Čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia, L. 1753)

Identita

Čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia L., 1753) je trváca rastlina rodu Lysimachia z čeľade Primulaceae. Jeho okrúhle listy vyrastajú v protistojných pároch pozdĺž plazivých stoniek a pripomínajú drobné mince. Rovnakú podobnosť zdôrazňujú aj viaceré francúzske ľudové názvy. Rozpoznateľným znakom teda nie sú iba žlté kvety, ale aj samotné usporiadanie olistenia. ^{3 1}

Latinské druhové meno nummularia doslova znamená podobná minci. Na mince odkazujú aj anglické označenia Moneywort a Herb twopence. Názov Creeping Jenny je menej jednoznačný: neskúsení pestovatelia ním niekedy označujú aj iné plazivé rastliny, Convolvulus arvensis a Glechoma hederacea. Nie sú to však totožné druhy ani blízki príbuzní čerkáča. ⁴

Poznávacie znaky

Rýchlo sa rozrastajúci koberec Lysimachia nummularia zostáva vždyzelený alebo poloopadavý podľa toho, aká tuhá je zima. Poliehavé štvorhranné stonky zakoreňujú v každom uzle. Za priaznivú sezónu sa môžu predĺžiť o 60 až 150 cm, pričom ich bočné rozširovanie nemá jasnú prirodzenú hranicu. Nízka výška preto neznamená malý plošný rast. ^{3 4}

Protistojné listy majú okrúhly až vajcovito zaokrúhlený tvar a merajú len niekoľko centimetrov. Niekedy sú na nich viditeľné drobné čierne bodkovité žliazky. Olistený koberec dosahuje výšku približne 5 až 10 cm, zatiaľ čo samotné stonky sa po povrchu pôdy rozbiehajú podstatne ďalej než nadzemný porast do výšky. ^{4 2}

Žltý miskovitý kvet meria asi 2 cm v priemere a vyrastá jednotlivo v pazuche listu. Netvorí klas ani strapec. Kališné laloky sú široké a päťlaločná koruna je jemne žliazkatá. Obdobie kvitnutia sa tiahne od júna do septembra, takže kvety možno pozorovať počas veľkej časti leta. ^{5 3}

Užitočná taxonómia

Fylogenetická klasifikácia APG III z roku 2009 zaraďuje Lysimachia nummularia do čeľade Primulaceae. Predchádzajúce klasifikácie APG a APG II ju uvádzali v Myrsinaceae. Vedecké meno Lysimachia nummularia zostáva stálym orientačným bodom pri určovaní rastliny bez ohľadu na to, aké čeľadové zaradenie používa starší zdroj. ^{5 1}

V botanickej literatúre sa pri tomto druhu uvádzajú aj tieto historické synonymá:

• Ephemerum nummularia (L.) Schur, historické synonymum
• Lysimachia nummularia var. festiva E.Fourn. ex Bélézé, historická varieta
• Lysimachia repens Stokes, historické synonymum

Najistejším označením druhu je prijaté vedecké meno Lysimachia nummularia L. Umožňuje odlíšiť tú istú rastlinu pod historickými synonymami od podobných záhradníckych označení. Pri overovaní mena preto pomáha viac než samotná podobnosť ľudových názvov alebo spoločný plazivý vzrast. ^{3 1}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál zahŕňa miernu Európu až po juhozápadnú Sibír a severozápadné Turecko. Druh obýva priekopy, vlhké lúky a brehy, pričom výrazne uprednostňuje vápenaté pôdy. Vo Francúzsku sa vyskytuje takmer všade, ale na juhu krajiny je vzácnejší. Vlhké stanovište je pri jeho výskyte dôležitejšie než záhradné využitie. ^{1 3}

Okrasné pestovanie zaviedlo Lysimachia nummularia ďaleko za hranice pôvodného areálu. V Severnej Amerike zdomácnela a miestami sa považuje za inváznu, najmä v mokradiach a pri rybníkoch. Aj úlomok stonky ponechaný po vypletí môže znovu zakoreniť a obnoviť porast, čo sťažuje úplné odstránenie rastliny z obsadeného miesta. ⁴

Severoamerický invázny status sa líši od situácie vo Francúzsku, kde je čerkáč regionálne chránený v oblasti Limousin. Rovnaký druh tak môže byť v časti svojho areálu pôvodný a chránený, no inde zavlečený a invázny. Tieto regionálne údaje sa preto nedajú bez rozlíšenia prenášať z jednej krajiny do druhej. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Vegetatívne rozmnožovanie u Lysimachia nummularia výrazne prevažuje. Na založenie nového koberca stačí jediný úlomok stonky, ktorý zakorení v uzle. Tento jednoduchý spôsob obnovy vysvetľuje rýchle bočné rozširovanie porastu. Zároveň objasňuje, prečo pri odstraňovaní rastliny nestačí ponechať na mieste oddelené časti stoniek. ³

