Rindō (Gentiana scabra, Bunge 1835)

Identita

Gentiana scabra (Gentiana scabra Bunge, 1835) je trváca bylina rodu Gentiana z čeľade horcovité (Gentianaceae). Latinské druhové meno scabra znamená drsná a opisuje drsné okraje kalicha a listov, ktoré sú zreteľnejšie na dotyk než pohľadom. ^{1 5}

Japonské pomenovanie rindō (竜胆) označuje najmä tento druh. Motív sasarindō, tri kvety horca na troch listoch bambusu sasa, bol osobným znakom klanu Minamoto počas obdobia Heian. ⁹

Poznávacie znaky

Trs Gentiana scabra tvoria vzpriamené nerozkonárené stonky s papilami na vrchole, vysoké 30 až 60 cm; dobre živené záhradné rastliny môžu dosiahnuť 1 m. Protistojné, sediace, kopijovité až vajcovito kopijovité listy sú dlhé 2 až 7 cm a majú 3 až 5 výrazných súbežných žíl. Mierne podvinuté drsné okraje vysvetľujú meno scabra. ^{5 3}

Koruna modrofialových kvetov býva v hrdle zelenožlto škvrnitá. Má rúrkovito zvonkovitý až lievikovitý tvar a dĺžku 4 až 5 cm. Kvety tvoria malé zväzky na vrchole stoniek alebo v pazuchách horných listov. Otvárajú sa neskoro, od konca leta do jesene, keď väčšina záhonových trvaliek už dokvitla. ^{5 3}

Užitočná taxonómia

Za prijaté meno druhu databáza POWO/WCVP považuje Gentiana scabra Bunge. Rozlišujú sa viaceré regionálne formy, z ktorých je v záhradníctve najznámejšia japonská varieta:

• Gentiana scabra var. buergeri (Miq.) Maxim. ex Franch. & Sav., japonská forma s kalichom dlhším než rúrka, pôvod väčšiny rastlín predávaných ako rindō;
• Gentiana scabra subsp. australis M.Y.Liou, populácia južnej časti areálu;
• Gentiana fortunei Hook.f., historické synonymum pretrvávajúce v niektorých zoznamoch.

V čínskom obchode s liečivými bylinami sa zamieňajú dva horce s podobnými menami: Gentiana scabra, vlastný long dan cao, a Gentiana manshurica. Zbierajú sa spoločne pod obchodným označením guan long dan. ^{1 7}

Stanovište a rozšírenie

Od juhovýchodnej Sibíri cez severnú a východnú Čínu a Kórejský polostrov po Japonsko sa rozprestiera pôvodný areál druhu. Rastie na riečnych brehoch, vlhkých lúkach, cestných svahoch, v krovinách a na okrajoch lesov vo výške 400 až 1 700 m. ^{5 1}

Mimo svojho pôvodného areálu sa hojne pestuje, najmä v Európe. Zostáva tam rastlinou skaliek a vlhkých záhonových obrúb skôr než druhom zdomácneným vo voľnej prírode. ³

Životný cyklus a kvitnutie

Pred klíčením semená potrebujú 5 až 6 týždňov chladovej stratifikácie pri 0 až −5 °C. Rastliny zo semien potom prvý raz kvitnú za 2 až 7 rokov, teda podstatne skôr než približne desaťročná Gentiana lutea. ⁴

Podľa populácie trvá kvitnutie od mája do novembra, záhradné rastliny však kvitnú najmä koncom leta a na jeseň. V Japonsku má preto druh podobne ako chryzantéma miesto v jesenných kvetinových kompozíciách. Po opelení vzniká podlhovastá tobolka dlhá 2 až 2,5 cm, nesená krátkym gynoforom. ⁵

Vegetatívne rozmnožovanie využíva odrezky prízemných výhonkov na jar alebo delenie v marci. Obe metódy obchádzajú niekoľkoročné čakanie po výseve a zachovávajú vlastnosti materskej rastliny, zatiaľ čo semená prinášajú prirodzenú premenlivosť druhu. ⁴

V nádobe aj vo voľnej pôde je kvitnutie prejavom zrelosti trsu. Nekvitnúca rastlina po dvoch či troch vegetačných obdobiach nemusí byť zle pestovaná: jej korene ešte nemuseli dosiahnuť veľkosť potrebnú na kvitnutie. ³

Využitie a riziká

Sušené korene a podzemky poskytujú long dan cao (龙胆草) čínskej farmakopey. Viac než 2 000 rokov sa používa ako horké tonikum pečene a žlčníka pri nechutenstve, tráviacich ťažkostiach a niektorých zápaloch. ^{7 6}

Mimoriadna horkosť pochádza zo sekoiridoidov, napríklad gentiopikrozidu, jednej z najhorkejších známych rastlinných látok, používanej v laboratóriu ako referencia pri meraní prahu vnímania horkosti. Toxicita pre ľudí ani domáce zvieratá nie je doložená; extrémna chuť odrádza od náhodného požitia skôr, než by spôsobilo problém. ^{8 4}

Okrasné využitie zahŕňa vlhké záhonové obruby, zatienené skalky a nádoby s trvalkami, ktoré tiež potrebujú sviežu, nikdy nevysychajúcu pôdu. V Japonsku sa kvitnúca črepníková rastlina daruje na jeseň v podobnej úlohe ako chryzantéma v Európe. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Z japonskej variety buergeri pochádzajú záhradnícke výbery 'Scarborough Blue' so sýtomodrými kvetmi a 'Royal Stripes' so svetlejším pruhovaním listov a korún. Tieto kultivary nemenia vedecké meno ani pestovateľské nároky druhu. ³

Prvá skupina zámen zahŕňa čínske príbuzné Gentiana manshurica a Gentiana triflora. Ich kvety sú veľmi podobné a zbierajú sa spoločne na liečebné účely; spoľahlivé rozlíšenie vyžaduje podrobné preskúmanie kalicha. ⁷

Druhú zámenu predstavuje Platycodon grandiflorus z čeľade zvončekovité (Campanulaceae), bez blízkej botanickej príbuznosti, ale s podobným vzhľadom koncom leta. Nafúknutý kvetný puk a striedavé listy ho jasne odlišujú od rúrkovitej koruny a protistojných listov Gentiana scabra. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Gentiana scabra Bunge
• International Plant Names Index, Gentiana scabra Bunge
• Royal Horticultural Society, Gentiana scabra, drsnolistý horec
• Plants For A Future, Gentiana scabra
• Flora of China / Missouri Botanical Garden, Gentiana scabra Bunge
• PMC / NCBI, rozmnožovanie Gentiana scabra Bunge in vitro
• PMC / NCBI, prehľad Long-Dan, tradičné čínske liečivé byliny
• PubChem / NCBI, Gentiopicroside, prehľad zlúčeniny
• Vegder's Blog, Sasarindō, znak klanu Minamoto