Moreton Bay fig (Ficus macrophylla, Pers. 1807)

Identita

Ficus macrophylla (Ficus macrophylla Pers., 1807) je prijatý druh rodu Ficus z čeľade morušovité (Moraceae). Druhové meno macrophylla pochádza zo starogréčtiny a znamená „veľkolistý“. Odkazuje na kožovité listy, ktoré dosahujú dĺžku 10 až 25 cm. ¹

Anglické meno Moreton Bay fig odkazuje na záliv Moreton Bay na juhu Queenslandu, hoci pôvodný areál siaha ďaleko zaň. Označenie Australian banyan pripomína jeho austrálsky pôvod. Ako škrtiaci figovník začína život klíčením v korune hostiteľského stromu; vzdušné korene zostupujúce do pôdy postupne nahrádzajú svojho nositeľa. ³

Poznávacie znaky

Dospelý vždyzelený strom Ficus macrophylla dosahuje výšku 15 až 60 m a jeho nápadným znakom je kmeň s mohutnými koreňovými oporami. Forma columnaris z ostrova Lord Howe navyše vytvára vzdušné korene hrubnúce na vedľajšie kmene, ktoré podopierajú časť hmotnosti koruny. ^{4 7}

Oválne až elipsovité kožovité listy merajú 10 až 25 cm na dĺžku a 7 až 10 cm na šírku. Zhora sú lesklozelené, naspodku ich pokrývajú jemné hrdzavé šupinky. Pri poranení listu alebo konárika sa objaví mliečna šťava, typická pre tento rod. ³

Takmer guľovité figy s priemerom 20 až 25 mm rastú jednotlivo alebo v pároch. Pri dozrievaní sa ich farba mení zo zelenej cez oranžovú na fialovú. Tvorba plodov sa obnovuje takmer celý rok, nie iba počas jedného presne ohraničeného obdobia. ³

Užitočná taxonómia

Nomenklatúrnym východiskom je Ficus macrophylla Pers., meno publikované v roku 1807. POWO ho uvádza ako prijaté meno v rode Ficus, ktorý zahŕňa viac než 750 druhov. ¹

Pri určovaní sú podstatné dve vnútrodruhové formy. Pevninská macrophylla vytvára samostatný strom s jediným kmeňom, kým columnaris z ostrova Lord Howe zostáva hemiepifytická a rozvíja viacero vedľajších kmeňov bez jasného hlavného kmeňa. Taxonomická revízia ukázala, že meno Ficus magnolioides, dlho používané v Európe pre banyany botanických záhrad, v skutočnosti zodpovedá forme columnaris. ⁷

Zaradenie Ficus macrophylla do sekcie Malvanthera v rámci rodu Ficus dnes podporujú molekulové údaje. Tie zároveň potvrdzujú špecifickosť jeho vzťahu s jediným druhom opeľujúcej osičky. ⁸

Stanovište a rozšírenie

Východoaustrálske pobrežie od stredného Queenslandu po juh Nového Južného Walesu tvorí pôvodný areál druhu; jeho rozsah výskytu sa odhaduje na 219 126 km². K nemu patrí ostrov Lord Howe s formou columnaris. Strom rastie v tropických, subtropických aj suchých lesoch, často vyčnieva nad koruny ostatných stromov pozdĺž vodných tokov. ²

V pôvodnom areáli sa nezistilo konkrétne ohrozenie a IUCN zaraďuje druh do kategórie najmenej ohrozený. Pri hodnotení sa zohľadňuje aj jeho rozšírené pestovanie po celom svete. ²

Sever Nového Zélandu je oblasťou zdomácnenia mimo pôvodného areálu. Od náhodného príchodu opeľujúcej osičky v roku 1993 tu Ficus macrophylla dokáže vytvárať životaschopné semená a miestami osídľuje aj nepestované prostredie. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

Život stromu sa takmer vždy začína vysoko nad zemou. Plodožravý vták zanechá drobné semeno v štrbine kôry hostiteľa, kde vyklíči ako epifyt. Vzdušné korene potom zostupujú do pôdy, zakotvia v nej a hrubnú na piliere okolo hostiteľského kmeňa. Hostiteľa často postupne pripravia o svetlo, až napokon odumrie. ⁷

Kvety figovníkov zvonka nevidno, pretože vystielajú vnútornú stenu dovnútra uzavretého súkvetia nazývaného sykónium. Opeľovanie zabezpečuje obligátny mutualizmus s jediným druhom osičky. Tá sa sama môže rozmnožovať iba v kvetoch práve tohto figovníka, takže obaja partneri sú od seba závislí. ⁸

Využitie a riziká

Hlavné využitie je okrasné a krajinárske: mohutný strom do parkov, botanických záhrad alebo mestských alejí. Vyžaduje podnebie, v ktorom teplota neklesá pod 0 °C. Dospelé rozmery a povrchový koreňový systém ho robia nevhodným pre malú záhradu, kde korene rýchlo prichádzajú do konfliktu s dlažbou. ⁴

Úplne zrelé figy sú jedlé, ale pre človeka majú iba okrajový potravinový význam. Omnoho podstatnejšie sú pre miestne živočíchy: plodožravé holuby, medárikovité vtáky a kalone sa nimi živia takmer po celý rok. ⁶

Mačky, psy a kone patria medzi zvieratá najviac vystavené toxickému riziku. Mliečna šťava obsahuje ficín, proteolytický enzým, a psoralén. ASPCA spája tieto látky s podráždením pokožky alebo úst, nadmerným slinením a tráviacimi ťažkosťami pri kontakte alebo požití. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Uznávané formy macrophylla a columnaris nie sú záhradnícke kultivary. Ide o vnútrodruhové taxóny rozlíšené podľa rastového tvaru: prvý má jediný kmeň, druhý viacero vedľajších kmeňov vznikajúcich zo vzdušných koreňov. ⁷

Podobný vzrast majú aj ďalšie veľké austrálske figovníky, najmä Ficus rubiginosa a Ficus watkinsiana. Zamieňať sa môže aj s indickým banyanom Ficus benghalensis, ktorý rovnako vytvára viacero vzdušných koreňov, ale patrí k inému druhu. Najspoľahlivejšie vodidlá pri rozlišovaní Ficus macrophylla zostávajú vedecké meno, mohutné koreňové opory pri kmeni a mliečna šťava objavujúca sa už pri malom poranení. ³

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Ficus macrophylla Pers.
• IUCN Red List, hodnotenie Ficus macrophylla
• PlantNET / Royal Botanic Gardens Sydney, Ficus macrophylla
• Royal Horticultural Society, Ficus macrophylla, Australian banyan
• ASPCA, jedovaté a nejedovaté rastliny, Ficus sp., záznam weeping fig
• Plants For A Future, Ficus macrophylla
• Dixon, 2001, figovníkové osičky a koncepcia druhu, vnútrodruhové taxóny Ficus macrophylla
• Rønsted a kol., 2008, molekulová fylogenéza figovníkov sekcie Malvanthera