Juniperus procumbens(Siebold ex Endl.) Miq., 1870

Juniperus procumbens je plazivý ihličnan s modrozelenými ihlicami zoskupenými po troch. Jeho rozprestreté konáre majú nahor zdvihnuté konce.

Čítať ďalej
Vedecký názovJuniperus procumbens
RodJuniperus
RadCupressales

Juniperus chinensis var. procumbens

Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia · Na overenie : deti, mačky, psy, kone a zvieratá
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
JaponskoJužná Kórea
Biotop
Pobrežné oblasti Kjúšú doložené v japonskej flóre.
Rast
Rýchlosť rastu
Pomalý
Rozmnožovanie
Výsev, Odrezkovanie
Klíma a voda
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
Typy pôdy
Priepustná pôda, Ľahká piesočnatá pôda
Slaná pôda
Tolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.

Exteriér
Záhon na plnom slnku
Kvetináče
Priepustný kvetináč
Vzhľad
Výška20–60 cmŠírka300–460 cm
Listy
ZelenáModrá
Juniperus procumbens: pôvod a využitie — listy 1
Juniperus procumbens: pôvod a využitie — listy 2
Juniperus procumbens: pôvod a využitie — listy 3
Juniperus procumbens: pôvod a využitie — listy 4
Juniperus procumbens: pôvod a využitie — listy 5
Plody
Čierna

Celosvetové rozšírenie

Uvádzaný pôvodný areál zahŕňa západnú a južnú Kóreu a južné Japonsko.

  • Pôvodná2
  • Japonsko
  • Kórea

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.↗

Identita

Juniperus procumbens ((Siebold ex Endl.) Miq.) vytvára koberec plazivých konárov, ktorých konce sa zdvíhajú nahor. Jeho ihlice zoskupené po troch sú tuhé, pichľavé a zostávajú na rastline aj počas zimy. Tento ihličnan patrí do čeľade Cupressaceae; drevnatá báza a vždyzelené olistenie sú súčasťou jeho trváceho životného cyklu. 14

Francúzsky názov druhu je doložený v zozname pôdopokryvných rastlín organizácie Agence de l’eau Rhin-Meuse. Slovo označujúce zakrpatený vzrast v tomto názve opisuje nízky habitus druhu: neznamená, že každý jeho zástupca je kultivar ‘Nana’. Táto záhradnícka selekcia má svoje vlastné rozlišovacie znaky. 83

Rozpoznávanie

Ihlice majú na vrchnej strane preliačený povrch, ostrú špičku a dve biele značky pri báze. Ich modrozelenú farbu dopĺňajú tuhé konáriky rozložené takmer rovnobežne so zemou. Tieto znaky olistenia treba sledovať spolu s celkovým tvarom rastliny; samotný pohľad na koberec rozprestretých konárov bez preskúmania týchto znakov na spoľahlivé určenie druhu nestačí. 37

Pri pestovaní zostáva výška spravidla pod hranicou približne 0,6 m, zatiaľ čo šírka môže dosiahnuť približne 4,6 m. Rast tohto ihličnanu je pomalý: kým sa rozrastie do svojej maximálnej šírky, môže uplynúť viac než desať rokov. Počítať s týmto priestorom pomáha odlíšiť nízku výšku od malých nárokov na plochu. NC State upozorňuje aj na možnú zámenu s Juniperus conferta, ďalším borievkovým druhom využívaným na pokrytie pôdy. 1

Názov a botanická história

Royal Horticultural Society uvádza Juniperus procumbens ako správny názov. Medzi synonymami sa nachádza Juniperus chinensis var. procumbens: toto staršie spojenie zodpovedá zaradeniu na úrovni botanickej variety, ktoré sa líši od pomenovania kultivaru. Druhové meno procumbens odkazuje na poliehavý rast rastliny. 51

Záhradnícka história predchádza zverejneniu súčasnej kombinácie mena. Beanov opis spomína meno, ktoré dal rastline Siebold v roku 1844, jej uvedenie v jeho katalógu v roku 1856 a následné platné zverejnenie Miquelom v roku 1870, v posmrtnom pokračovaní diela Flora Japonica. Tieto historické dátumy dokladajú, ako sa rastlina dostávala do obehu v Európe a ako sa vyvíjalo jej botanické pomenovanie. 7

