Figovník bengálsky (Ficus benghalensis, L. 1753)

Identita

Figovník bengálsky (Ficus benghalensis L., 1753) vo voľnej prírode bežne presahuje výšku 20 m a jeho koruna sa môže rozprestrieť do šírky viac než 100 m. V črepníku zvyčajne dorastá iba do 2 až 3 m, pretože nevytvára vedľajšie kmene vyžadujúce voľné zakorenenie v pôde. Druhové meno benghalensis odkazuje na Bengálsko, odkiaľ európski botanici v 18. storočí opísali prvé exempláre. ^{1 3}

V Indii má postavenie národného stromu a už stáročia sa vysádza pri chrámoch a trhoviskách pre rozsiahly tieň. V Európe sa pestuje najmä ako veľká izbová rastlina pod obchodným názvom Ficus Audrey. Názvy Banyan a Indian banyan sa používajú v medzinárodnom obchode. ^{8 2}

Poznávacie znaky

Kožovité oválne až elipsovité listy figovníka bengálskeho sú dlhé 8 až 26 cm, na líci tmavozelené a lesklé, na rube jemne chlpaté. Mladé výhonky majú najprv bronzový odtieň, ktorý pri dozrievaní postupne tmavne. ^{3 2}

Početné vzdušné korene zostupujúce z konárov k zemi ho odlišujú od iných veľkých izbových figovníkov, napríklad Ficus elastica a Ficus lyrata, ktoré ich v črepníku takmer nevytvárajú. Po zakorenení hrubnú na vedľajšie kmene a podopierajú korunu. Za desaťročia tak jediný jedinec zaberie plochu hájika. V nádobe sa tento proces pre nedostatok voľnej pôdy takmer nikdy nespustí, preto si dospelý Ficus Audrey zachováva jeden kmeň a pomerne kompaktné rozmery aj po mnohých rokoch. ^{6 3}

Užitočná taxonómia

Linného opis z roku 1753 použil meno Ficus benghalensis, ktoré zostáva prijatým vedeckým názvom. Rozsiahly rod Ficus však sprevádza množstvo starších či záhradníckych pomenovaní. K dôležitým synonymám patria:

• Ficus indica L., historické synonymum figovníka bengálskeho
• Urostigma bengalense (L.) Gasp.
• Perula benghalensis (L.) Raf.
• Ficus karet Baill.
• Ficus banyana Oken

Osobitnú pozornosť si zaslúži Ficus benghalensis var. krishnae (C.DC.) Corner, prirodzená varieta s miskovito zvinutými listami predávaná ako Krishnae. Spoľahlivým východiskom je prijatý vedecký názov. Označenie Ficus Audrey predstavuje záhradnícky výber, nie samostatný druh. ¹

Stanovište a rozšírenie

Domovinou figovníka bengálskeho je indický subkontinent, najmä India, Pakistan, Bangladéš, Srí Lanka a Nepál. Rastie v monzúnových a nížinných tropických lesoch až do nadmorskej výšky 600 m. ^{1 3}

Život často začína ako poloepifyt, podobne ako viaceré ďalšie tropické figovníky. Semeno vyklíči v rozkonárení hostiteľského stromu, často po prechode tráviacou sústavou plodožravého vtáka. Mladá rastlina následne vytvára korene, ktoré zostupujú až do pôdy. ^{6 5}

Vďaka pestovaniu pre tieň a okrasu zdomácnel aj mimo pôvodného areálu, napríklad v severovýchodnej Austrálii, kde sa nepovažuje za pôvodný druh. Na Floride je takisto prítomný ako introdukovaná rastlina, nie ako súčasť pôvodnej flóry. ^{5 7}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvety tohto figovníka sú uzavreté vo vnútri dutej figy, osobitného súkvetia nazývaného sykónium. Má urnovitý tvar a šírku približne 2 cm. Opelenie zabezpečuje špecializovaná osička Eupristina masoni; bez nej nevznikajú klíčivé semená. ^{3 6}

Figy dozrievajú v pároch v pazuchách listov a menia farbu zo zelenej na oranžovú a napokon červenú. Mimo pôvodného areálu chýbajúci opeľovač výrazne obmedzuje tvorbu plodov, preto sa rastlina takmer nikdy samovoľne nevysieva. ^{3 5}

Pestovatelia rozmnožujú Ficus Audrey predovšetkým stonkovými odrezkami s uzlom. Používa sa aj vzdušné potápanie alebo výsev. Semená potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20 °C, takže výsev vyžaduje teplé podmienky. ^{5 4}

Využitie a riziká

Tradične sa vysádza najmä pre tieň pri chrámoch, trhoch a pozdĺž ulíc v krajinách pôvodu. Rozsiahla koruna poskytuje chladnejšie miesto na pobyt. Listy slúžia aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá; uvádzaný obsah hrubých bielkovín dosahuje približne 9,6 %. ^{4 8}

Biely latex vytekajúci z poraneného listu či stonky dráždi pokožku a oči. Pri požití je mierne toxický. NC State uvádza riziko pre mačky, psy a kone a opisuje nechutenstvo, slinenie, nevoľnosť, vracanie a hnačku u zvierat aj ľudí. Úlohu zohrávajú ficín a psoralén, ktoré Merck Veterinary Manual uvádza pri rode Ficus. Pri reze používajte rukavice a odrezané listy či stonky držte mimo dosahu detí a zvierat. ^{9 10 2}

Silné korene vysadeného stromu môžu poškodiť múry, základy a potrubia. Po ujatí vo voľnej pôde sa rastlina ťažko úplne odstraňuje. Dobre však znáša sucho a slaný morský aerosól, čo vysvetľuje jej časté využívanie v pobrežných stromoradiach tropických oblastí. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke formy figovníka bengálskeho predstavujú výbery v rámci druhu. Audrey má kompaktný rast vhodný do črepníka. Krishnae nesie prirodzene miskovito zvinuté listy a Variegata krémové alebo biele panašovanie. Panašovaná forma rastie pomalšie a vyžaduje viac svetla než zelený prírodný typ. ¹

Pri určovaní prichádzajú do úvahy najmä tieto podobné rastliny:

• Ficus elastica, s väčšími hladkými listami a charakteristickým červeným prílistkom;
• Ficus microcarpa, s oveľa menšími listami a korunou často strihanou do gule;
• Ficus religiosa, s listom zakončeným dlhým úzkym hrotom, ktorý figovník bengálsky nemá.

Jemne chlpatý rub listov, skoro sa objavujúce vzdušné korene a biely latex tvoria spoločnú kombináciu znakov, ktorá pomáha odlíšiť mladý figovník bengálsky v črepníku od ostatných izbových figovníkov. ^{3 2}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Ficus benghalensis L.
• Royal Horticultural Society, Ficus benghalensis - Banyan
• Monaco Nature Encyclopedia, Ficus benghalensis
• Purdue University NewCrop, Ficus benghalensis informačný prehľad
• Useful Tropical Plants Database, Ficus benghalensis
• National Tropical Botanical Garden, Ficus benghalensis
• Florida Plant Atlas, Ficus benghalensis
• National Portal of India, Banyan, národný strom Indie
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Ficus benghalensis
• Merck Veterinary Manual, Izbové a okrasné rastliny toxické pre zvieratá