Haskap (Lonicera caerulea, )


+33© fotografia
- fotografia 1 — (c) 2008 Barry Breckling, some rights reserved (CC BY-NC-SA) · cc-by-nc-sa · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Codrin Bucur · cc-by · iNaturalist
- fotografia 3 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
Lonicera caerulea je opadavý ovocný ker z čeľade Caprifoliaceae, rozšírený v miernych oblastiach severnej pologule. Pestuje sa pre podlhovasté jedlé modré bobule a je jedlou výnimkou v rode, ktorého väčšina okrasných druhov má jedovaté plody. Je veľmi mrazuvzdorný a na dobré krížové opelenie potrebuje dve blízko rastúce odrody.
Čítať ďalejHaskap, Honeyberry a Blue honeysuckle






© fotografia
(c) 2008 Barry Breckling, some rights reserved (CC BY-NC-SA) · cc-by-nc-sa
Codrin Bucur · cc-by
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
Taken Jul 10, 2007 by Tela Botanica − Michel POURCHET (cc-by-sa)
Taken Jan 1, 1970 by Photoflora - L'Abbé COSTE (©)
Taken Aug 5, 2019 by Pe Roberta (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Lonicera caerulea cirkumpolárne pokrýva chladné a mierne oblasti severnej pologule, od strednej a severnej Európy cez Sibír a Japonsko po boreálnu Severnú Ameriku. Pre bobule sa vysádza aj ďaleko za týmito hranicami; pestovateľské oblasti treba odlišovať od pôvodného areálu.
- Pôvodná7
- Metropolitné Francúzsko
- Poľsko
- Rusko
- Fínsko
- Japonsko
- Kanada
- Spojené štáty americké
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Lonicera caerulea (Lonicera caerulea L., 1753) je opadavý ovocný ker z čeľade Caprifoliaceae a rodu Lonicera. V pestovateľských opisoch sa objavuje aj pod názvami Haskap, Honeyberry či Blue honeysuckle. Cení sa pre podlhovasté modré bobule, ktoré dozrievajú skôr než väčšina ostatného drobného ovocia. 1 4
V rámci zemolezov má osobitné postavenie: kým väčšina okrasných druhov vytvára jedovaté červené bobule, tento druh predstavuje jedlú výnimku pestovanú pre ovocie. V záhrade tvorí hustý ker so vzpriamenými vetvami vysoký 1–2 m. Nemá popínavý vzrast a nepotrebuje sa ovíjať okolo opory. 2 3
Poznávacie znaky
Protistojné oválne listy sivozelenej farby majú mierne voskový povrch a dĺžku 3–8 cm. Beztŕňový ker vytvára kompaktný porast výhonkov vyrastajúcich od bázy. Už týmto vzrastom sa odlišuje od popínavých zemolezov patriacich do rovnakého rodu, aj keď ich kvety môžu pôsobiť príbuzne. 3 5
Na začiatku jari sa otvárajú drobné žltkasté až belavé kvety usporiadané po dvoch. Sú veľmi skoré a pozoruhodne odolné proti mrazu. Nasledujú takmer valcovité modré bobule dlhé približne 1 cm, pokryté modrastým voskovým povlakom a často zrastené do párov. 4 2
Purpurová až modrá farba vnútornej dužiny je spoľahlivým znakom dozretia na zber. Kyslastá chuť pripomína čučoriedky a čierne ríbezle. Podlhovastý tvar bobúľ zároveň odlišuje tento zemolez od susedných ríbezlí rodu Ribes, ktoré vytvárajú strapce guľatých plodov. 5 3
Užitočná taxonómia
Linné opísal tento ovocný ker v roku 1753 pod menom Lonicera caerulea L. Rod Lonicera patrí do čeľade Caprifoliaceae. Pri ázijských a severoamerických populáciách sa používajú početné mená pod úrovňou druhu. Medzi dôležité synonymné označenia patria tieto poddruhy a variety:
- Lonicera caerulea subsp. edulis (Turcz. ex Herder) Hultén, označenie poddruhu;
- Lonicera caerulea subsp. kamtschatica (Sevast.) Gladkova, označenie poddruhu;
- Lonicera caerulea var. emphyllocalyx (Maxim.) Nakai, označenie variety;
- Lonicera caerulea subsp. venulosa (Maxim.) Vorosch., označenie poddruhu;
- Lonicera caerulea var. angustifolia Regel, označenie variety.
