Hoya australisR.Br. ex J.Traill, 1830

Hoya australis nesie hrubé listy a zoskupenia voňavých voskovitých kvetov. Táto tropická epifytická liana sa pestuje pri filtrovanom svetle v priepustnom substráte. Jej jedovatosť treba rozlišovať podľa zasiahnutej skupiny a spôsobu kontaktu.

Čítať ďalej
Vedecký názovHoya australis
RodHoya
RadGentianales
Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia vrátane detí · Netoxická : mačky, psy a kone · Toxická : zvieratá
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
BorneoIndonéziaNová GuineaAustráliaFidžiVanuatu
Biotop
Epifytická liana sezónne suchých trópov; austrálske opisy uvádzajú lesy a skalné útvary.
Sezónnosť
Kvitnutie
LetoJeseň
Rast
Rozmnožovanie
Odrezkovanie, Výsev
Klíma a voda
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Pôda
Typy pôdy
Priepustná zmes s kôrou
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Doprajte jej veľa rozptýleného svetla bez priameho slnka na listoch.

Jasné filtrované svetlo; v lete chrániť pred páliacim slnkom.
Kvetináče
Závesný kvetináč
Vzhľad
Výška100–150 cmŠírka100–150 cm
Listy
Zelená
Hoya australis: pôvod a využitie — listy 1
Hoya australis: pôvod a využitie — listy 2
Hoya australis: pôvod a využitie — listy 3
Hoya australis: pôvod a využitie — listy 4
Hoya australis: pôvod a využitie — listy 5
Kvety
BielaČervenáVeľkosť1.5–2.5 cm
Hoya australis: pôvod a využitie — kvety 1
Hoya australis: pôvod a využitie — kvety 2
Hoya australis: pôvod a využitie — kvety 3
Hoya australis: pôvod a využitie — kvety 4
Hoya australis: pôvod a využitie — kvety 5
Plody
Veľkosť10–15 cm
Hoya australis: pôvod a využitie — plody 1
Habitus
Hoya australis: pôvod a využitie — habitus 1
Hoya australis: pôvod a využitie — habitus 2
Hoya australis: pôvod a využitie — habitus 3
Hoya australis: pôvod a využitie — habitus 4
Kôra
Zelená
Hoya australis: pôvod a využitie — kôra 1

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál od severného Bornea a Sulawesi po Novú Guineu, Austráliu a juhozápadný Pacifik. Osobitne sa uvádza zavlečenie do Karibiku a na Spoločenské ostrovy.

  • Pôvodná6
  • Introdukovaná2
  • Borneo
  • Sulawesi
  • Nová Guinea
  • Austrália
  • Fidži
  • Vanuatu
  • Kuba
  • Portoriko

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Hoya australis (R.Br. ex J.Traill, 1830) tvorí zoskupenia bielych voskovitých kvetov s červeným stredom na liane s mäsitými listami. Olistenie pretrváva počas celého roka. Táto epifytická rastlina využíva stromy ako oporu bez toho, aby z nich odoberala živiny. 1 3

Francúzske meno „fleur de porcelaine“ je doložené v knihe Hommes et plantes de Maré, označuje však aj Hoya pottsii. Binomické meno preto spresňuje totožnosť rastliny pomenovanej spoločným ľudovým názvom. Druhové meno australis znamená „južný“. 8 3

Rozpoznávanie

Na popínavých stonkách vyrastajú protistojné, celistvookrajové, hrubé listy oválneho až zaobleného tvaru. Flóra Nového Južného Walesu uvádza čepele dlhé 3 až 6 cm a široké 2 až 5 cm, na spodnej strane husto ochlpené. Okolíky mávajú najmä 12 až 30 kvetov, každý s priemerom 15 až 25 mm. Červený stred kontrastuje s bielou voňavou korunou. Tieto rozmery opisujú populácie zahrnuté v danej regionálnej flóre. 4 3

Tá istá flóra Nového Južného Walesu opisuje voľne rastúce jedince so stonkami dlhými až 6 m, niekedy rozloženými na skalách. RHS uvádza vo svojom pestovateľskom kontexte výšku aj šírku 1 až 1,5 m. Dĺžka dosiahnutá vo voľnej prírode a rozmer pestovanej rastliny teda netvoria jedno spoločné veľkostné rozpätie. 4 5

Užitočná taxonómia

Hoya australis patrí do čeľade Apocynaceae v rade Gentianales. POWO prijíma meno Hoya australis a rozlišuje sedem poddruhov, medzi nimi australis, rupicola a tenuipes. Rozmanitosť listov a kvetov sprevádza túto taxonomickú premenlivosť; miestny opis nemusí zahŕňať všetky poddruhy. 1

POWO a GBIF datujú uverejnenie mena do roku 1830. Záznam CSIRO venovaný poddruhu australis uvádza rok 1828. Táto bibliografická nezhoda zostáva priznaná a prijatý dátum publikácie sa riadi POWO. 1 2 7

