzpriamené stonky kvety bez korunných lupienkov, s ružovými, purpurovými alebo bielymi kališnými lístkami okolo žiarivožltých tyčiniek. Nadzemné časti v zime odumierajú a na jar opäť vyrastajú z plazivého podzemku.
Čítať ďalejJapanese anemone a Chinese anemone
Doprajte jej veľa rozptýleného svetla bez priameho slnka na listoch.
Ľahký polotieň až mierne slnko, chrániť pred páľavou popoludní





© fotografia
(c) raad29, some rights reserved (CC BY-NC) · cc-by-nc
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
Wikipedia · CC BY-SA
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Eriocapitella hupehensis siaha od východných Himalájí (Nepál, Ásam) po strednú a južnú Čínu, Taiwan a Mjanmarsko. Druh bol zavlečený do Kórey, pobaltských krajín, Ekvádoru a Nemecka. Dnes sa pestuje ako okrasná rastlina vo väčšine oblastí mierneho pásma.
- Pôvodná5
- Introdukovaná3
- Čína
- Taiwan
- Nepál
- India
- Mjanmarsko
- Južná Kórea
- Nemecko
- Ekvádor
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Eriocapitella hupehensis (Eriocapitella hupehensis (É.Lemoine) Christenh. & Byng, 2018) je trváca bylina rodu Eriocapitella z čeľade Ranunculaceae. V angličtine sa označuje aj ako Japanese anemone či Chinese anemone. Druh bol dlho súčasťou rodu Anemone, z ktorého ho v roku 2018 pri prepracovaní klasifikácie iskerníkovitých vyčlenili botanici Maarten Christenhusz a James Byng. 1 2
Rodové meno Eriocapitella spája grécke erion, vlna, s latinským capitellum, hlavička. Odkazuje na páperisté nažky, ktoré po odkvitnutí pokrývajú stred kvetu. Prívlastok hupehensis znamená „z provincie Chu-pej“ v strednej Číne, kde bola rastlina zbieraná pred opisom francúzskeho škôlkara Émila Lemoina v roku 1908. Označenie japonská veternica preto nevyjadruje pôvod: rastlina pochádza z Číny a v Japonsku sa iba skoro začala pestovať. 6
Poznávacie znaky
Trs Eriocapitella hupehensis tvorí 3 až 5 prízemných trojpočetných listov na stopkách dlhých 5 až 35 cm. Vzpriamené kvetné stonky bežne dorastajú do 30 až 100 cm, podľa kultivaru niekedy až do 120 cm. Približne v polovici výšky nesú praslen troch listeňov. 3 5
Kvety s priemerom asi 4 až 6 cm nemajú pravé korunné lupienky. Ich úlohu preberá 5 ružových, purpurových alebo bielych kališných lístkov, ktoré obklopujú žiarivožltý stred s početnými tyčinkami a viac než 100 drobnými piestikmi. Chýbajúce korunné lupienky odlišujú rod Eriocapitella od mnohých okrasných iskerníkovitých, napríklad iskerníkov, ktorým farebné lupienky po rozkvitnutí zostávajú. Plnokveté a poloplné kultivary môžu mať až približne dvadsať kališných lístkov. Z piestikov po odkvitnutí vznikajú malé vajcovité nažky s vlnatými chlpmi, usporiadané do nápadnej vatovitej hlávky. 6 3
Neskoré kvitnutie trvá od záveru leta do prvých mrazov, podľa podnebia od júla do októbra. Druh preto patrí medzi jesenné veternice spolu s Eriocapitella japonica, E. tomentosa, E. vitifolia a ich krížencom E. × hybrida. 4
Užitočná taxonómia
POWO dnes prijíma meno Eriocapitella hupehensis, v záhradníckych katalógoch však naďalej prevažuje staršie Anemone hupehensis. Bazionym Anemone japonica var. hupehensis É.Lemoine vyšiel v roku 1908. Ten istý autor rastlinu už v roku 1910 povýšil na samostatný druh. 1 2
V botanickej literatúre sa uvádzajú aj ďalšie synonymá:
- Anemone hupehensis (É.Lemoine) É.Lemoine, synonymné meno;
- Anemone hupehensis f. alba W.T.Wang, synonymné meno;
- Anemone matsudae (Yamam.) Tamura, synonymné meno;
- Eriocapitella vitifolia var. matsudae (Yamam.) Nakai, synonymné meno;
Zámeny často vyvoláva meno variety japonica. Rastlina kedysi označovaná ako Anemone hupehensis var. japonica sa dnes v POWO zaraďuje medzi synonymá Eriocapitella japonica. Ide o samostatný druh, nie iba o varietu E. hupehensis. 1
Stanovište a rozšírenie
Domovinou druhu sú východné Himaláje (Nepál, Ásam), stredná a južná Čína, Taiwan a Mjanmarsko. V Číne rastie najmä v provinciách Šen-si, Chu-pej, S’-čchuan, Jün-nan a v niekoľkých južných provinciách. 6 1
Na prirodzených stanovištiach osídľuje trávnaté svahy, horské lúky, okraje svetlých lesov a riečne brehy vo výške 400 až 2 600 m podľa populácie. POWO zaznamenáva aj zavlečenie do Ekvádoru a Nemecka a zdomácnenie v Kórei a pobaltských krajinách. 1 6
V Číne sa pestuje stáročia, pravdepodobne už od dynastie Tchang. Poloplná forma unikla zo záhrad a pred niekoľkými storočiami sa rozšírila do Japonska a Kórey. Tento zdomácnený potomok, dnes uznávaný ako samostatná Eriocapitella japonica, je jedným z rodičov záhradného kríženca E. × hybrida. Živú rastlinu priniesol do Európy až v roku 1844 škótsky botanik Robert Fortune, ktorý ju v Číne videl vysadenú pri hroboch. 7
