Rozchodníkovec purpurový (Hylotelephium telephium, (L.) H.Ohba 1977)

Identita

Rozchodníkovec purpurový (Hylotelephium telephium (L.) H.Ohba, 1977) je sukulentná trvalka z čeľade Crassulaceae. Záhradnícke príručky uvádzajú odolnosť do −20 °C. Linné ho v roku 1753 opísal ako Sedum telephium L.; Hideaki Ohba ho roku 1977 preradil do rodu Hylotelephium, ktorého sa stal typovým druhom. Medzi jeho medzinárodné názvy patria Orpine a Livelong. ^{1 3}

Francúzske pomenovanie „reprise“ vyjadruje schopnosť odrezanej stonky zostať dlho svieža a po zasadení do vlhkého substrátu znova zakoreniť. Umožňujú to zásoby vody v dužinatých listoch. Regenerácia rastliny súvisí s tradičným prikladaním rozdrvených listov na rany, najmä v alpských oblastiach. ⁶

Poznávacie znaky

Vzpriamený trs tvoria svetlozelené nerozkonárené stonky vysoké 30 až 80 cm podľa podmienok. Ploché dužinaté listy majú hrubo zúbkatý okraj a vyrastajú striedavo. Pri určovaní sa preto oplatí sledovať celú stonku, nielen jeden list či súkvetie. Striedavé postavenie znamená, že listy nesedia oproti sebe v pároch, ale vyrastajú postupne v rôznych miestach stonky. Tento znak odlišuje druh od Hylotelephium spectabile, ktorého listy tvoria protistojné páry. Farba listov sama nestačí, pretože pri záhradných kultivaroch je značne premenlivá. ^{4 2}

Koncom leta a začiatkom jesene sa na vrcholoch objavujú husté ploché súkvetia drobných hviezdicovitých, ružových až purpurových kvetov. Pri starnutí hnednú do bordova. Pod zemou sú dužinaté hľuznaté korene pripomínajúce malé zemiaky. Ich zásoby podporujú jarné obnovenie trsu aj po výraznom reze na konci sezóny. Dužinaté časti nad zemou aj pod zemou sú tak dôležité pre pochopenie celého rastového cyklu: kvetné stonky ukazujú neskorú sezónu, zatiaľ čo podzemné orgány umožňujú obnovenie rastliny na nasledujúcu jar. Hnednúce súkvetia pritom predstavujú prirodzené pokračovanie pôvodne ružového až purpurového kvitnutia. ^{4 5}

Užitočná taxonómia

Prijaté vedecké meno Hylotelephium telephium prepája dnešné označenie so staršími flórami. V nich sa druh uvádzal ako Sedum telephium L. a toto meno dodnes používa aj mnoho záhradníckych katalógov. ^{1 7}

Geografické poddruhy pomáhajú určiť pôvod populácie bez zmeny základného určenia v teréne:

• Hylotelephium telephium subsp. fabaria (Kirschl.) H.Ohba, západná a stredná Európa
• Hylotelephium telephium subsp. maximum (L.) H.Ohba, Európa a západná Ázia
• Hylotelephium telephium subsp. ruprechtii (Jalas) H.Ohba, severovýchodná Európa
• Hylotelephium telephium subsp. telephium, stredná a východná Európa až východná Ázia

^{3 1}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzené rozšírenie druhu siaha od Európy po ruský Ďaleký východ a sever Číny. Vo Francúzsku je pôvodný a hodnotený ako najmenej ohrozený podľa IUCN, čo zodpovedá stabilnej a široko rozšírenej populácii na tomto území. ^{1 6}

Vo voľnej prírode osídľuje svahy, okraje živých plotov, zatienené okraje sviežich lesov a vápencové či kamenisté skalky. Prirodzený odtok vody chráni hľuznaté korene pred premokrením. Znáša zimy s teplotami pod −20 °C (USDA 3–9); mrazuvzdornosť sa s nadmorskou výškou mení málo a umožňuje výskyt aj v horách. Do Severnej Ameriky bol introdukovaný ako záhradná rastlina, miestami uniká zo záhonov a udomácňuje sa bez doloženého výrazne invázneho správania. ^{5 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Neskoré kvitnutie nastupuje v čase, keď väčšina skalničkových trvaliek už odkvitla. Husté súkvetia lákajú včely a motýle v období ubúdajúcich zdrojov nektáru. Preto má druh miesto v záhradách podporujúcich užitočné živočíchy. ⁴

Najbežnejším spôsobom rozmnožovania je jarné delenie trsov každé 3 až 4 roky. Predchádza sa tým vyholeniu stredu, častému pri starých nerozdelených trsoch. Začiatkom leta sa osvedčuje aj odrezkovanie stoniek. Nová ružica môže vyrásť dokonca z jediného listu položeného na vlhký substrát. ^{2 4}

Využitie a riziká

Pre mačky, psy aj ľudí je Hylotelephium telephium netoxický. Treba ho odlišovať od niektorých žltokvetých rozchodníkov, ktoré po požití veľkého množstva vyvolávajú mierne tráviace ťažkosti. ⁵

Mladé listy sa príležitostne jedli surové v šalátoch a hľuznaté korene varené v polievke, no potravinový význam zostal okrajový. Prevládalo vonkajšie tradičné použitie rozdrvených listov na rany. V alpskom ľudovom liečiteľstve sa niekedy miešali s bravčovou masťou a prikladali na infikované poranenia ľudí aj hospodárskych zvierat. ^{5 6}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Častou zámenou je Hylotelephium spectabile s protistojnými listami, ktoré sa odlišujú od striedavých listov rozchodníkovca purpurového. Krížením oboch druhov vznikol Herbstfreude (Autumn Joy). Tento bežne predávaný záhradný hybrid má veľké lososovoružové súkvetia, ktoré na jeseň tmavnú. ^{3 4}

Pri kúpe rastliny alebo určovaní v teréne pomôžu tieto ďalšie znaky:

• overiť postavenie listov, striedavé alebo protistojné, namiesto samotnej farby, ktorá sa medzi kultivarmi výrazne líši;
• rozlišovať 4 geografické poddruhy H. telephium: samotná farba kvetov pri kultivaroch nestačí na spoľahlivé určenie, poddruhy však napovedajú pôvod divej populácie;
• počítať so starším menom Sedum telephium, ktoré sa stále objavuje na menovkách v záhradníctvach.

^{7 2}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Hylotelephium telephium (L.) H.Ohba
• Royal Horticultural Society, Hylotelephium telephium (Wd), botanický opis
• Wikipedia (EN), Hylotelephium telephium
• Missouri Botanical Garden PlantFinder, Hylotelephium telephium
• Plants For A Future, Sedum telephium (Hylotelephium telephium)
• Wikipédia (FR), Orpin reprise
• Integrated Taxonomic Information System, Hylotelephium telephium