Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris, Mill. 1768)

Identita

Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris Mill., 1768) je trváca bylina rodu Linaria z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Žlté súkvetia s oranžovým pyskom a zahnutou ostrohou dlhou 2 až 3 cm pripomínajú drobnú papuľku, ale papuľke väčšej (Antirrhinum majus) nektárová ostroha chýba. Tento znak oba rody v teréne spoľahlivo odlišuje. Linné rastlinu opísal v roku 1753 ako Antirrhinum linaria; Philip Miller ju v roku 1768 preradil do nového rodu Linaria pod dnes prijatým menom. ^{1 6 8}

Druhové meno vulgaris označuje rozšírenú, bežne známu rastlinu európskych úhorov a okrajov ciest. Rodové Linaria pochádza z latinského linum, ľan, podľa úzkych sivozelených listov podobných ľanu. Botanicky však tieto dve rastliny nie sú príbuzné. ²

Poznávacie znaky

Vzpriamené stonky pyšteka obyčajného dosahujú 10 až 50 cm a nesú čiarkovité sivozelené listy v husto usporiadaných praslenoch. Na vrchole sú početné žlté kvety s oranžovým dolným pyskom a zahnutou ostrohou dlhou 2 až 3 cm pri báze koruny. ^{2 4}

Kvet zostáva uzavretý ako drobný kvet papuľky. Pysky dokáže roztlačiť iba dostatočne ťažký hmyz, predovšetkým čmele, aby dosiahol nektár na dne ostrohy; ľahší hmyz odlieta bez odmeny. Ostroha zároveň odlišuje pyštek od rodu Antirrhinum, ktorému tento orgán chýba. ³

Z oplodneného kvetu vzniká vajcovitá tobolka s množstvom drobných semien. Každé má blanité krídelko a vietor ich následne roznáša na veľké vzdialenosti. ⁴

Užitočná taxonómia

POWO prijíma meno Linaria vulgaris Mill. a uvádza bazionymum Antirrhinum linaria L., teda Linného pôvodnú kombináciu. Literatúra rozlišuje tri poddruhy. ¹

• Antirrhinum linaria L., 1753 zostáva bazionymom druhu.
• Linaria vulgaris subsp. chinensis (Bunge ex Debeaux) D.Y.Hong rastie od severnej a východnej Číny po Kóreu.
• Linaria vulgaris subsp. pinetorum Kosachev bol nedávnejšie opísaný z Altaja.

Rod Linaria, opísaný Millerom v roku 1754, sa dnes zaraďuje do Plantaginaceae, hoci dlho patril do Scrophulariaceae. Presun medzi čeľaďami nemení určovacie znaky rastliny; vysvetľuje, prečo ju staršie knihy zaraďujú inak než nové príručky. ^{1 6}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodná oblasť pyšteka obyčajného zahŕňa Európu a miernu Áziu od Sibíri po strednú Áziu. Poddruh chinensis má odlišný areál od severnej a východnej Číny po Kóreu. Rastlina osídľuje úhory, okraje ciest, svahy a obrábané polia na piesčitých, štrkovitých alebo vápenatých priepustných pôdach. ^{1 4}

Koncom 17. storočia bol druh zavlečený do Severnej Ameriky ako okrasná a liečivá rastlina a následne tam široko zdomácnel. Národné informačné centrum pre invázne druhy amerického ministerstva poľnohospodárstva ho dnes uvádza medzi burinami konkurujúcimi pôvodnej flóre. Vo viacerých štátoch a provinciách prebiehajú programy regulácie. ^{5 7}

Európska ruderálna flóra zahŕňa pyštek ako bežnú súčasť. V Severnej Amerike patrí tá istá rastlina k sledovaným burinám, čo ukazuje rozdielne správanie druhu po prenesení ďaleko za hranice pôvodného areálu. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obdobie kvitnutia trvá od leta do začiatku jesene. Kvet sa otvorí až pod váhou dostatočne ťažkého opeľovača, najmä čmeľa, ktorý musí roztlačiť oba pysky a dosiahnuť nektár na dne ostrohy. Mechanizmus obmedzuje oplodnenie na užší okruh druhov. ³

Miestne rozrastanie zabezpečujú najmä plazivé podzemky. Siahajú niekoľko metrov od materskej rastliny a rýchlo vytvárajú nové kvitnúce stonky. Geneticky zhodné kolónie vysvetľujú, prečo sa z osamelého trsu dokáže rýchlo stať hustý porast. ⁴

Trs vypestovaný zo semien dosiahne plný rozvoj za 2 až 5 rokov. Rozmnožovanie podzemkami je rýchlejšie a môže vytvoriť kvitnúce stonky už v prvej sezóne po rozdelení. ²

Využitie a riziká

Prevláda okrasné využitie v štrkových záhradách, kvetnatých lúkach a suchých obrubách; dlho kvitnúce žlté súkvetia sa používajú aj na rez. Tradičné liečiteľstvo používalo celú rastlinu ako močopudný a preháňavý prostriedok pri opuchoch, žltačke či kožných ťažkostiach. Od tohto použitia sa dnes ustupuje pre nedostatok údajov o bezpečnosti. ³

Celá rastlina obsahuje glykozidy hodnotené ako mierne toxické, najmä pre pasúce sa hospodárske zvieratá. Osobitné heslo ASPCA nedokladá riziko pre mačky a psy; pre tieto domáce zvieratá preto zostáva hodnotenie bez takéhoto referenčného podkladu. ³

Severoamerický status regulovanej buriny vo viacerých štátoch a provinciách súvisí so silnými podzemkami a bohatou tvorbou okrídlených semien. Programy biologickej regulácie využívajú hmyz špecializovaný na rod Linaria, aby obmedzili rozširovanie rastliny. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Stále záhradnícke kultivary sa pri Linaria vulgaris neuvádzajú. Rastliny zo škôlok takmer vždy zodpovedajú typickému druhu bez výberu farby alebo vzrastu. Pozornosť si zaslúži zemepisný pôvod: rastlina prenesená mimo pôvodného areálu môže kolonizovať prostredie agresívnejšie než v Európe. ⁴

Najčastejšie zámeny sa týkajú týchto rastlín:

• Papuľka väčšia (Antirrhinum majus) nemá nektárovú ostrohu.
• Linaria repens má svetlejšie kvety, často s fialovými prúžkami.
• Linaria dalmatica je vyššia než pyštek obyčajný a má široké listy objímajúce stonku.

Zahnutá ostroha pri báze kvetu odlišuje pyštek od záhradnej papuľky, ktorej úplne chýba. Jednotlivé druhy rodu Linaria potom oddeľujú farba a tvar listov. ^{2 1}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Linaria vulgaris Mill.
• Royal Horticultural Society, Linaria vulgaris – pyštek obyčajný
• Plants For A Future, Linaria vulgaris
• North Carolina State Extension, Linaria vulgaris
• National Invasive Species Information Center (USDA), pyštek obyčajný
• Integrated Taxonomic Information System (ITIS), Linaria vulgaris
• USDA PLANTS Database, Linaria vulgaris
• International Plant Names Index (IPNI), Linaria vulgaris Mill.