Resurrection lily (Lycoris squamigera, Maxim. 1884)

Lycoris squamigera je trváca cibuľovina z čeľade Amaryllidaceae, pôvodná v juhovýchodnej Číne a Kórei. Jej pásikovité listy vyrastajú na jar a pred letom úplne zanikajú. Následne sa za niekoľko dní objavia holé kvetné stvoly. Pravdepodobne ide o starý hybrid so sterilnými kvetmi, ktorý sa rozmnožuje takmer výlučne delením cibúľ.

Čítať ďalej
Vedecký názovLycoris squamigera
RodLycoris
RadAsparagales

Resurrection lily, Surprise lily a Magic lily

Identita
Toxicita
moderate
Náročnosť údržby
Nízka
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
ČínaJužná Kórea
Biotop
Okraje polí, vidiecke svahy a záhrady pri starých obydliach; prevažne pestovaná, zriedka skutočne divá rastlina
Environmentálne prínosy
Voňavé kvety navštevované koncom leta, keď kvitne málo iných cibuľovín
Sezónnosť
Kvitnutie
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Letný odpočinok
Rýchlosť rastu
5/10
Čas dozrievania
Letné kvitnutie usadenej cibule, často 1 až 2 roky po výsadbe alebo delení.
Rozmnožovanie
Delenie odnoží, Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Vlhkosť
40–70 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Výživná pôda, Priepustná pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

Ideálne plné slnko; znáša mierny polotieň.
Exteriér
Záhon na plnom slnku
Kvetináče
Hlboká nádoba
Vzhľad
Výška45–70 cmŠírka20–40 cm
Listy
Zelená
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — listy 1
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — listy 2
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — listy 3
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — listy 4
Kvety
RužováFialováVeľkosť6–8 cm
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — kvety 1
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — kvety 2
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — kvety 3
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — kvety 4
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — kvety 5
Habitus
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — habitus 1
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — habitus 2
Kôra
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — kôra 1
Lycoris squamigera: pôvod a využitie — kôra 2

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál Lycoris squamigera zahŕňa juhovýchodnú Čínu a Kóreu. V Japonsku sa pestuje veľmi dlho a široko zdomácnela, nepovažuje sa tam však za skutočne pôvodnú rastlinu. V Severnej Amerike a Európe zostáva záhradnou cibuľovinou, ktorá miestami splanieva pri opustených obydliach.

  • Pôvodná2
  • Introdukovaná2
  • Čína
  • Kórea
  • Japonsko
  • Spojené štáty

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Lycoris squamigera (Lycoris squamigera Maxim., 1884) je trváca cibuľovina rodu Lycoris z čeľade Amaryllidaceae. POWO aj USDA GRIN uznávajú toto vedecké meno ako prijaté. Ako homotypické synonymá uvádzajú Hippeastrum squamigerum (Maxim.) H.Lév. a Amaryllis hallii Baker, ktoré označujú tú istú rastlinu. 1 6

Anglické názvy Resurrection lily a Surprise lily vystihujú jej nápadný návrat do záhona: holý kvetný stvol vyrastie na mieste, kde pred niekoľkými týždňami zmizli listy. Označenie Magic lily odkazuje na rovnaký dojem. Anglické naked ladies, spoločné aj s Amaryllis belladonna, zdôrazňuje, že pri rozkvitnutí na rastline nie sú listy. 2 8

Poznávacie znaky

Jarné olistenie a neskoršie kvitnutie oddeľuje pri Lycoris squamigera zreteľná prestávka. Sivozelené pásikovité listy dlhé 15 až 60 cm vyrastajú na jar, potom zožltnú a začiatkom leta úplne zaniknú. Kvitnutie v tom čase ešte nezačalo a nad pôdou dočasne nezostáva viditeľná zelená časť rastliny. 2 4

Počas augusta až septembra vyženú cibule holé pevné stvoly vysoké 40 až 70 cm. Vyrastú za štyri až päť dní a každý nesie 4 až 8 kvetov s priemerom približne 7 cm. Kvety voňajú, majú ružovofialovú farbu a zvlnené okraje okvetných lístkov, niekedy s modrastým nádychom. Bez sprievodných listov pôsobia, akoby sa objavili z ničoho. Osamelý stvol sa pri silnom vetre ohýba, kým skupina stvolov sa navzájom chráni pred zlomením. 3 2

Užitočná taxonómia

POWO spolu s USDA GRIN používa meno Lycoris squamigera Maxim., ktoré v roku 1884 uverejnil ruský botanik Carl Maximowicz. V starších záhradníckych katalógoch sa ešte objavujú synonymá Hippeastrum squamigerum (Maxim.) H.Lév. a Amaryllis hallii Baker. Pri porovnávaní ponuky teda nejde nevyhnutne o odlišné druhy. 1 7

Aujardin.info a Wikipédia opisujú rastlinu ako starý hybrid, pravdepodobne vzniknutý krížením Lycoris sprengeri s Lycoris longituba alebo Lycoris chinensis. Predpokladaný hybridný pôvod vysvetľuje nízky počet životaschopných semien. V praxi sa preto rastlina šíri takmer výlučne delením cibúľ a nie pravidelným výsevom. 3 8

Stanovište a rozšírenie

Za pôvodný areál sa považuje juhovýchodná Čína, najmä provincie Jiangsu, Zhejiang a Shandong, a tiež Kórea. Rastlina tam obýva okraje obrábaných polí a vlhké svahy, skôr než uzavreté lesné porasty. Dnešné rozšírenie teda treba odlišovať od miest jej prirodzeného pôvodu. 1 5