Pohlavné rozmnožovanie je možné, ale zostáva druhoradé. Po opelení hmyzom alebo samoopelení vznikajú tobolky opisované ako zriedkavé a kratšie než kalich. Bohaté nasadzovanie plodov teda nie je pre tento druh typické, na rozdiel od mnohých iných zástupcov Primulaceae. Šírenie porastu sa preto nedá posudzovať iba podľa počtu toboliek. ^{5 3}

Chemické zloženie zahŕňa viaceré fenolové kyseliny, podobne ako pri príbuznej Lysimachia vulgaris. Pri fenolových kyselinách obsiahnutých v Lysimachia nummularia nie je zdokumentovaný toxický účinok. Súvisia však s jej príležitostným tradičným využívaním v ľudovom bylinkárstve. Takéto historické používanie je odlišné od hlavného dnešného využitia ako okrasnej pôdopokryvnej rastliny. ⁴

Využitie a riziká

V záhradných podmienkach druh znáša mrazy približne do −15 °C. To vysvetľuje jeho bežné pestovanie v miernom podnebí, či už v záhonoch, alebo na okrajoch jazierok. Odolnosť voči chladu tak umožňuje používať ho aj mimo miest s celoročne miernym počasím. ²

Hlavné využitie je okrasné: pokrýva pôdu vo sviežich záhonoch alebo lemuje jazierka ako rastlina plytkej okrajovej vodnej zóny. Kultivar Aurea má zlatisté listy a rozrastá sa menej agresívne než typová forma. Získal ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society, udeľované rastlinám hodnoteným ako spoľahlivé pre záhradu. Hodí sa aj do závesnej nádoby. ⁴

Zdokumentovaná toxická látka pri Lysimachia nummularia nie je známa. Druh nie je uvedený ani v zozname jedovatých, ani nejedovatých rastlín ASPCA pre mačky. Zostáva preto radený medzi záhradné trvalky bez známeho rizika pre mačky, psy a ľudí. Jeho bezpečnosť pre kone však zostáva nezdokumentovaná, čo treba odlíšiť od potvrdenej neškodnosti. ⁷

Najväčšie riziko spojené s týmto druhom je ekologické. Invázne správanie v niektorých mokradiach mimo Európy odôvodňuje obmedzovanie porastu pri jazierkach alebo prírodných vodných tokoch. Práve ľahké zakoreňovanie stoniek je dôležité pri posudzovaní toho, kam sa môže rastlina z výsadby ďalej rozšíriť. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Podobný plazivý vzrast a okrúhle listy má Glechoma hederacea, zástupca čeľade Lamiaceae, ktorý sa s čerkáčom pravidelne zamieňa. Pri kvitnutí sa líšia zreteľne: Glechoma hederacea má modrofialové kvety v klasovitom súkvetí, kým Lysimachia nummularia má jednotlivé žlté miskovité kvety. Líši sa aj okraj listov, pri prvom druhu vrúbkovaný a pri čerkáči hladký. ⁶

Nejednoznačné anglické meno Creeping Jenny spôsobuje ďalšiu možnú zámenu. Niekedy sa používa pre Convolvulus arvensis, popínavý pupenec, ktorý nie je botanicky príbuzný s Lysimachia nummularia. Pred nákupom alebo určením v teréne pomôže kontrola vedeckého mena odlíšiť čerkáč od tohto pupenca poľného. ⁴

Zlatolistý kultivar Aurea nepredstavuje samostatný druh. Je to záhradnícka selekcia s kompaktnejším a menej expanzívnym rastom než pri bežnej forme. Uplatní sa tam, kde by klasický čerkáč svojou bujnosťou príliš rýchlo zaplnil malý záhon. Rozdiel sa týka predovšetkým farby listov a intenzity rozrastania, nie druhovej totožnosti. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lysimachia nummularia L.
• Royal Horticultural Society, Lysimachia nummularia - creeping Jenny
• Tela Botanica / eFlore, Lysimachia nummularia, prehľad BDTFX
• Wikipedia (EN), Lysimachia nummularia
• Wikipédia (FR), Lysimachia nummularia
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Lysimachia nummularia
• ASPCA, zoznam jedovatých a nejedovatých rastlín pre mačky