Hyacinth bean (Lablab purpureus, (L.) Sweet 1826)

Identita

Lablab purpureus (Lablab purpureus (L.) Sweet, 1826) je popínavá strukovina z čeľade Fabaceae a jediný druh rodu Lablab. Linné ju pôvodne opísal v rode Dolichos. Robert Sweet ju v roku 1826 presunul do samostatného rodu, čo vysvetľuje dnešnú podobu vedeckého mena i autorov uvedených za ním. ^{1 7}

Ľudové pomenovania sa medzi frankofónnymi oblasťami výrazne líšia: používajú sa označenia dolique lablab, pois antaque na Réunione, pois boucoussou aj jednoduché lablab. Medzinárodne sa možno stretnúť aj s anglickým menom Hyacinth bean. Rodové meno pochádza z arabského lablāb, ktorým sa označujú popínavé rastliny. Výstižne tak odkazuje na spôsob rastu tohto druhu. ⁷

Poznávacie znaky

Ovíjavá, často purpurovo sfarbená stonka sa obtáča okolo dostupnej opory a počas jedinej sezóny môže dosiahnuť dĺžku 6 m. Tento spôsob rastu je na rastline viditeľný skôr než kvety či plody. Listy sú trojpočetné, so širokými, na konci zašpicatenými lístkami. Podľa kultivaru bývajú sýtozelené alebo majú fialkastý nádych. ^{3 6}

Vzpriamené strapce nesú jemne voňajúce kvety v odtieňoch od bielej cez ružovú po tmavopurpurovú. Po odkvitnutí vznikajú sploštené struky dlhé niekoľko centimetrov, zelené až sýtopurpurové. Vnútri môžu byť až 4 oválne semená s nápadným bielym pupkom. Práve kontrast pupka voči povrchu semena patrí k dobre pozorovateľným znakom. ^{2 3}

Pod zemou vytvára už zakorenená rastlina výrazný hlavný koreň, ktorý siaha hlbšie než 2 m. Umožňuje jej čerpať vodu z vrstiev, kam povrchové korene nedosiahnu. Počas suchých období je preto táto hlboká koreňová sústava dôležitejšia než samotná veľkosť nadzemnej časti a vysvetľuje odolnosť dobre ujatej rastliny voči suchu. ⁸

Užitočná taxonómia

Monotypický rod Lablab zahŕňa jediný uznávaný druh, Lablab purpureus. Viaceré poddruhy a variety však nesú vlastné mená, ktoré sa môžu objaviť v literatúre aj pri pestovaných rastlinách. Na rozlíšenie historických mien, synonymie a vnútrodruhového členenia sú užitočné najmä tieto označenia:

• Dolichos lablab L., bazionym, pod ktorým Linné druh pôvodne opísal
• Lablab purpureus subsp. bengalensis (Jacq.) Verdc., pomenovaný poddruh
• Lablab purpureus subsp. uncinatus Verdc., divá forma najbližšia spontánnym africkým populáciám
• Dolichos purpureus L., staršie vedecké meno

Za stály orientačný bod slúži prijaté meno Lablab purpureus. Početné synonymá odrážajú predovšetkým dejiny rastliny, ktorá bola dlho zaraďovaná do rodu Dolichos. Samy osebe teda neznamenajú, že ide o viac samostatných botanických druhov. Pri porovnávaní starších a novších prameňov je toto rozlíšenie podstatné. ^{1 5}

Stanovište a rozšírenie

Subsaharská Afrika, predovšetkým jej východná a južná časť, tvorí pôvodný areál druhu. Uvádzajú sa aj populácie spájané s Kapverdami, Madagaskarom a Indiou. Veľmi stará domestikácia sťažuje rozhodnutie o presnom pôvode niektorých z nich. Táto neistota sa týka najmä indických populácií a pri opise rozšírenia ju treba zachovať. ^{1 4}

Mimo pôvodného areálu je Lablab purpureus takmer všade zámerne pestovanou rastlinou. V tropickom podnebí však miestami zdomácňuje na nevyužívaných plochách a pri cestách bez toho, aby sa stal závažnou burinou. Taká situácia je doložená na Havaji, kde rastie aj mimo kultúr, ale bez zdokumentovaného výrazného vplyvu. ^{3 6}

V miernom podnebí rastlinu zničí už jedna noc s teplotou pod 0 °C. Rastie tam preto ako letnička teplej sezóny, vysievaná po posledných mrazoch a zničená prvým chladom. Práve neprítomnosť mrazuvzdornosti v týchto podmienkach podľa pestovateľského opisu vylučuje jej trvalé zdomácnenie a určuje dĺžku obdobia rastu. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

