Red spider lily (Lycoris radiata, (L'Hér.) Herb. 1819)

Identita

Lycoris radiata (L'Hér.) Herb., 1819 je trváca cibuľovina z čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae), v angličtine nazývaná red spider lily. Podľa POWO dnešné botanické meno vzniklo Herbertovým preradením v roku 1819 z rodu Amaryllis, v ktorom rastlinu opísal L'Héritier v roku 1789. ^{1 8}

Anglické pomenovanie hurricane lily súvisí s tým, že rastlina rozkvitne za niekoľko dní po silnom neskoroletnom daždi, ešte pred objavením listov. V Japonsku tradične lemuje ryžoviská a cintoríny. Tamojšie meno higanbana znamená kvet jesennej rovnodennosti, keďže kvitnutie sa prekrýva s budhistickým obdobím higan. ⁵

Poznávacie znaky

Najvýraznejší znak predstavuje kvitnutie bez listov: holý stvol vyrastá priamo zo zeme koncom leta pred olistením. Dosahuje výšku 30 až 60 cm a nesie okolík 4 až 6 šarlátových kvetov, ktoré sa otvárajú súčasne. ^{2 3}

Zvlnené okvetné lístky sa výrazne ohýbajú dozadu. Dlhé vyčnievajúce tyčinky ďaleko presahujú okvetie a vysvetľujú anglické prirovnanie k pavúkovi v mene spider lily. ²

Úzke pásikovité sivozelené listy sa objavujú po odkvitnutí v októbri až novembri. Cibuľu sprevádzajú počas chladného obdobia a koncom jari zanikajú. Počas celého leta zostáva cibuľa holá a v pokoji. Trs listov bez kvetov uprostred leta preto nezodpovedá pokojovej fáze Lycoris radiata, keď nad zemou nie sú viditeľné kvety ani listy. ³

Užitočná taxonómia

Prijaté meno Lycoris radiata (L'Hér.) Herb. bolo publikované v roku 1819 z bazionymu Amaryllis radiata, ktorý opísal L'Héritier v roku 1789. Pred ustálením rodu Lycoris sa používali aj ďalšie kombinácie:

• Amaryllis radiata L'Hér., 1789, bazionym, teda pôvodné meno druhu
• Nerine radiata (L'Hér.) Sweet, historická kombinácia
• Nerine japonica Miq., historické pomenovanie
• Orexis radiata (L'Hér.) Salisb., historická kombinácia

Varieta Lycoris radiata var. pumila Grey si zaslúži pozornosť. POWO ju vedie ako synonymum, no v čínskych populáciách zodpovedá skutočnej biologickej odlišnosti umožňujúcej rozmnožovanie semenami, na rozdiel od sterilného cytotypu prevládajúceho inde. ¹

Stanovište a rozšírenie

Podľa údajov POWO siaha pôvodný areál od Nepálu cez Čínu a Kóreu po južné Japonsko. Rastlina uprednostňuje tienisté svahy, lesné okraje a humózne brehy tokov, ktoré podporujú samovoľné uchytenie cibúľ. ^{1 3}

Genetické analýzy japonských populácií ukazujú takmer výlučne triploidné sterilné rastliny, tvoriace naprieč ostrovmi takmer totožný klonálny súbor. Jednotnosť naznačuje dávne zavlečenie z Číny, pravdepodobne pri šírení pestovania ryže, skôr než nedávne prirodzené osídlenie. ⁶

Za hranicami Ázie druh zdomácnel na juhovýchode Spojených štátov a na Seychelách v subtropickom podnebí podobnom pôvodnému areálu. V Európe vrátane Francúzska zostáva prevažne okrasnou pestovanou rastlinou bez doloženého invázneho statusu. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obrátený životný cyklus oproti väčšine záhradných cibuľovín zahŕňa pokoj počas celého leta. Koncom augusta alebo v septembri sa po prvých výdatných sezónnych dažďoch náhle objavia kvety. ^{5 2}

Rozmnožovanie zreteľne odlišuje dve skupiny populácií. Čínska diploidná var. pumila (2n = 22) vytvára životaschopné semená a prirodzene sa šíri výsevom. Inde prevláda sterilný triploidný cytotyp (2n = 33), neschopný pohlavného rozmnožovania. Šíri sa iba vegetatívnym delením cibúľ, čo vysvetľuje takmer úplnú genetickú jednotnosť v Japonsku a Kórei. ⁶

Pri usadenej pestovanej rastline je preto spoľahlivou metódou delenie dcérskych cibuliek koncom leta po odkvitnutí. Výsev má význam iba pri plodných diploidných populáciách a v podnebí, kde sa dodrží suchý letný pokoj. ^{2 4}

Oddelené mladé cibuľky potrebujú často niekoľko sezón, kým dosiahnu veľkosť umožňujúcu kvitnutie. Trs, ktorý sa rok po delení nerozrastá, preto nemusí znamenať neúspešné pestovanie. ²

Využitie a riziká

V cibuli sa sústreďuje lykorín, jedovatý alkaloid najmä podzemných pletív. Po požití zvieratami vyvoláva bolesti brucha, slinenie, tras, nevoľnosť a vracanie. NC State Extension hodnotí jedovatosť ako málo závažnú; RHS neodporúča konzumáciu a pri manipulácii s cibuľami odporúča rukavice. ^{3 2}

Japonské tradičné výsadby pri ryžoviskách a hroboch súvisia s odpudzovaním potkanov, myší a krtov jedovatými cibuľami. Intenzívna červená farba má aj silnú symboliku spojenú s jesennou rovnodennosťou a v niektorých ľudových rozprávaniach s odlúčením či poslednou rozlúčkou. ⁵

Cibuľa obsahuje aj galantamín, alkaloid používaný v liekoch proti Alzheimerovej chorobe. Zo všetkých orgánov rastliny je jeho koncentrácia najvyššia práve v cibuli. V Číne sa Lycoris radiata popri okrasnom využití pestuje priamo na jeho extrakciu. Nebezpečná cibuľa je teda zároveň doloženým farmaceutickým zdrojom. ⁷

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Stálych kultivarov tejto rastliny sa ponúka málo; pestuje sa najmä botanická forma. Čínska endemická diploidná var. pumila tvorí semená, na rozdiel od triploidného cytotypu prevládajúceho inde. Biele alebo krémové formy predávané ako 'Alba' často súvisia skôr s hybridmi rodu Lycoris než s čistým druhom. Pri kúpe je preto celé vedecké meno spoľahlivejšie než samotné obchodné označenie. ^{1 6}

Najbežnejšie zámeny zahŕňajú Lycoris squamigera s ružovými voňavými kvetmi a Nerine bowdenii, ďalšiu cibuľovinu kvitnúcu na jeseň bez listov, no s menej dozadu ohnutými okvetnými lístkami. Pri rozlišovaní týchto blízkych rastlín sú šarlátová farba a dlhé vyčnievajúce tyčinky spoľahlivejšie než samotný tvar kvetu. ^{2 4}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lycoris radiata (L'Hér.) Herb.
• Royal Horticultural Society, Lycoris radiata, profil druhu
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Lycoris radiata
• Plants For A Future, Lycoris radiata
• Wikipedia EN, Lycoris radiata
• Cytogeografia a chromozómová variabilita východoázijskej byliny Lycoris radiata, PMC6662380
• Analýza transkriptómu a metabolický profil Lycoris radiata, PMC6784096
• Wikidata, Lycoris radiata