Creeping fig (Ficus pumila, L. 1753)

Identita

Ficus pumila (Ficus pumila L., 1753) je popínavý figovník z rodu Ficus a čeľade morušovité (Moraceae). Druhové meno pumila pochádza z latinského pumilus, „trpasličí“, a odkazuje na veľmi malé listy mladých výhonkov. Medzinárodné názvy Creeping fig a Climbing fig opisujú jeho plazivý a popínavý rast. ^{1 5}

V európskych domácnostiach sa tento figovník pestuje predovšetkým ako izbová rastlina; v priaznivých podmienkach slúži aj na pokrytie stien. Tenké výhonky sa podobne ako brečtan zachytávajú krátkymi príchytnými koreňmi a vytvárajú husté vždyzelené olistenie. ^{2 4}

Poznávacie znaky

Výrazný listový dimorfizmus odlišuje Ficus pumila od mnohých izbových figovníkov. Mladé popínavé výhonky nesú drobné srdcovité, kožovité listy dlhé asi 2,5 cm. Stredne až tmavozelené listy sú striedavo rozmiestnené na stonkách priliehajúcich k opore. ^{4 3}

S pribúdajúcim vekom vyrastajú plodonosné výhonky, ktoré odstávajú od steny či kmeňa. Ich listy sú podstatne väčšie, vajcovité až elipsovité a dlhé až 10 cm. Po odrezaní stonky alebo listu vyteká biely latex, ako pri ostatných figovníkoch. ^{4 3}

Ďalším spoľahlivým znakom sú krátke príchytné korene vyrastajúce pozdĺž mladých stoniek. Prilepujú sa k podkladu a umožňujú pokryť celú stenu bez opornej tyče. V interiéri zostávajú výhonky ohybné a bežne sa rozrastajú na 1 až 2 m; vonku v miernom podnebí môžu vystúpiť do výšky niekoľkých metrov. ^{2 3}

Užitočná taxonómia

Carl von Linné opísal tento figovník v roku 1753 ako Ficus pumila L. V rozsiahlom rode Ficus sa stále objavujú staršie mená a vnútrodruhové taxóny. K dôležitým patria:

• Ficus pumila var. pumila, nominátna varieta;
• Ficus pumila var. awkeotsang (Makino) Corner, botanická varieta;
• Ficus pumila Thunb. (nelegitímne meno);
• Ficus stipulata Thunb., staršie meno;
• Plagiostigma pumila Zucc., staršie meno.

Za základ určenia slúži prijaté vedecké meno Ficus pumila L. Názvy Minima či Variegata označujú záhradnícke výbery, nie samostatné druhy. Awkeotsang, pestovaný na Taiwane, má naopak uznané botanické postavenie variety. ^{1 5}

Stanovište a rozšírenie

Vlhké subtropické oblasti strednej a južnej Číny, Japonska, Taiwanu a Indočíny tvoria pôvodný areál Ficus pumila. Rastie tam na skalách, tienených útesoch a kmeňoch, po ktorých sa pomocou príchytných koreňov šplhá a pokrýva veľké plochy. ^{1 3}

Na rozdiel od hemiepifytických figovníkov tento druh svojho hostiteľa neškrtí. Opora mu poskytuje podklad a rastlina na nej neparazituje. Je odolnejší voči chladu než tropické figovníky a darí sa mu v zónach USDA 8 až 11, hoci silný mráz zničí nadzemnú časť. ^{4 2}

Pestovanie na stenách a v interiéroch prispelo k jeho rozšíreniu mimo pôvodného areálu. Zdomácnel najmä na juhovýchode USA a v ďalších teplých oblastiach. Tieto introdukované populácie treba odlišovať od pôvodného východoázijského výskytu. ^{4 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Súkvetie tohto figovníka tvorí dutá figa s kvetmi uzavretými vo vnútri. Opeľovanie závisí od drobnej špecializovanej osičky. Mimo pôvodného areálu, kde opeľovač chýba, býva tvorba plodov zriedkavá a rastlina sa prakticky nerozširuje samovýsevom. ^{5 3}

Figy sa v miernom podnebí objavujú iba na dospelých výhonkoch odstávajúcich od opory. Zo zelených sa pri dozrievaní menia na purpurové. Na Taiwane poskytujú semená variety awkeotsang sliz používaný na tradičné potravinárske želé; ide o miestne využitie, ktoré sa nevzťahuje na okrasné formy. ^{4 3}

Pri pestovaní sa najčastejšie využívajú stonkové odrezky s uzlom alebo potápanie. Stonky ľahko zakoreňujú tam, kde sa dotýkajú substrátu. Pred zasadením treba nechať latex zaschnúť, inak rez mokvá a ťažšie sa hojí. Odrezok odobratý tesne pod uzlom, uložený v teple na jasnom nepriamom svetle, vytvára prvé korene za tri až päť týždňov. Pri potápaní sa olistený výhonok pripevní k vlhkému substrátu a od materskej rastliny sa oddelí až po zakorenení. ^{2 6}

Využitie a riziká

Okrasné využitie Ficus pumila zahŕňa pokrytie stien v miernom podnebí a popínavé či previsnuté pestovanie v interiéri. Príchytné korene vytvárajú zelený povrch na stenách, mriežkach a v teráriách. Rovnaká priľnavosť však môže zanechať stopy na natretých alebo drobivých podkladoch. ^{2 4}

Biely latex figovníkov pôsobí ako mierne dráždidlo. Na citlivej koži môže vyvolať začervenanie a svrbenie, po požití podráždenie úst a ľahké tráviace ťažkosti. ASPCA označuje tento druh za toxický pre mačky a psy, spravidla s miernymi príznakmi. Je preto vhodné držať ho mimo dosahu zvierat a malých detí a pri reze používať rukavice. ^{7 8}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke výbery Ficus pumila sa líšia veľkosťou a kresbou listov. Minima má veľmi drobné listy, hustý a pomalý rast. Variegata a Sunny majú krémové panašovanie a na zachovanie farieb potrebujú viac svetla; Quercifolia označuje laločnaté olistenie. Pred kúpou sa oplatí skontrolovať názov kultivaru, stav výhonkov a hustotu listov. ²

Pri určovaní môžu vzniknúť tieto zámeny:

• Hedera helix, brečtan popínavý, ktorý tiež pokrýva podklad príchytnými koreňmi;
• Ficus elastica, izbový figovník s podstatne väčšími listami;
• Ficus lyrata, figovník s listami pripomínajúcimi husle.

Kombinácia drobných srdcovitých listov mladých výhonkov, krátkych príchytných koreňov a bieleho latexu pomáha spoľahlivo potvrdiť, že popínavá rastlina je Ficus pumila. ^{4 1}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Ficus pumila L.
• Royal Horticultural Society, Ficus pumila – popínavý figovník
• Missouri Botanical Garden, Ficus pumila
• North Carolina State Extension, Ficus pumila – popínavý figovník
• Encyclopaedia Britannica, Ficus (rod rastlín)
• Plants For A Future, Ficus pumila
• ASPCA, Ficus pumila, údaje o toxicite
• Merck Veterinary Manual, izbové a okrasné rastliny toxické pre zvieratá