Stabilným východiskom zostáva prijaté vedecké meno Lonicera caerulea. Mená ako Tundra a Borealis označujú záhradnícke výbery pestované pre ovocie, nie samostatné botanické druhy. Pri nákupe preto treba rozlišovať medzi vedeckým menom druhu a názvom konkrétnej pestovanej odrody. 1 7
Stanovište a rozšírenie
Cirkumpolárny areál Lonicera caerulea zahŕňa chladné a mierne oblasti severnej pologule: strednú a severnú Európu, Sibír, Japonsko a boreálnu Severnú Ameriku. V prirodzenom prostredí rastie vo vlhkých boreálnych lesoch, na rašeliniskách a pri chladných vodných tokoch. 1 6
Voľne rastúce kry vyhľadávajú svieže pôdy, často kyslé a rašelinové, na vlhkých okrajoch lesov alebo pod riedkym zápojom stromov. Boreálny pôvod vysvetľuje výnimočnú mrazuvzdornosť aj skoré kvitnutie prispôsobené krátkej a chladnej jari. Pri pestovaní teda svetlo nenahrádza potrebu dostatku pôdnej vlahy. 3 5
Pestovanie pre bobule je rozšírené najmä v Kanade, Rusku a Japonsku a rastlina sa dnes vysádza aj ďaleko za hranicami pôvodného výskytu. Oblasti pestovania však treba rozlišovať od pôvodného eurázijského a severoamerického areálu; vysadený ovocný ker sám osebe nedokladá prirodzený výskyt. 6 4
Životný cyklus a rozmnožovanie
Skoré kvitnutie patrí medzi hlavné zvláštnosti tohto ovocného kra. Žltkasté kvety sa objavujú už na začiatku jari a tolerujú mráz. Druh je prevažne samoesterilný, preto treba vysadiť aspoň dve rôzne odrody kvitnúce v rovnakom čase. Ich blízkosť umožňuje krížové opelenie a dobré nasadenie plodov. 2 3
Po opelení dozrievajú podlhovasté modré bobule koncom jari alebo začiatkom leta, skôr než väčšina ďalšieho drobného ovocia. Zberajú sa úplne zrelé, keď je dužina vnútri purpurová. Sú vhodné na priamu spotrebu aj spracovanie. Rozmnožovanie semenami sa využíva najmä pri šľachtení. 5 4
V pestovaní je bežnejšie rozmnožovanie vyzretými drevnatými odrezkami. Na jeseň sa približne pätnásťcentimetrové časti vetvičiek zasadia do voľnej pôdy, kde počas zimy zakorenia a na jar vytvoria mladú rastlinu. Pomalšie rastúci ker dosahuje plnú rodivosť tri až štyri roky po výsadbe. 2 5
Využitie a riziká
Kuchynské spracovanie je hlavným využitím bobúľ Lonicera caerulea. Jedia sa surové aj tepelne upravené a pripravujú sa z nich džemy, želé, šťavy, zmrzliny a pečivo. Kyslastá chuť blízka čučoriedkam a čiernym ríbezliam z nich robí vyhľadávané ovocie chladných oblastí, kde mnohé iné drobné ovocné druhy prospievajú horšie. 4 5
Najdôležitejšia je správna identifikácia pred konzumáciou. Väčšina okrasných zemolezov, napríklad Lonicera tatarica a Lonicera xylosteum, vytvára červené jedovaté bobule. Uznávaným jedlým druhom je tu Lonicera caerulea s podlhovastými modrými plodmi. Pri jeho bobuliach sa neuvádza toxicita pre ľudí ani bežné domáce zvieratá; tento údaj sa nevzťahuje na iné zemolezy. 3 2
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Ovocné odrody pochádzajú z kanadských, ruských a japonských šľachtiteľských programov a nepredstavujú samostatné druhy. Tundra a Borealis sú produktívne výbery s veľkými bobuľami. Aurora rastie bujne a dobre slúži na opeľovanie; Indigo Gem má pevné bobule s vyváženou chuťou. Pre samoesterilitu druhu sa vždy kombinujú aspoň dve súčasne kvitnúce odrody.
Pri zámenách sú najdôležitejšie ostatné okrasné zemolezy, ktorých červené plody sa nekonzumujú. Medzi príklady patria:
- Lonicera tatarica, zemolez tatársky s červenými nejedlými bobuľami;
- Lonicera xylosteum, zemolez obyčajný, voľne rastúci ker s červenými jedovatými bobuľami;
- Lonicera periclymenum, zemolez ovíjavý, popínavý druh s červenými bobuľami.
Podlhovastá modrá bobuľa, purpurová dužina v plnej zrelosti a krovitý, nepopínavý vzrast tvoria najspoľahlivejšiu kombináciu znakov jedlého druhu Lonicera caerulea. Pri rozlišovaní od príbuzných rastlín preto treba posudzovať tvar plodov spolu s ich vnútornou farbou a celkovým habitusom kra. 3 1
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Lonicera caerulea L.
- Royal Horticultural Society, Lonicera caerulea
- Missouri Botanical Garden, Lonicera caerulea
- Encyclopaedia Britannica, honeysuckle
- Plants For A Future, Lonicera caerulea
- USDA PLANTS Database, Lonicera caerulea L.
- USDA GRIN Taxonomy, Lonicera caerulea L.
Časté otázky
Sú bobule Lonicera caerulea jedlé?
Áno. Podlhovasté modré bobule sú jedlé čerstvé aj spracované. Ide o výnimku v rode Lonicera, ktorého väčšina okrasných druhov má jedovaté červené bobule.
Treba na zber bobúľ vysadiť viac rastlín?
Áno. Druh je prevažne samoesterilný a na dobré krížové opelenie a nasadenie plodov treba aspoň dve rôzne odrody kvitnúce súčasne.
Je Lonicera caerulea mrazuvzdorná?
Áno, patrí medzi najodolnejšie pestované ovocné kry. Znáša mrazy okolo −45 °C a skoré kvety tolerujú mráz na konci zimy.
Kedy sa zbierajú bobule Lonicera caerulea?
Koncom jari alebo na začiatku leta, pred väčšinou ostatného drobného ovocia. Zrelé sú vtedy, keď sa vnútorná dužina zmení na purpurovú až modrú.
Aké svetelné podmienky potrebuje Lonicera caerulea?
Najlepšie úrody dáva na plnom slnku, ale znáša aj polotieň zodpovedajúci sviežim lesným stanovištiam. Svieža úrodná pôda je rovnako dôležitá ako svetlo.
Ako chutia bobule haskapu?
Majú kyslastú chuť pripomínajúcu čučoriedky a čierne ríbezle, niekedy aj hrozno. Jedia sa čerstvé alebo sa používajú na džemy, šťavy, zmrzliny a pečivo.
S čím sa môže Lonicera caerulea zameniť?
Najmä s inými zemolezmi rodu Lonicera s červenými jedovatými bobuľami. Podlhovastá modrá bobuľa a purpurová dužina sú hlavnými poznávacími znakmi jedlého druhu.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.