Životný cyklus a rozmnožovanie
Podzemnú základňu trsu tvorí plazivý podzemok, ktorý sa každým rokom rozrastá. Nadzemné časti v zime úplne odumrú a nasledujúcu jar znovu vyrašia z podzemných zásob. Mladý trs v prvom roku kvitne málo, pretože ešte nie je dostatočne zakorenený. Do plného kvitnutia zvyčajne dorastie za 2 až 3 roky. 4
Najčastejšie sa rozmnožuje delením trsov na jar alebo koncom jesene, prípadne koreňovými odrezkami odoberanými v rovnakom období. Z úlomku podzemku dokáže obnoviť celú rastlinu, a preto sa v bohatej pôde bez obmedzenia môže príliš rozrastať. Výsev je možný, no v kultúre sa využíva zriedka pre pomalé a nepravidelné klíčenie. 3
Využitie a riziká
Okrasné využitie zahŕňa svieže okraje záhonov, vidiecke záhrady, tienisté lesné okraje aj rezané kvety. RHS odporúča druh aj do častí záhrady priaznivých pre živočíchy. Od konca leta do prvých mrazov poskytuje opeľovačom nektár a peľ v čase, keď už kvitne málo iných trvaliek. 3 4
Podobne ako väčšina iskerníkovitých obsahuje Eriocapitella hupehensis protoanemonín, dráždivú látku uvoľňovanú čerstvou šťavou pri poškodení tkanív. Požitie dráždi ústa a spôsobuje mierne tráviace ťažkosti. Kontakt so šťavou môže u ľudí aj domácich zvierat vyvolať zápal kože. Missouri Botanical Garden označuje celú rastlinu za jedovatú pri požití. 6 5
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Trvalé záhradnícke uznanie získalo viacero kultivarov. 'Hadspen Abundance' a 'Bowles’s Pink' dostali ocenenie Award of Garden Merit od RHS. Dobre zdokumentované sú aj 'Praecox', kvitnúci už od konca júla, a 'Superba' s poloplnými levanduľovoružovými kvetmi, zahrnuté do skúšok Chicago Botanic Garden. 8 7 9
Často sa zamieňa s podobne vyzerajúcim samostatným druhom Eriocapitella japonica a záhradným krížencom Eriocapitella × hybrida. Všetky sa predávajú pod všeobecným označením japonská veternica bez rozlíšenia druhu. Takáto menovka neurčuje, ktorá rastlina je v nádobe. Na rozlíšenie E. hupehensis, E. japonica a E. × hybrida je potrebné celé vedecké meno vrátane autora. 4
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Eriocapitella hupehensis (É.Lemoine) Christenh. & Byng
- International Plant Names Index, Eriocapitella hupehensis
- Royal Horticultural Society, Anemone hupehensis
- Royal Horticultural Society, Japanese anemones
- Missouri Botanical Garden Plant Finder, Anemone hupehensis
- NC State Extension, Eriocapitella hupehensis (Chinese anemone)
- Chicago Botanic Garden, Rudy (2004), Fall-blooming Anemones, Plant Evaluation Notes 25
- Royal Horticultural Society, Ornamentals AGM Plants (March 2020)
- Royal Horticultural Society, Anemone hupehensis 'Hadspen Abundance'
Časté otázky
Pochádza Eriocapitella hupehensis z Japonska?
Nie. Napriek rozšírenému označeniu japonská veternica pochádza zo strednej Číny a východných Himalájí. V Japonsku sa iba začala skoro pestovať, kým ju Robert Fortune v roku 1844 priniesol do Európy.
Je Eriocapitella hupehensis jedovatá?
Áno, podobne ako väčšina iskerníkovitých rastlín. Čerstvá šťava obsahuje protoanemonín, ktorý pri požití dráždi ústa a tráviacu sústavu. Pri kontakte môže u ľudí aj domácich zvierat vyvolať zápal kože.
Prečo Eriocapitella hupehensis nekvitne?
Často kvitne až v druhom alebo treťom roku, keď sa trs dobre ujme. Kvitnutie odďaľuje aj priveľký tieň alebo príliš suchá pôda v lete.
Ako rozdeliť trs Eriocapitella hupehensis?
Na jar alebo koncom jesene odoberte úlomok podzemku a hneď ho vysaďte do sviežej, bohatej pôdy. Na vznik novej rastliny stačí aj kúsok koreňa.
Čím sa líši Eriocapitella hupehensis od Eriocapitella × hybrida?
Eriocapitella × hybrida je záhradný kríženec, na ktorého vzniku sa podieľali E. hupehensis a E. vitifolia. E. hupehensis je samostatný voľne rastúci druh pôvodný v Číne a Himalájach.
Môže sa Eriocapitella hupehensis príliš rozrásť?
V bohatej, sviežej pôde áno, pretože sa jej plazivý podzemok každým rokom rýchlo rozširuje. Aj malý úlomok ponechaný v zemi po delení môže vytvoriť nový trs.
Kam vysadiť Eriocapitella hupehensis v záhrade?
Hodí sa na svieže okraje záhonov, tienisté lesné okraje a do prírodne pôsobiacich vidieckych záhrad, do ľahkého polotieňa a bohatej pôdy. Kvitne od leta do prvých mrazov a dopĺňa jesenné záhony.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.