Stanovište a rozšírenie

Západná a južná Kórea a juh Japonska tvoria pôvodný areál uvádzaný Royal Horticultural Society. EPPO spomína Japonsko a konkrétne uvádza Kjúšú a Boninské ostrovy. Tieto geografické opisy teda neposkytujú celkom rovnakú mieru podrobnosti pri vymedzení výskytu druhu. 54

Pokiaľ ide o voľnú prírodu, Beanov dendrologický opis uvádza výskyt na pobreží Kjúšú podľa japonskej flóry od Ohwiho. Rastliny pestované v európskych skalkách treba od týchto pôvodných populácií odlišovať. Záhradnícke využitie vo Francúzsku dokladá zoznam Rhin-Meuse; samotné zaradenie do zoznamu nepreukazuje zdomácnenie ani invázne správanie. 78

Životný cyklus a rozmnožovanie

Juniperus procumbens je dvojdomý: samčie rozmnožovacie štruktúry sa vytvárajú na iných jedincoch než samičie rozmnožovacie štruktúry. Peľ sa uvoľňuje na jar. Samičie šištice pri dozrievaní dužnatejú a černejú, približne osemnásť mesiacov po opelení. Na pestovaných rastlinách často chýbajú; z tohto pozorovania však nemožno vyvodiť, že celý druh je neplodný. 31

Odrezkovanie je doložený spôsob rozmnožovania tohto druhu. Pokiaľ ide o termín, všeobecný návod RHS pre ihličnany odporúča polovyzreté odrezky od konca leta do začiatku jesene. Vegetatívne rozmnožovanie zachováva vlastnosti vybranej materskej rastliny; pri výseve kultivaru môžu vzniknúť potomkovia s odlišnými znakmi. 36

Pestovanie počas roka

Juniperus procumbens vysádzajte na plné slnko do dobre priepustnej pôdy. Po zakorenení znáša chudobné pôdy a sucho. Cornell uvádza aj mierne vlhkú priepustnú pôdu, kyslú až zásaditú. Vyhnúť sa treba predovšetkým stojatej vode, pretože premočená zem podporuje vznik koreňových hnilôb. 12

Nasledujúce sezónne odporúčania vychádzajú zo všeobecného návodu RHS pre ihličnany. Vysádzajte od jesene do začiatku jari, keď pôda nie je zamrznutá ani nasiaknutá vodou. Mladé výsadby polievajte počas prvých dvoch rokov, najmä za horúceho a suchého počasia. Rastliny v črepníkoch vyžadujú pravidelnú kontrolu, a to aj počas suchých období v zime. 6

Vo voľnej pôde nie je potrebné pravidelné hnojenie. Pri rastlinách pestovaných v črepníkoch tento všeobecný návod odporúča používať tekuté hnojivo od začiatku jari do konca leta. Ak je potrebný rez, obmedzte ho na zelené časti: staré hnedé drevo väčšiny ihličnanov už znovu nevyháňa. 6

Kultivary, využitie a opatrnosť

Rozložitý vzrast sa hodí do skaliek, na svahy aj na previsy cez nízke múriky. ‘Nana’ vytvára kompaktnejší a hustejší porast, v zime s miernym purpurovým nádychom. ‘Variegata’ má krémové pruhy. Tieto vlastnosti patria uvedeným kultivarom a neopisujú jednotne všetkých zástupcov druhu. 13

Pri Juniperus procumbens sa uvádza kontaktná dermatitída. Tento údaj odôvodňuje opatrnosť pri kontakte s ľudskou pokožkou. Hlásenie dermatitídy neposkytuje dostatočné informácie o následkoch požitia ani o osobitných rizikách pre deti, mačky, psy či kone. Samotná skutočnosť, že pre tieto skupiny chýbajú konkrétne dôkazy, nepreukazuje, že Juniperus procumbens je pre ne bezpečný. 1

Hlavné zdroje

Časté otázky

Ako rozpoznať Juniperus procumbens?

Jeho plazivé konáre majú zdvihnuté konce. Tuhé pichľavé ihlice vyrastajú po troch a pri báze majú dve biele značky.

Znáša Juniperus procumbens vlhkú pôdu?

Znesie mierne vlhkú pôdu, ak je dobre priepustná. Dlhodobo premočená pôda podporuje hnilobu koreňov.

Označuje Nana celý druh Juniperus procumbens?

Nie. Nana je kompaktnejší a hustejší kultivar; jeho mierne purpurové zimné sfarbenie neopisuje všetkých zástupcov druhu.

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.