Dlhá história pestovania v Japonsku viedla k rozsiahlemu zdomácneniu Lycoris squamigera, no nepovažuje sa tam za skutočne pôvodnú rastlinu. Ani stáročná prítomnosť v záhradách sama osebe nedokazuje divý pôvod. Do Severnej Ameriky bola zavedená ako okrasná rastlina už v 19. storočí. Miestami prežíva pri dávno opustených obydliach aj po zániku pôvodnej záhrady. 5 2

Mrazuvzdornosť siaha až do zóny USDA 5, výrazne ďalej než pri väčšine pestovaných druhov rodu Lycoris, často obmedzených na zóny 7 a vyššie. Preto býva v katalógoch cibuľovín pre mierne podnebie práve tento druh bežne ponúkaným zástupcom rodu aj mimo oblastí s miernymi zimami. 2 3

Životný cyklus a rozmnožovanie

Po značnú časť roka zostáva cibuľa jedinou aktívnou časťou rastliny. Po odumretí listov začiatkom leta nastáva obdobie zdanlivého pokoja, kým z nej koncom leta za pár dní nevyrastie holý kvetný stvol. Navonok tento návrat neohlási ani viditeľný púčik, ani zmena povrchu pôdy. Trvalo premočená zem počas celého vegetačného obdobia podporuje hnilobu cibule v čase pokoja, ktorá je hlavnou príčinou strát pri pestovaní. 2 4

Nedostatok životaschopných semien vedie pri pestovaní takmer vždy k deleniu cibúľ. Robí sa v lete po zániku listov. Nová výsadba alebo čerstvo oddelená cibuľa často potrebuje 1 až 2 roky, kým prvýkrát zakvitne. Nerušený trs naproti tomu môže kvitnúť každoročne. Presunutá cibuľa musí najskôr obnoviť zásoby, ktoré potrebuje na ďalšie kvitnutie. 3 4

Pomalé opätovné usadenie súvisí priamo so životným cyklom druhu. Každé premiestnenie cibule narúša vnútorný rytmus rozložený na viac sezón. Preto skúsení pestovatelia zvyčajne neodporúčajú presádzať alebo premiestňovať trs, ktorý už na svojom mieste spoľahlivo kvitne. 4

Využitie a riziká

Prevažuje okrasné využitie v trvalkových záhonoch. Široké listy susedných rastlín zakryjú miesto, kde v lete odumrelo olistenie Lycoris. Neskoré voňavé kvety dopĺňajú záhradu v pokročilom lete, keď už mnohé jarné cibuľoviny nekvitnú a neposkytujú porovnateľný kvetinový efekt. 2 3

Cibuľa je jedovatá, podobne ako pri väčšine Amaryllidaceae. Obsahuje alkaloidy príbuzné lykorínu, ktoré po požití spôsobujú tráviace ťažkosti u ľudí aj domácich zvierat. Niektoré zdroje spomínajú dávne potravinové využitie po dlhom vylúhovaní cibule. Tento postup sa však neodporúča bez presných znalostí prípravy a času namáčania potrebného na odstránenie dráždivých látok. 4 8

V rodinnej záhrade si pozornosť zaslúži najmä označenie miesta výsadby. Keď listy zaniknú, povrch pôdy až do neskorého letného kvitnutia neprezrádza prítomnosť jedovatej cibule. Dieťa alebo zviera, ktoré hrabe v zdanlivo prázdnom záhone, tak môže naraziť na cibuľu bez viditeľnej nadzemnej rastliny. 2

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Výrazne odlíšené okrasné kultivary pri Lycoris squamigera nie sú rozšírené. Väčšina predávaných cibúľ zodpovedá tomu istému hybridnému klonu, ktorý sa už desaťročia rozmnožuje delením. Zápis Lycoris × squamigera sa v katalógoch niekedy používa ako pripomenutie predpokladaného kríženeckého pôvodu. 8

Najľahšie sa zamieňa s Amaryllis belladonna, ktorá tiež kvitne voňavo na holých stvoloch. Pochádza však z Južnej Afriky a je menej mrazuvzdorná. V rámci rodu má Lycoris radiata úzke červené kvety, takže sfarbením sa s Lycoris squamigera veľmi neprekrýva. Oba druhy však spája sled olistenia a neskoršieho kvitnutia, ktorý môže prekvapiť pestovateľa nepoznajúceho tento cyklus. 2 7

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je Lycoris squamigera jedovatá?

Áno. Cibuľa obsahuje alkaloidy príbuzné lykorínu, bežné v čeľadi Amaryllidaceae, a po požití môže u ľudí aj domácich zvierat vyvolať tráviace ťažkosti.

Prečo listy zanikajú pred kvitnutím?

Olistenie a kvitnutie sú pri Lycoris squamigera časovo oddelené. Listy rastú na jar a v lete žltnú; holé kvetné stvoly sa objavia až o niekoľko týždňov neskôr, už bez listov.

Dá sa Lycoris squamigera vysievať?

Úspech býva zriedkavý. Rastlina sa považuje za starý hybrid s málo plodnými kvetmi; rozmnožuje sa takmer vždy delením cibúľ, nie výsevom.

Kam vysadiť Lycoris squamigera v záhrade?

Do slnečného záhona s výživnou a priepustnou pôdou, medzi trvalky so širokými listami, ktoré zakryjú letné odumretie jej olistenia.

Kedy prvýkrát zakvitne?

Po výsadbe alebo delení často uplynie 1 až 2 roky do prvého kvitnutia. Cibuľa sa musí najprv usadiť bez ďalšieho presádzania.

Ako sa líši od Amaryllis belladonna?

Oba druhy kvitnú voňavo a bez listov. Amaryllis belladonna však pochádza z Južnej Afriky a je menej mrazuvzdorná, kým východoázijská Lycoris squamigera znáša výrazne chladnejšie zimy.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.