V zahriatej pôde po pominutí nebezpečenstva mrazu vyklíčia semená za jeden až dva týždne. Potom rastú rýchlo: ovíjavá stonka stúpa po opore a zároveň sa rozvíjajú trojpočetné listy. Nasleduje kvitnutie v strapcoch, ktorého nástup výrazne ovplyvňuje fotoperióda, teda dĺžka dňa. Nie všetky kultivary preto kvitnú za rovnakých podmienok. ^{8 3}

Podľa kultivaru a podnebia dozrievajú struky za 70 až 120 dní od výsevu. Zbierajú sa mladé a jemné ako zelenina, alebo sa ponechajú na rastline vyschnúť na semená. Niektoré poľnohospodárske kultivary, napríklad Rongai, bohato kvitnú až po skrátení dní pod určitú hranicu. Iné, napríklad Highworth, boli vybrané na skoré kvitnutie počas krátkych vegetačných sezón. ⁸

Rozmnožovanie sa uskutočňuje výlučne výsevom semien. V pôde chudobnej na vhodné rizóbiá zlepšuje špecifická očkovacia kultúra tvorbu koreňových hľúzok a viazanie dusíka. Lablab purpureus totiž nevytvára vždy dobre fungujúce spojenie s miestnymi prirodzene prítomnými kmeňmi baktérií. Prítomnosť ľubovoľných pôdnych baktérií preto sama osebe nezaručuje dobrú noduláciu. ⁸

Využitie a riziká

Potravinárske a krmovinárske využitie zostáva najvýznamnejšie: zelené struky slúžia ako zelenina, suché semená poskytujú bielkoviny a olistením sa kŕmi dobytok. Koreňové hľúzky viažu vzdušný dusík, preto je rastlina aj účinným zeleným hnojivom. Na svahovitých pozemkoch husté olistenie navyše chráni pôdu pred eróziou. Jedna plodina tak spája viac tradičných poľnohospodárskych úloh. ^{3 8}

Rizikové sú surové semená a struky, ktoré obsahujú kyanogénne glykozidy schopné uvoľniť značné množstvo kyanidu. Konzumácia preto vyžaduje dôkladné uvarenie. Pri suchých semenách sa voda počas prípravy niekoľkokrát vymieňa. Také spracovanie rozkladá uvedené látky a umožňuje potravinové aj kŕmne využitie; surový materiál nemožno zamieňať s riadne pripraveným jedlom. ^{4 6}

V okrasných výsadbách sa stonka ochotne ovíja po pergole, pletive alebo inej opore. Za jednu sezónu môže vzniknúť hustá clona kvetov a purpurových strukov. Tento spôsob pestovania využíva rýchly rast a farebnosť rastliny a má odlišný účel než jej tradičné pestovanie na potraviny alebo krmovinu. ²

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Neskorý krmovinový Rongai s bielymi kvetmi a svetlohnedými semenami bol do Austrálie dovezený z Kene v roku 1962 na produkciu krmoviny. Skorý ovíjavý Highworth s purpurovými kvetmi a čiernymi semenami s bielym pupkom nasledoval z Indie v roku 1973 na produkciu semien. V okrasnom záhradníctve vyniká Ruby Moon tmavopurpurovými kvetmi aj strukmi. ^{8 2}

Podobnosť sa týka predovšetkým iných popínavých strukovín pestovaných v úžitkovej alebo okrasnej záhrade. Rozlišujú sa najmä podľa tvaru strukov a sfarbenia kvetov, nie iba podľa toho, že sa stonka ovíja okolo opory:

• Vigna unguiculata má výrazne dlhšie a valcovité struky, kým pri lablabe sú sploštené;
• Clitoria ternatea má jasnomodré kvety, odlišné od bielych, ružových či purpurových kvetov lablabu;
• Phaseolus vulgaris, fazuľa obyčajná, má podobný kvet, ale užší struk bez purpurového sfarbenia, ktoré môže mať stonka aj struky lablabu.

Sploštený struk, semená s výrazným bielym pupkom a často purpurovo sfarbená stonka zostávajú najspoľahlivejšou kombináciou znakov na potvrdenie Lablab purpureus. Pri určovaní je vhodné posudzovať tieto časti spoločne: samotný popínavý rast je spoločný viacerým záhradným strukovinám a na bezpečné rozlíšenie uvedených podobných rastlín nestačí. ^{3 5}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lablab purpureus (L.) Sweet
• Royal Horticultural Society, Lablab purpureus - hyacinth bean
• North Carolina State Extension, Lablab purpureus
• Plants For A Future, Lablab purpureus
• USDA PLANTS Database, Lablab purpureus (L.) Sweet
• Useful Tropical Plants Database, Lablab purpureus
• INPN / MNHN, Lablab purpureus (L.) Sweet, 1826
• Tropical Forages, Lablab purpureus porovnanie kultivarov