Prostredie a rozšírenie

Pôvodný areál výrazne presahuje Austráliu: spája sever Bornea a Sulawesi s Novou Guineou a juhozápadným Pacifikom. Zahŕňa najmä Fidži, Samou, Tongu a Vanuatu. POWO druh umiestňuje predovšetkým do trópov so sezónnym suchom a osobitne uvádza zavlečenie na Kubu, Portoriko, Záveterné ostrovy v Karibiku a Spoločenské ostrovy. 1

V Austrálii rastie poddruh australis v otvorených lesoch a húštinách s lianami, medzi žulovými balvanmi alebo na starých dunách. Podľa záznamu CSIRO sa pri popínaní uplatňujú najmä adventívne korene. Epifytický rast preto neznamená, že sa rastlina má pestovať v neprestajne premočenom substráte. 7 5

Cyklus, rozmnožovanie a pestovanie

Kvitnutie závisí od podmienok. RHS v britskom záhradníctve uvádza koniec leta a jeseň, kým PlantNET pre Nový Južný Wales na južnej pologuli uvádza jeseň a zimu. Obdobia kvitnutia týchto regiónov neurčujú univerzálne platné mesiace. Po odkvitnutí ponechajte stopky súkvetí, pretože v nasledujúcich rokoch na nich vznikajú nové kvety. 5 4 3

V interiéri zabezpečte jasné filtrované svetlo a priepustnú zmes s kôrou. Premočený substrát podporuje hnilobu koreňov. RHS pre celý rod odporúča pravidelnú zálievku od jari do jesene a jej obmedzenie v zime, bez úplného vysušenia koreňového balu. 5 6

Sprievodca RHS pre rod Hoya odporúča jarné presádzanie, keď korene vyplnia nádobu. Hnojivo sa podľa tohto sprievodcu pre celý rod Hoya pridáva iba v malých dávkach: každé dva týždne na jar a v lete, potom mesačne na jeseň a v zime, s prestávkou päť až šesť týždňov po presadení. Kalendár prekladá tieto obdobia do relatívnych orientačných hodnôt pre interiér; jeho ukazovatele nemerajú objem vody ani rýchlosť rastu. 6

Záhradnícke rozmnožovanie sa vykonáva odrezkami alebo potápaním, podľa sprievodcu rodom na jar alebo začiatkom leta. Pretiahnuté plody, nazývané mechúriky, dosahujú podľa PlantNET 10 až 15 cm. Po otvorení uvoľňujú semená vybavené chocholcom. 6 4 3

Využitie a riziká

Jedovatosť pre hovädzí dobytok a ovce je doložená. Veterinárne opisy uvádzajú tras, poruchy koordinácie, kolaps a kŕče; staršie pokusy viedli aj k úhynom. Austrálska kapitola o toxikológii pripisuje riziko pre dobytok poddruhu australis. Neurotoxín zostáva neurčený. 9 10

NC State uvádza označenie „nejedovatá“ pre mačky, psy a kone. Tieto zaradenia sa nevzťahujú na prežúvavce a neobsahujú klinické podrobnosti. Pri ľuďoch a deťoch sa opatrenia RHS týkajú šťavy rastlín celého rodu, ktorá sa uvádza ako dráždivá: pri reze a odrezkovaní používajte rukavice. Tieto zdroje neposkytujú štúdiu požitia u ľudí zameranú osobitne na tento druh. 3 6

Variety, zámeny a príbuzné rastliny

‘Lisa’ je kultivar s ružovkastými mladými listami a dospelým olistením mramorovaným svetlozelenou a krémovou farbou. Tieto farby neopisujú všetky rastliny druhu. Botanické poddruhy uznávané POWO patria na inú úroveň klasifikácie než toto záhradnícke meno. 3 1

NC State upozorňuje na zámenu s Hoya carnosa. Voňavé voskovité kvety a mäsité listy sú spoločné viacerým rastlinám rodu; samy osebe nestačia na odlíšenie oboch druhov. Francúzske meno „fleur de porcelaine“, používané aj pre Hoya pottsii, pridáva ďalšiu nejednoznačnosť ľudového pomenovania. 3 6 8

Hlavné zdroje

Flóry opisujú voľne rastúce rastliny; rady RHS sa týkajú pestovania, kým veterinárne pramene spresňujú, ktoré zvieratá sú vystavené riziku.

Časté otázky

Treba po odkvitnutí odstrihnúť stopky súkvetí?

Stopky súkvetí ponechajte: podľa NC State na nich môže Hoya australis v ďalších rokoch vytvoriť nové kvety.

Je kultivar Lisa iný druh?

Lisa je kultivar Hoya australis. Podľa NC State sú jeho mladé listy ružovkasté a neskôr mramorované svetlozelenou a krémovou farbou.

Je Hoya australis jedovatá pre všetky zvieratá?

Veterinárne zdroje dokladajú vážne otravy hovädzieho dobytka a oviec. NC State uvádza označenie nejedovatá pre mačky, psy a kone; tieto údaje nemožno zovšeobecniť na dobytok.

Kedy presádzať Hoya australis?

Sprievodca RHS pre rod odporúča jar, a to iba vtedy, keď korene vyplnia nádobu. Príliš veľký črepník zadržiava viac vlhkosti a podporuje hnitie.

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.